Kohlberg spočiatku zjavne vyšiel z toho, že jeho stupňová hierarchia predstavuje rozšírenie, prípadne diferenciáciu Piagetových stupňov. Stupeň Piagetovej heteronómnej morálky napríklad priradil k svojmu stupňu 1 („Odmena a trest“, stupeň autonómnej morálky svojmu stupňu 2 a 5. Týmto dvojakým priradením sa evidentne myslí Piagetovo rozdelenie autonómnej morálky so štádiom reciprocity a spravodlivosti. Štádium reciprocity je teda priradené ku Kohlbergovmu stupňu 2, štádium spravodlivosti k stupňu 5. Toto priradenie pochopiteľne nastoľuje rad problémov, ktoré sa prejavujú predovšetkým v rozdieloch v základných teoretických koncepciách. Piagetove stupne predovšetkým nemajú univerzálny nemenný sled (invariantnú sekvenciu). Azda sa vzťahujú k dimenzii morálneho usudzovania, ktorá nie je paralelná s vývinovým smerom Kohlbergových stupňoch. Kohlberg neskôr dôsledne obhajoval stanovisko, že Piagetova heteronómna a autonómna sekvencia zodpovedá uvedeným podstupňom A a B.

V dôsledku tejto novej interpretácie sa síce neodstraňujú všetky diskrepancie medzi oboma teóriami, avšak výrazne sa zmierňujú. Čiastočnú špecifickosť vývinu morálneho usudzovania u Piageta možno takto interpretovať v rámci Kohlbergovej teórie ako opakovanie heteronómnej a autonómnej sekvencie na príslušnom vyššom stupni. Kohlbergove podstupne A a B označujú v súvislosti s Piagetovými fázami do istej miery priebehové stupne
špirálovitého vývinu heteronómie a autonómie. Táto interpretácia podstupňov nie je napriek tomu úplne jasná. Zostáva nedoriešené, čo presne znamenajú pojmy heteronómia a autonómia na jednotlivých stupňoch.

Je teda stupeň 2B „autonómnejší“ ako stupeň 3A, alebo znamená „autonómnosť“ na stupni 2 niečo iné ako na stupni 3?
Kohlbergova interpretácia pojmov „autonómny“ a „heteronómny“ sa pravdepodobne silno opiera o preferencia alternatív konania v morálnych dilemách. osoby, ktoré sú priradené k podstupňu B, zrejme pri voľbe majú sklon skôr k „menej konvenčnej“ alternatíve konania, ako osoby, ktoré sú priradené k príslušnému podstupňu A.

Podľa Kohlberga a Candea by mohli podstupne A a B byť v istej súvislosti s rozhodovaním pre určitú alternatívu v konkrétnych situáciách. Predpokladajú, že osoby s orientáciou „B“ sa cítia byť silnejšie viazané konať v zhode so svojim morálnym usudzovaním ako osoby rovnakého stupňa s orientáciou „A“.