Predmet : pedagogika rodinného života

1, Biologicko - reprodukčná funkcia

Rodina je sociálna skupina založená na biologickom základe a zaisťuje „biologické trvanie spoločnosti (rodením členov spoločnosti) a odovzdávaním biologických vlastností" (Szcepanski, 1966, s. 116).

Táto funkcia patrí k najdôležitejším funkciám rodiny a spočíva jednak:
v reprodukčnej funkcii, vďaka ktorej dáva nových členov rodine a zabezpečuje pokračovanie rodu, ale aj sociálne prežitie spoločnosti, pretože rozmnožuje jej tvorivé a produktívne sily, v erotických vzťahoch medzi manželmi, čiže v pohlavnej láske, ktorá je silným stabilizujúcim činiteľom manželstva i rodiny.

Biologicko-reprodukčná funkcia rodiny je aj predmetom záujmu zo strany štátu, ktorý sa ju snaží regulovať prostredníctvom tzv. populačnej politiky.
Reštrikčná populačná politika je zameraná na tlmenie populačnej explózie (napr. v Číne), stimulačná populačná politika je zameraná na zvýšenie indexu pôrodnosti v spoločnosti.

Slovensko patrí ku krajinám s dlhodobým trendom poklesu pôrodnosti od 50. rokov minulého storočia, s výnimkou rokov sedemdesiatych, keď štát prostredníctvom ekonomických stimulov (napríklad mladomanželské pôžičky) dočasne zastavil pokles pôrodnosti.

V dôsledku negatívnych vplyvov transformačných procesov na Slovensku po roku 1989 nastal prudký pokles pôrodnosti,
(s výnimkou „populačnej explózie" u rómskeho etnika často motivovanej ekonomickými príčinami), čo sa odráža v celkovom starnutí obyvateľstva a spoločnosti.

Zníženie pôrodnosti je vo veľkej miere reakciou na zníženie životnej úrovne rodiny a dysfunkčnosti jej zabezpečovacej funkcie. Z hľadiska ďalšieho rozvoja spoločnosti je to spoločensky závažný problém, nakoľko dochádza k úbytku ekonomicky produktívneho obyvateľstva, čo môže vyústiť do vážnych problémov v oblasti sociálneho zabezpečenia a celkového fungovania spoločnosti. Nielen u nás, ale aj v celosvetovom kontexte je paradoxné, že nastáva pokles detí v rodinách vzdelanostne, kultúrne a ekonomicky vyspelejších, a naopak, zvyšovanie ich počtu v rodinách s nízkym spoločenským statusom a v rozvojových krajinách. Tieto tendencie nevytvárajú priaznivé predpoklady pre fungovanie budúcej sociálno-demografickej štruktúry obyvateľstva a sú tiež prameňom globálnych problémov ľudstva v budúcom období.

K ďalším poruchám biologicko-reprodukčnej funkcie možno zaradiť bezdetnosť, neplánované rodičovstvo, ale aj mnohodetnosť, pri ktorej nie sú rodičia schopní dostatočne sa postarať o zabezpečenie svojich detí. Ide najmä o také rodiny kde sa dieťa paradoxne stáva živiteľom svojich rodičov prostredníctvom sociálnych dávok a iných foriem sociálneho zabezpečenia zo strany štátu, čo je časté v rodinách s nízkym spoločenským statusom
a tiež detskou prostitúciou.

K spoločensky nežiadúcim javom patria tiež predčasné tehotenstvá nedospelých matiek (čo je často únikom pred školou u dievčat rómskeho etnika) a rodičovstvo u sociálne nezrelých alebo psychicky narušených rodičov. /1/ s. 47-48