Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vývoj terorizmu
Dátum pridania: | 12.11.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | elleanor | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 032 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 18.1 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 30m 10s |
Pomalé čítanie: | 45m 15s |
4. TEROR A TERORIZMUS POČAS 2. SVETOVEJ VOJNY
Štátny terorizmus sa praktikoval aj vo fašistických štátoch, no najmä v Nemecku po nástupe vlády na čele s Hitlerom v roku 1933. Štátna politika založená na extrémistickom nacionálnom socializme a rasizme rozpútala systematický teror na židovské obyvateľstvo, príslušníkov ľavicových organizácií, na neárijské rasy a všetkých ďalších odporcov fašizmu. V koncentračných táboroch boli mučené a popravované desaťtisíce ľudí, zhabaný ich majetok a stotisíce ďalších obyvateľov bolo vystavených perzekúcii a ponižovaniu. Obdobne si počínal fašizmus v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a Maďarsku. Pod vplyvom fašistickej propagandy sudetskí Nemci terorizovali Čechov, Maďari po Viedenskej arbitráži Slovákov na zabraných južných územiach Slovenska, Taliani Habešanov a pod. To boli začiatky a východiská na rozpútanie ešte strašnejšieho teroru fašistickej moci v 2. svetovej vojne na všetkých okupovaných územiach.
Druhá svetová vojna, bola zápasom medzi svetovými silami demokracie a rasistickým extrémizmom. Na okupovaných územiach dochádzalo k ukrutnostiam a systematizácii teroristických praktík. Okupačné vojská zámerne drancovali dobyté regióny i celé štáty. Prirodzený odpor obyvateľov proti správaniu vojsk bol pre výstrahu beštiálne potláčaný.
Barbarské vedenie vojny sa prejavilo aj nedodržaním medzinárodných konvencií o humanizácii vojny. Zle sa zachádzalo so zajatcami pri výsluchoch, využívali sa na prácu, pričom neboli zabezpečené ani minimálne životné potreby, zdravotnícka pomoc. Mnoho nevinných civilných obyvateľov padlo počas konfliktov vojsk a polície s partizánmi, pri plošnom bombardovaní miest a pri použití atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
Najbrutálnejší teror rozpútali Nemci na dobytých územiach Sovietskeho zväzu. Teroristické praktiky uskutočňovali špeciálne komandá SS a SD, ako aj samotná nemecká armáda. Krutý teror bol vedený proti partizánom, civilnému obyvateľstvu (osobitne proti Židom) i vojnovým zajatcom. Za obeť padlo viac ako 1,5 miliónov civilistov. Hladom, vyčerpaním, zmrznutím a na infekcie zahynulo viac než 3,3 z 5,7 miliónov sovietskych zajatcov. Zajatých partizánov a komunistov strieľali na mieste. Drancovanie krajiny, vypaľovanie sídlisk a deportácia civilistov na nútené práce, holokaust a ďalšie akty násilia nemajú v histórii obdobu. V plynových komorách a inými formami vrážd bolo vyhubených vyše 6 miliónov Židov, 500.000 Rómov, homosexuálov, telesne a mentálne postihnutých osôb. Podieľali sa na tom aj Nemcami dosadené či kontrolované a spolupracujúce vlády mnohých európskych štátov (v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku, SR).
Tvrdé teroristické metódy používali Nemci a ich vazalské štáty proti odboju aj v Poľsku, Francúzsku, Grécku, Srbsku, protektoráte Čechy a Morava a iných krajinách.Vynaliezaví v používaní teroristických metód proti okupantom boli aj partizáni či príslušníci odboja nielen na území ZSSR, ale i u nás, v Poľsku, Francúzsku, Grécku a najmä v Juhoslávii. Zajatým fašistom a ich pomáhačom sa pomstili často nie menej kruto.
Na ázijsko-tichomorskom bojisku sa teror praktikoval podobne ako v Európe, no s niektorými geograficky a historicky danými špecifikami. Terorizmus na civilnom obyvateľstve i zajatcoch, ktorý vo veľkej miere uskutočňovala pravidelná japonská armáda, Japonsko nepovažovalo za nemorálny. Masové vraždy obyvateľstva, i bez vážnych vojenských dôvodov, boli bežné. Napríklad v Číne, po dobytí Nankingu, japonská armáda vyvraždila vyše 300tisíc jeho obyvateľov, vrátane žien, detí a starcov. Boli ničené nemocnice Červeného kríža, kostoly, sirotince a pod. Používali sa ázijské metódy popráv sprevádzané veľkým utrpením odsúdených.
5. MODERNÝ TERORIZMUS
V závislosti na vývoji terorizmu sa menil aj boj s ním. Spočiatku sa sústreďoval na reakciu silových zložiek štátnych orgánov na dôsledky terorizmu. V druhej polovici 20. storočia však vznikajú špeciálne jednotky, ktoré vykonávajú operácie v rámci protiteroristickej činnosti: britská SAS (Special Air Service), francúzska GSIGN (Groupe de Sécurité et d´Intervention de la Gendarmerie Nationale), izraelská Sayeret Mat´kal (Prieskumná jednotka generálneho štábu 269), nemecká GSG9 (Grenzschutzengruppe 9), rakúska GEK Kobra (Gendarmerie Einsatz Kommando), ruská Alfa, talianska karabinierska GIS (Gruppo Intervento Speciale) a policajná NOCS (Nucleo Operative Centrale di Sicurezza).
V podmienkach globalizácie, prinášajúcej zmenšovanie vzdialeností, zrýchľovania času a rast množstva informácií, vznikajú viaceré neočakávané následky spoločenských činností, v dôsledku ktorých vzrastá u ľudí aj pocit strachu z nových nebezpečenstiev ohrozujúcich ich istoty. Sem patrí aj terorizmus a jeho nová forma – globálny terorizmus. Boj proti terorizmu sa teda na prelome tisícročí stal bezpečnostnou prioritou nielen vnútri štátov, ale aj v medzinárodnom spoločenstve (Zvláštny výbor vytvorený rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 51/210 z roku 1996, Pracovná skupina Európskej únie pre boj s terorizmom).
Za posledných 20 rokov 20. storočia bolo podľa údajov Ministerstva zahraničných vecí USA vo svete uskutočnených viac ako 9000 medzinárodných teroristických akcií. Najčastejšie k nim dochádzalo v Európe, za ktorou nasledovali Latinská Amerika a Blízky východ. V niektorých krajinách (Kolumbia, Sri Lanka, Afganistan, Alžírsko) terorizmus úplne zničil potenciál na úspešné obhájenie vlastných záujmov na medzinárodnom poli.
5.1 Charakter moderného terorizmu
K základným typom tradičného terorizmu sa v minulosti zaraďovali najmä terorizmus ako forma boja za národnú nezávislosť, terorizmus proti štátu, štátny terorizmus a terorizmus proti medzinárodnému poriadku. Dnes sa za základné typy považujú sociálno-revolučný, etnicko-nacionalistický a religiózny terorizmus, ktoré sa môžu uskutočňovať vo vnútri štátov i v medzinárodnom rozmere. Dejiny novodobého terorizmu síce začali revolučné skupiny, ale dlhšie trvanie v jeho aktivitách majú náboženské a etnické skupiny.
Priepustnosť hraníc, uľahčenie cestovania a prostriedky modernej komunikácie zjednodušujú život aj teroristov. Organizácia i vykonávanie ich akcií sa stáva menej náročné a otvorené demokratické spoločnosti im poskytujú množstvo nedostatočne zabezpečených objektov pre realizáciu ničivých útokov. Sila globálnych médií, ktoré svojou snahou o podanie čo najsenzačnejších a emocionálne i časovo čo najživších správ len prispieva k šíreniu paniky a atmosféry strachu a pomáha k naplneniu cieľa teroristického útoku.
Novú črtu terorizmu predstavuje plošnosť a brutalita. Teroristi dnes sú prefíkaní, len zriedka útočia na významných politikov. Zmyslom útokov nového terorizmu je čoraz častejšie dosiahnuť čo najväčší počet obetí, spôsobiť rozsiahle materiálne škody a hospodárske straty. V týchto podmienkach teroristi predpokladajú vznik rozsiahleho chaosu, celospoločenskej paniky a tým chcú otriasť usporiadaním i fungovaním štátu. V minulosti sa vyhýbali útokom na vyznávačov islamu. To sa zmenilo, z hľadiska pohľadu teroristov mnoho moslimov akoby kolaborovalo s kultúrou západu a musia byť potrestaní. Dlho prevládal názor, že teroristi dvakrát za sebou neudrú na tom istom mieste - to už, zdá sa, neplatí.
Novodobý terorizmus od skončenia Studenej vojny má isté spoločné črty, ktoré sa spájajú s terorizmom 20. a hlavne 21. storočia, a to:
1)zosilnenie medzinárodného terorizmu na náboženskom fundamentalistickom základe, najmä islamskom; Ide im o zvýšenie vplyvu islamu vo svete, o zjednotenie ľudí, ktorí vyznávajú islam, čiže ide o stret civilizácií, ale najmä o presadzovanie záujmov proti nepriateľovi (západná kultúra). K centrám teroristov pribudol Irak, môžu sa objaviť až tisíce ľudí ochotných obetovať sa v boji proti superveľmoci, ktorá obsadila ich územie. Šokujúce je, že mnohí z útočníkov sú mladí, vzdelaní ľudia, ktorí vyštudovali na západných univerzitách - sympatickí chlapci zo susedstva. Útočníci veria, že za vykonaný čin budú žiť v raji a ich rodiny sú zabezpečené z prostriedkov rôznych nadácií, ktoré diskrétne podporujú terorizmus.
2)výrazné zameranie medzinárodných teroristických útokov proti USA a ich spojencom, a na útoky proti ich symbolom, oficiálnym predstaviteľom, firmám i radovým občanom; Výsadné postavenie USA a ich angažovanosť v mnohých častiach sveta sa nie stretávajú s pochopením. Ich vojenská prevaha ich robí neporaziteľnými v každom konflikte, a preto musia ich nepriatelia proti nim používať iné metódy. Udalosti z 11. septembra ukázali, že teroristické útoky sú práve tou cestou, ako môžu malé a slabé skupiny fanatikov účinne a efektívne zasiahnuť aj proti najsilnejším štátom sveta.
3)prehlbujúce sa napojenie medzinárodného terorizmu na medzinárodnú organizovanú zločinnosť.
5.2 Boj proti globálnemu terorizmu
Väčšina snáh bojovať proti modernému globálnemu terorizmu pramenila zo záverov Tamperského summitu (október 1999). Na ňom sa EÚ rozhodla pre užšiu súdnu spoluprácu medzi členskými krajinami, ktorá mala pomôcť bojovať proti zločinu, vrátane terorizmu. Spoluprácu v boji proti terorizmu žiadali hlavne krajiny, ktoré mali za sebou dlhoročné skúsenosti s útokmi vlastných teroristických skupín, ako ETA a IRA.
Situácia sa zmenila na začiatku 21. storočia a útok na Svetové obchodné centrum (WTC) a Pentagón v USA 11. septembra 2001 sa považuje za medzník nielen vo vývoji terorizmu, ale aj v ponímaní bezpečnosti sveta. Podstata ani charakter terorizmu sa síce týmito akciami nezmenili, stali sa však bezprecedentnými v súvislosti s počtom priamych obetí, bezprostrednými i následnými ekonomickými stratami a škodami, ako aj psychickým efektom, ktorý vyvolali. Išlo o teroristický čin s veľkým množstvom obetí, no bez použitia zbraní hromadného ničenia, s čím sa dovtedy nerátalo. Prvýkrát v histórii NATO došlo po útokoch k aktivizácii článku 5 Severoatlantickej zmluvy (pojednáva o tom, že útok proti jednej/viacerým členským štátom organizácie v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým).
Desať dní po útokoch v USA pripravila Európska komisia sériu konkrétnych krokov, ktoré viedli k Akčnému plánu prijatému mimoriadnou Európskou radou 21. septembra 2001. EÚ prijala rámcové rozhodnutie o terorizme definujúce terorizmus a približujúce úroveň trestov v jednotlivých členských krajinách. Podľa tohto rámcového rozhodnutia je teroristický čin definovaný ako zločin, vykonaný s cieľom zastrašenia ľudí a vážne meniaci alebo ničiaci politické, ekonomické či sociálne štruktúry krajiny (vražda, fyzické zranenia, branie rukojemníkov, vydieranie, výroba zbraní, uskutočňovanie útokov, či hrozba vykonania ktoréhokoľvek zo spomenutých činov, atď.)
Sú však spresnenia, ktoré znemožňujú, aby sa za teroristické činy mohli označovať napríklad demonštrácie proti globalizácii. Na summite 15. decembra 2001 v Laekene šéfovia štátov a vlád EÚ potvrdili záväzok implementovať akčný plán boja proti terorizmu vrátane opatrení, ako je jednotný zatykač, zmrazenie podozrivých účtov, zvýšenie bezpečnosti leteckej dopravy a zlepšenie spolupráce v tejto oblasti.
Výbuchy bômb v Madride 11. marca 2004, ktoré zabili 190 ľudí a zranili asi 1400, za ktoré prevzala zodpovednosť al-Kajda, spôsobili na starom kontinente novú vlnu strachu. Reakciou lídrov EÚ počas summitu v marci 2004 bolo rozhodnutie upraviť nedostatky v oblasti vnútornej bezpečnosti a posilniť koordináciu v boji proti terorizmu.
Urýchlene bol prijatý posilnený akčný plán EÚ pre boj proti terorizmu, ktorý zahŕňal: urýchlenú implementáciu všetkých krokov obsiahnutých v 1. akčnom pláne, posilnenie Europolu, Eurojustu a zlepšenie operačnej spolupráce, vyšetrovanie záznamov na internete a v mobilných telefónoch, transfer údajov o pasažieroch, zahrnutie biometrických údajov do identifikačných dokumentov, hraničné kontroly, opatrenia na odrezanie financií teroristom, hlbšie zdieľanie informácií (najmä medzi Nemeckom, Francúzskom, Britániou, Španielskom a Talianskom - ktoré majú najväčšie spravodajské služby fungujúce podobným spôsobom), vytvorenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, opatrenia proti bioterorizmu,...
Teroristické útoky nás čoraz častejšie nútia zamýšľať sa aj nad novou definíciou slobody. Spoločnosť sa musí rozhodnúť, akej časti svojich práv a slobody sa vzdá, aby sme sa cítili bezpečne (príkladom je napr. prijatie US Patriot ActI a II v Amerike, ktorý značne limituje ľudské práva). Terorizmus je dnes hrozbou pre všetky hodnoty, na ktorých stojí OSN: rešpektovanie ľudských práv, panstvo práva, mierové riešenie sporov a tolerancia medzi ľuďmi a národmi.
ZÁVER
Krvavá stopa terorizmus sa tiahne celými dejinami. Je to stopa „neporaziteľnej príšery“ – má rôzne názvy, podoby, mení miesto svojho pôsobenia, spôsob boja, požité zbrane,... V konečnom dôsledku je to ale nepodstatné, lebo najstrašnejší aspekt terorizmu sa nemení – stále rovnako ako na úsvite dejín aj dnes prináša rovnaké dôsledky: násilie, smrť nevinných, hrôzu, strach... . Terorizmus je jednoducho terorizmus, nezáleží na tom akú definíciu práve má v zákonníku.
Odborníci na terorizmus zastávajú názor, že v najbližšom období terorizmus nie je možné odstrániť a že sa treba naučiť s ním žiť, podobne ako žije pacient so svojou chorobou. Aj Slovensko sa môže stať terčom útokov. Napokon, máme vojakov v Iraku, Afganistane. Sme súčasťou zápasu s terorizmom. Naše spravodajské a bezpečnostné služby sa na ňom podieľajú v rámci Európskej únie i NATO. A tak sme sa stali aj objektom záujmu teroristov. Podľa „odborníkov“ by som sa teda mala, zmieriť s pomyslením na to, že kedykoľvek môžem stratiť svojich najmilších v dôsledku nezodpovedného konania teroristov. To je však pre mňa neakceptovateľné.
V priebehu písania seminárnej práce som sa snažila pochopiť prečo niektorí riešia svoje problémy teroristickými útokmi a prečo hlásajú ideu, ktorá je pre nás Európanov taká neprijateľná. Priznám sa že, aj keď som veľa čítala o 11. septembri a o terorizme nenašla som žiadny ospravedlňujúci argument v prospech teroristov.
Terorizmus však nestačí potláčať represiami, činnosťou polície, spravodajských služieb a ozbrojených síl či sprísňovaním trestov – zdokonaľovaním „vojny proti terorizmu“ sa jeho príčiny nestratia. Myslím, že práve v nepochopení príčin, cieľov a myslenia spočíva ten najväčší problém. Nevieme ich pochopiť a oni nás tiež nie. Je potrebné dať bokom pýchu a predsudky a opýtať sa prečo to robíte? ako by sme mohli pomôcť aby ste nemali pocit že terorizmus je vaším jediným východiskom? Jednou z najväčších prekážok na ceste k obmedzeniu šírenia terorizmu je práve dosiahnutie jeho všeobecného odmietnutia ako spôsobu riešenia spoločenských problémov.
Ono to v praxi určite nebude vôbec také jednoduché ako práve načrtnutý návrh. Nedá dosiahnuť presadzovaním západných hodnôt ako univerzálnych pre všetky spoločenstvá, ale najmä cestou dlhodobej, trpezlivej politickej, ekonomickej a výchovnej práce a vzájomnom ovplyvňovaní spoločností. A to bude záležitosťou niekoľkých desaťročí. – ale myslím že by to mohol byť prvý krôčik k tomu aby si naši potomkovia raz v zhrnutí vývoja terorizmu mohli prečítať aj dátum, kedy došlo k jeho zániku...