Záškoláctvo : Dieťa sa pohybuje niekde mimo rodiny a mimo školy.
V poslednom období zaznamenávajú učitelia v škole v správaní žiakov
častejšie :
-agresivitu
-násilie
-poruchy správania
-poruchy v sociálnych vzťahoch
-absencia v školskej dochádzke
Charakteristika a typológia záškoláctva :
1, Záškoláctvo ako porušenie sociálnej normy :
Za normu je považovaná povinnosť dieťaťa navštevovať školu i povinnosť rodičov vychovávať dieťa k dodržiavaniu tejto povinnosti. Ak rodičia nedodržia túto povinnosť, porušujú pravidlá školy, sociálne normy i zákon.
2, Záškoláctvo reaktívny akt :
Nepríjemnú situáciu spojenú zo školou riešia deti často únikom. Majú strach z neúspechu. Pri probléme sú osamelé, a tak únik zo školy býva impulzívny, nepremyslený.
3, Záškoláctvo ako výbuch :
Ide o dlhodobú frustráciu dieťaťa, ktorú rieši únikom zo školy. Cíti sa dlhodobo osamelé, zradené rodičmi aj učiteľmi.
4, Záškoláctvo ako zábava :
Ide o formu, ktorú používajú tínedžeri. Trávia čas s partiou, navštevujú herne, pohostinstvá parky. Neúčasť v škole zakrývajú ospravedlnenkami. Situáciu si zľahčujú postojom
„ nejako do dopadne „
5, Záškoláctvo u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia :
Vyskytuje sa u detí, ktoré žijú v chudobných, sociálne a kultúrne zaostalých rodinách, ktorých rodičia sú osobitne problémoví, s nízkym vzdelaním. Deti bývajú emočne deprimované.
Rodičia ich zneužívajú na dozeranie na mladších súrodencov i na pomoc súrodencom pri domácich úlohách alebo práce v domácnosti, ktoré mali zabezpečovať oni.
6, Záškoláctvo u celkovo problémových detí :
Ide o problémy z hľadiska disciplíny, ako je dodržiavanie spoločenského správania, konflikty so spolužiakmi, podvody, klamstvá, krutosť, voči iným. Deti majú problémy, ktoré súvisia s ich výkonom v škole, s prospechom, plnením si úloh.
7, Záškoláctvo ako reakcia na zložitú životnú situáciu :
Vyskytuje sa u detí, ktoré sa ťažie vyrovnávajú so zložitými alebo zmenenými situáciami Príčinou môžu byť aj adaptačné problémy spojené s prechodom na iný typ školy, s dochádzaním, so sociálnou izoláciou v novom prostredí.
8, Záškoláctvo ako motív prežiť niečo príjemné :
Vyskytuje sa aj u mládeže s dobrým prospechom, ale aj u tých ktorých láka zažiť niečo iné ako len plnenie školských povinností. Najčastejšie je „skryté“ záškoláctvo, keď žiaci predstierajú rôzne choroby.
9, Záškoláctvo ako individualizujúca úzkosť :
To, že dieťa nechce chodiť do školy, nadobúda patologickú formu, keď sa objavujú psychosomatické a psychické príznaky.
Keby sme chceli zovšeobecniť uvedené charakteristiky a podať jednoduchú odpoveď na otázku, čo je záškoláctvo, mohli by sme odpovedať, že záškoláctvo je :
-v širšom zmysle vyhýbanie sa školskej dochádzke, neospravedlnená absencia žiaka v škole bez ohľadu na motív a počet absencií.
-v užšom zmysle je jednou z porúch správania, ktorej základom je vážnejšie narušený vzťah dieťaťa k škole a k učeniu.
Príčiny záškoláctva :dve základné príčiny záškoláctva : Vonkajšie
Vnútorné
- A, Vonkajšie príčiny môžu byť odvodené od rodinného, školského prostredia i od prostredia rovesníckych skupín.
1, Vonkajšie príčiny odvodené od rodinného prostredia :
Môžu sa vyskytnúť u detí, ktoré pochádzajú z rómskych rodín, viacdetných rodín, z rodín s nižšou sociálnou a kultúrnou úrovňou.
Rodičia prenášajú rodičovské povinnosti na staršie deti, zamestnávajú ich starostlivosťou o mladších súrodencov.
Niektorí rodičia nemajú záujem o výchovu detí, nepoznajú dôležitosť výchovy, majú nezodpovedný postoj k povinnostiam i k vzdelávaniu svojich detí.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi umožňuje potrestať rodičov odobratím sociálnych dávok v prípade opakovanej absencie dieťaťa v škole, čím čiastočne rieši túto situáciu.
2, Vonkajšie príčiny záškoláctva odvodené od školského prostredia : Môže ísť o niekoľko kategórií detí :
Prvá sú tie, ktoré sú menej nadané a nestačia plniť požiadavky školy.
V druhej sú naopak nadpriemerne nadané, ktoré sa v škole nudia.
Môže ísť tiež o prípady prísneho alebo neobjektívneho vzťahu učiteľa k jednotlivým žiakom.
Príčinou môže byť tiež netaktné, nepedagogické pôsobenie učiteľa (nespravodlivé hodnotenie, nezaujímavé vysvetľovanie, preťažovanie).
Tieto situácie môžu spôsobiť, že sa žiaci začnú škole vyhýbať.
3, Vonkajšie príčiny odvodené z prostredia rovesníckych skupín : Spolužitie medzi mladými ľuďmi je pre každého žiaka či študenta veľmi dôležité.
Sociálna skupina pomáha utvárať mladému človeku pozitívny obraz o sebe, cíti sa v nej uvoľnený, je v nej často chápaný viac ako v rodine alebo v škole.
Realizuje tam ciele, ktoré nemôže plniť v rodine alebo v škole.
Medzi negatívne stránky niektorých rovesníckych skupín patrí ľahostajný postoj voči autoritám, sklon narúšať sociálne normy, zlomyseľnosť, brutalita.
Sociálna skupina má silný vplyv na niektorých žiakov a študentov v procese rozhodovania sa.
Ak sa mladý človek ocitne v situácii voľby ísť do školy, alebo nie, tento proces rozhodovania urýchli často sociálna skupina.
B, Vnútorné príčiny záškoláctva : Patria sem tie, ktoré vyplývajú z osobnosti mladého človeka.
Ide o také prejavy, ako je labilita nervovej sústavy, psychosociálna nezrelosť, znížená adaptabilita, emočná labilita, poruchy správania, zvýšená agresivita.
Čo hovoria o príčinách záškoláctva výsledky výskumu, ktorý uskutočnil ÚIPŠ :
Za najčastejšie príčiny záškoláctva sa podľa výsledkov výskumu považuje:-nezáujem o vyučovanie (35,1 %),
-prispôsobenie sa kamarátom (29,0 %),
-strach z následkov nesplnenia školských povinností (17,6 %),
-využitie vhodnej situácie (9,5 %),
-iné dôvody (2,0 %);
-za iné dôvody považovali žiaci napríklad to, že zmeškali autobus, nemali vhodné školské pomôcky.
Ako vidieť, zistené výskumné údaje korešpondujú s teoretickým poznaním potvrdeným odborníkmi z praxe.
( Bakošová, 2005 s. 140-143 )
