Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Závislosť na alkohole - alkoholizmus
Dátum pridania: | 20.11.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | BakalarRia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 683 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 5.2 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 8m 40s |
Pomalé čítanie: | 13m 0s |
Názov alkohol pochádza z arabského slova Al-kahal, ktorým sa označovala jemná substancia. Z chemického hľadiska je alkohol jednoduchá zlúčenina odvodená od nasýtených uhľovodíkov. Zvyčajne je to bezfarebná kvapalina príjemnej vône a štipľavej chuti, vyrába sa kvasením poľnohospodárskych produktov
(hrozno, zemiaky, obilie, ovocie). Škodlivé dôsledky alkoholizmu sa prejavujú vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Dôsledkami nadmerného pitia sú značné ekonomické straty na produktivite práce v dôsledku absencie, fluktuácie, zhoršeného, či nezodpovedného pracovného výkonu.
Neriadené alebo nadmerné pitie má nezanedbateľný vplyv na celkovú spoločenskú klímu, na rodinu a samozrejme aj na jednotlivca.
V našej kultúre sa pitie považuje za prejav spoločenskej tolerancie, solidarity, dobrej vôle či parťáctva.
Spoločenské postoje a normy „nútia vynaliezavého občana tejto planéty" vyrábať a distribuovať stále väčšie množstvo alkoholických nápojov rožnej kvality, samozrejme, v čo najlepšom a najpútavejšom balení.
V týchto súvislostiach sa vlastne alkohol ponúka sám ako samostatná hodnota, ktorá má dôležité postavenie v sociálnych kontaktoch a ako droga prezentuje sa v účinku na človeka, pri jeho snahe zvládnuť vnútorné napätie, krízovú situáciu alebo len ako prostriedok na zlepšenie nálady (Nociar, 1991).
Rozdelenie ľudstva z hľadiska konzumácie alkoholických nápojov
Ľudstvo z hľadiska konzumácie alkoholických nápojov sa môže rozdeliť na:
•abstinentov
•konzumentov
•pijanov
•alkoholikov (Nociar, 2001).
Abstinent - definovať abstinenta je zo všetkých skupín hádam najťažšie.
Je to najmenej vyhranená, aj keď početne veľmi malá skupina. Abstinencia je nedostatočne diferencovaná najmä z hľadiska postojov, motivácie a zaradenia alkoholu do vlastnej hodnotovej schémy subjektu.
Spoločným znakom abstinentov je odmietanie alkoholického nápoja. Napriek tomuto jednoduchému a jednoznačnému vonkajšiemu prejavu ich možno rozdeliť na niekoľko skupín:
a)abstinencia vrodená
b)neuvedomelá
c)vynútená
d)účelová
e)solidárna.
Spoločensky najmenej tolerovanou abstinenciou je abstinencia uvedomelá, tvorivá a trvalá.
Považuje sa dokonca za spoločenskú deviáciu, nezdravú odchýlku od normy.
Pri takejto abstinencii ide o odmietanie alkoholického nápoja z vlastného rozhodnutia, motivovaného vyhranenými postojmi ku konzumácii, odmietajúc spoločenské konvencie s diferencovanou rolou abstinenta.
Konzument - človek sa ním stáva porušením abstinencie, teda prvým hitom.
Všeobecne sa tento pojem v populácii chápe dosť skreslene, pretože i nepravidelný pijan sa považuje za konzumenta. Tento názor podporujú vysvetlenia, že konzumentom je ten, kto pije malé množstvo, vie svoje pitie kontrolovať a pije iba za vhodných okolností.
Tento názor umožňuje nejednotný a subjektívny výklad. Odborníci odporúčajú si zapamätať, že konzumentom je iba taký človek, ktorý pije alkoholický nápoj len pre chuť jeho prímesí.
Tu si treba pripomenúť, že chuť alkoholického nápoja nerobí sám alkohol, ten je totiž v každom nápoji chuťovo celkom rovnaký a nápoje sa navzájom odlišujú jeho množstvom.
Pijan - z mnohých konzumentov sa časom stávajú pijani.
Pijana uspokojuje iba účinok samotného alkoholu.
Chuť a smäd je veličinou premennou. Z času na čas každý pijan zmení druh a kvalitu alkoholického nápoja. Každý má svoju hladinu príjemnej nálady, ktorá mu prináša očakávanú úľavu, obveselenie, uvoľnenie, zabudnutie, či preladenie.
Alkoholik - na konci tejto cesty je dramatické, až tragické finále alkoholika. Tragédia alkoholizmu je hlavne v tom, že alkoholik sa spolu s alkoholom uzavrú do špecifickej imaginárnej jednoty.
Jediným východiskom zo závislosti od alkoholu je totálna, nekompromisná, tvorivá a trvácna abstinencia. Takúto abstinenciu možno označiť za novú kvalitu v abstinencii, odlišnú od ostatných typov abstinencie.
Je alkoholizmus dedičný?
Streľčuk (in Nociar, 2001) výslovne zdôrazňuje, že jeho dlhoročné sledovanie vyše 15000 alkoholikov ukázalo, že dedičnosť u nich sa iba neveľmi odlišuje od dedičnosti tých, čo nepodľahli alkoholu, a nemožno jej pripísať vplyv na vznik alkoholizmu.
Nie dedičné činitele podmieňujú vznik a vývin alkoholizmu, ale predovšetkým negatívny vplyv spoločenského prostredia, v ktorom dieťa od malička vyrastá.
Ak sa dieťa z takéhoto prostredia odstránilo a umiestnilo sa v normálnom prostredí u pestúnov, malo približne rovnaké vyhliadky na vzťah k alkoholu ako dieťa z nealkoholickej rodiny.
Christiaens Mison a Delmarle (in Kolibáš, Novotný, 1996) zistili, že deti, ktoré mali oboch rodičov alkoholikov, rodili sa predčasne oveľa častejšie ako deti nealkoholikov a že sa u nich oveľa častejšie vyskytovala aj vrodená slabomyseľnosť.
Deti, ktorých matky boli alkoholičky, mávali častejšie podnormálnu hmotnosť a veľkosť. Títo autori usudzujú, že dedičný alkoholizmus v genetickom zmysle nejestvuje, ale že môže ísť o kongenitálny alebo postnatálny následok alkoholizmu rodičov. Preto pripomínajú dôležitosť umiestnenia detí vo vhodnom prostredí.