referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Drogová závislosť
Dátum pridania: 20.11.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: BakalarRia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 366
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 11m 50s
Pomalé čítanie: 17m 45s
 


Najčastejšie užívanými opiátmi sú : ópium, morfín, odeín, heroín. Názov ópium je derivátom gréckeho slova opion, čo znamená maková šťava.

Základným zdrojom ópia a jeho derivátov je mak siaty. Ópium sa získava z nezrelých makovíc, ktoré obsahujú približne 220 alkaloidov (morfín, narkotia, papoverin, kodeín).

Najstaršie správy o pestovaní maku pochádzajú zo 7. storočia pred n. 1. z Mezopotámie. Ópium sa pôvodne používalo ako liek na utíšenie bolesti. Prvou formou užívania ópia bolo jeho jedenie, ktoré sa v 16. storočí rozšírilo v Turecku. Dnes sa ópium fajčí, tento zvyk vznikol v Číne v 17. storočí.

Heroín je najzhubnejším preparátom morfínovej skupiny. V čistej forme je to biely prášok horkastej chuti. Ku konzumentovi sa dostáva vo forme prášku alebo v zatavenej ampulke na injekčné používanie.

„Degradácia osobnosti najmä heroínom - dependentných jednotlivcov je tak značná, že niet takého kriminálneho skutku, ktorý by takýto subjekt v snahe o opätovné získanie drogy nebol schopný vykonať" (Ondrejkovič, Poliaková, 1999,8.421

Drogová závislosť kanabisového typu :

Ide o historicky známu skupinu psychoaktívnych látok pripravovaných z rastliny konope. Základným zdrojom drog kanabisového typu je rastlina konope siate (Cannabis satina), ktorá sa vyskytuje vo viacerých variantoch.
Omamné látky z konope sa najčastejšie užívajú vo forme :
-hašiša alebo – marihuany.

Po požití drogy má užívateľ najskôr stav úzkosti a stiesnenosti, po ktorom nastupuje fáza eufórie, mení sa na sluchové a zrakové vnímanie, vnímanie tepla a chladu, času a priestoru.

Najväčšie nebezpečenstvo spočíva v možnosti vzniku toxikománie, častý je prechod kanabisových toxikomanov na tvrdé drogy — opiáty, halucinogény, psychostimulancie.

U dlhohodobých konzumentov dochádza k miernym zmenám osobnosti v zmysle introvertnej orientácie osobnosti, k poruchám interpersonálnej komunikácie, postupne dochádza k rozkladu osobnosti. Chronickí konzumenti strácajú záujem o okolie, sú apatickí, dopúšťajú sa trestných činov, trpia poruchami imunitného systému.

Drogová závislosť kokainového typu :

Prírodným zdrojom kokaínu je koka pravá (Erythroxyon coca), ker alebo malý strom, ktorý rastie v tropickom prostredí.  Najväčšími producentmi sú Peru, Kolumbia a Bolívia.

Kokaín je užívaný predovšetkým pre jeho stimulačné účinky na centrálny nervový systém. Aplikuje sa požívaním prášku, šnupaním, alebo fajčením.

Pre chronické užívanie kokaínu je príznačná celková telesná schátralosť, výrazný pokles hmotnosti, kašeľ, krvácanie z nosa, zhoršenie pamäti, neustály nepokoj, lesklé oči s rozšírenými zrenicami, objavujú sa depresie.

Drogová závislosť amfetamínového typu :

Celá skupina amfetamínových drog patrí medzi psychofarmaká.  Pre ich výrazné účinky na centrálnu nervovú sústavu sa označujú názvom psychostimulancie. Lieky tejto skupiny sa používajú na liečenie chorobnej spavosti (narkoklepsia).

Najčastejšie užívanými bývajú : pervitín, efedrin, fermetrazín, dexfermetrazín.

Získavajú sa chemickou syntézou. Aplikujú sa najčastejšie injekčné. Príznakmi užívania sú zrýchlený tep, rozšírené zreničky, neposednosť, bdelosť, podráždenosť, podozrievavosť a po odznení účinku nastáva útlm a vznikajú depresie.

Drogová závislosť kathového typu :

Prírodným zdrojom drogy je Catha edulis, kríkovitá rastlina, zelená po celý rok. Katha sa pestuje, dodáva a konzumuje vo forme čerstvých výhonkov rastliny. Kathové listy obsahujú alkaloidy katín, katinín a katidín, živice, vosky a minerálne látky.

V menších dávkach pôsobí povzbudzujúce, človek je veselší, spokojný a bezstarostný. Pri väčších dávkach vyvoláva droga depresie, únavu, poruchy spánku.  Dlhšie užívanie zapríčiňuje zápal sliznice ústnej dutiny, zápaly žalúdka, zápchu.

Drogová závislosť halucinogénneho typu :

Do skupiny halucinogénnych drog sa zaraďujú také prírodné aj syntetické látky, ktoré sú schopné u duševne zdravých ľudí vyvolať zmeny vo sfére vnímania, halucinácie, až pocity rozštiepenia osobnosti (Kolibáš, Novotný, 1996, s. 84 )

Najčastejšie užívanými bývajú maskalín, psilocibín, LSD, PCP. Aplikujú sa fajčením vo vodnej fajke (meskalín), perorálne vo forme tabliet, zriedkavo injekčné.

Drogová závislosť solvenciového typu :

Do tejto skupiny patria organické rozpúšťadlá, farby, riedidlá, benzín, éter, toluén, acetón, chloroform, trichlóretylén, lepidla a iné. Príznakmi užívania sú bledosť v tvári, ťažkosti s výslovnosťou, zápach chemikálie, rozšírené zreničky, poruchy vnímania, zvracanie. Drogová závislosť má často polymorfný charakter.

Kombinácie rôznych drog sa používajú hneď po sebe.

U mladistvých je potrebný iba krátky čas na vznik drogovej závislosti.

Závislosť sa prejavuje tým, že na dosiahnutie eufórie sa postupom času žiada čoraz väčšie množstvo drogy, ale niektorým jednotlivcom nestačí zvyšovanie dávok, musia prejsť na drogu s kvalitatívne silnejším účinkom. Tento prechod na silnejšie drogy sa spája s morálnym, telesným spustením, ale aj s jeho trestnou činnosťou.

Vnútroiilové podávanie drog je významným faktorom pri šírení vírusu HIV. Infekcia sa prenáša vzájomným požičiavaním striekačiek a ihiel bez ich predchádzajúcej sterilizácie. Striekačky si navzájom požičiavajú heterosexuálni jednotlivci, pričom vznikajú priaznivé okolnosti pre šírenie infekcie vírusu HIV.

Prevencia drogových závislostí :

Medzi najúčinnejšie formy boja s drogovou závislosťou patrí drogová prevencia. Pojem prevencia zahŕňa akciu, ktorá predchádza určitým rizikám. Ide oopatrenia, ktoré sa nasadzujú tam, kde sa chceme vyhnúť problému.

Tieto opatrenia by sa mali zamerať na človeka ako celok, na jeho telo, dušu :

1vzťahy k ostatným, aby sa vytvorilo a podporilo fyzické, psychické i sociálne zdravie (Novomeský, 1996). Pod prevenciou sa rozumie tiež súbor opatrení a intervencií zameraných na predídeme negatívnych javov, ktoré ohrozujú človeka.

V. Pacalaj hovorí, že cieľom prevencie nie je len odovzdanie vedomostí o alkohole a ostatných drogách a správaní sa vo vzťahu k nim, ale najmä budovanie postojov k návykovým látkam a nácvik sociálnej zručnosti (1998).

Na protidrogovej prevencii detí a mládeže musí byť čo najefektívnejšie zainteresovaná celá spoločnosť : rodičia, škola, študenti, zákonodarné ustanovizne, náboženské a spoločenské organizácie. Všetci musia veľmi dôsledne presadzovať zásadu, že užívať alkohol a drogy je škodlivé a nebezpečné.

Mladí ľudia potrebujú citové zázemie a s podporou a vedením rodičov, učiteľov a ostatných dospelých i voľné pole pre hľadanie vlastných koncepcií.  Pri preventívnej protidrogovej osvete by mladí ľudia mali dostať možnosť dokázať, že majú pocit zodpovednosti.  To je dosiahnuteľné voľnou výukou, pri ktorej rovesník pomáha rovesníkovi.

Protidrogová prevencia by sa mala zamerať na :

-utvorenie životných postojov, k čomu patrí aj odolávanie
nátlaku rovesníkov
-vyhľadávanie pomoci pri riešení problémov
-komunikovanie s dospelými
-pomoc iným
-akceptovanie osobnej a občianskej zodpovednosti.
Mladí ľudia majú radi pravidlá a poriadok. Ale na to , aby sa pravidlami riadili, potrebujú vedieť, ako fungujú a prečo boli vytvorené.

Obvykle majú vlastné predstavy o konaní, preto je dôležité, aby tieto predstavy boli založené na rodinných a spoločenských normách a na rešpekte pred zákonom.

Musia vedieť charakterizovať drogy a ich nezákonné používanie a zo strany učiteľov je potrebné, aby motivovali mladých ľudí do užitočných a tvorivých aktivít.

Primárna prevencia :


Primárna prevencia znamená vytváranie postoja, spôsobov a modelovanie správania, odolávanie tlaku skupiny.
L. Okruhlica (1994) hovorí o primárnej prevencii, ktorá začína v živote človeka vtedy, keď ešte nemá problémy s konzumáciou návykových látok.

Obsahuje predovšetkým zlepšenie kvality života bez konzumácie týchto látok.

K tomu patria okrem iného aj schopnosti:


-vedieť povedať nie
-vyjadriť svoje pocity
-ovládať svoje pocity
-poznať zmysel vlastného života.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Drogová závislosť SOŠ 2.9735 2395 slov
Drogová závislosť SOŠ 2.9929 835 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.