Cieľom primárnej prevencie je obmedzenie: dostupnosti,  vyhľadávania a konzumácie drogy.

Je to cesta výchovy v rodine, škole, práci ale aj v širokej verejnosti za účasti oznamovacích prostriedkov. Ak sa prevencia vykonáva touto cestou systematicky, bez prerušenia, prináša dobré výsledky.

Okruhlica (1994) delí primárnu prevenciu do dvoch skupín:

a)Programy prevencie info - sledujú podať čo najpresnejšiu informáciu o skutočných nebezpečenstvách užívania návykových látok. Orientujú sa na autentické výpovede nabúranie mýtov, ktoré vo verejnosti o drogách kolujú.

b)Peer programy (rovesníčke skupiny) - vedú sa formou skupinových sedení v užšom kruhu niekoľkých mladých ľudí.

Informácie o návykových látkach podávajú ľudia, ktorí sú v tejto oblasti vyškolení a poskytujú pozitívny vzor správania.
K. Hampl (1996, s. 3 - 4) tvrdí, že efektívna primárna prevencia musí súčasne používať dostupné možnosti.

Patrí medzi ne:

• obmedzenie dostupnosti drog
•zníženie ponuky
•zníženie dopytu

Sekundárna prevencia :

Sekundárna drogová prevencia je vlastne vyhľadávanie problému, ktorý už vznikol a jeho následná liečba.

Ako môžeme pomôcť tým, ktorí už pravidelne alebo nepravidelne užívajú drogy? Aké je hľadanie cesty späť do života bez drog? Nejde o ľahkú úlohu, pretože množstvo mladých ľudí sa dostalo do kontaktu s narkomanmi, koketuje s nebezpečenstvom a pomaly zapadá do toxikomanických praktík až do dňa, keď užijú návykovú látku.

K. Hampl (1996) hovorí, že sekundárna prevencia nastupuje tam, kde už došlo ku kontaktu s drogou.

Patrí sem:

•zníženie rozsahu užívania s obmedzením preniknutia do doposiaľ nepostihnutej populácie,
•zníženie negatívnych dopadov zdravotných a sociálnych pre zneužívajúcich a závislých.
Ide o včasné vyhľadávanie závislého, o zachytávanie zjavných prípadov užívania drog a liečbu závislosti.

Prvé sledovateľne príznaky :
-časté striedanie nálad,
-depresia, úzkosť,
-potreba väčšieho obnosu peňazí ako inokedy,
-stopy po vpichoch (môže, ale aj nemusí mať),
-neschopnosť sústrediť sa,
-strata záujmu o veci, ktoré ho obyčajne zaujímali.

Táto oblasť sekundárnej prevencie je oblasťou špecialistov, psychológov, terapeutov, erudovaných sociálnych kurátorov, sociálnych pedagógov a iných sociálnych pracovníkov, ktorí prešli špeciálnou odbornou prípravou.

Terciálna prevencia :

Terciálna prevencia nastupuje tam, kde primárna a sekundárna prevencia nebola účinná. Je oblasťou zdravotníckych a sociálnych pracovníkov. Títo by mali byť schopní pre stanovenie diagnózy a zavedenia liečby, pokúsiť sa zabrániť onemocneniu.

Postihnutých je potrebné naučiť novému chápaniu životných hodnôt a istôt, pričom je dôraz kladený na nutnosť izolácie s osobami toxikomanickej subkultúry a vytvorenia nového vlastného spôsobu života bez drogy.

Podľa K. Hampla (1996) terciálna prevencia nastupuje tam, kde už došlo k poškodeniu drogou. Má za úlohu včasnú diagnostiku a liečbu :
c)predísť vzniku závislosti
d)zabrániť vzniku somatických, psychických a sociálnych
komplikácií.

Terciálna prevencia je starostlivosť o užívateľov návykových látok, ktorá je zameraná na predchádzanie a zmiernenie možných komplikácií a porúch najmä telesného zdravia, ktoré môžu vzniknúť ako dôsledok požitia psychoaktívnej látky.

Terciálna prevencia má zabrániť recidíve závislých osôb, ktoré absolvovali liečenie alebo nejakú terapiu.

Prevencia v škole a rodine :

Mala by tvoriť integrálnu súčasť výchovy a vzdelávania. Existujú dva názory na jej realizáciu:
1.vytvorenie samostatného predmetu Výchova k zdraviu,
2.implementácia prvkov prevencie do existujúcich vyučujúcich
predmetov výučby.

Na školách by sa mala realizovať prevencia ako súčasť predmetu, aby ju žiaci nepociťovali ako niečo nanútené.

Varovné signály :

Pre laika je ťažko rozoznať príznaky požitia drog, či varovné signály požitia alkoholu alebo iných omamných látok.

Signály, ktoré poslúžia nielen rodičom, ale aj učiteľom, sú nasledovné:
-zmena nálad, zvyklostí, neplnenie si povinností
-precitlivelosť, tendencia vyhýbať sa rodičom  (často súvisí s pubertou)
-strata záujmu o akékoľvek hodnoty
-zhoršenie vzhľadu zovňajška, chorobný výzor  (červené opuchnuté oči, schudnutie)
-náhle zhoršenie školského prospechu
-tajnostkárstvo, tajomné telefonáty (nie zaľúbené)
-ubúdanie alkoholických nápojov a liekov v domácnosti, strata peňazí a cenných vecí
-výtržníctvo, bitky
-pri užití narkotík sú nápadné veľmi spomalené pohyby (užívateľ málokedy spadne na zem, opiera sa o stenu, alebo sa pomaly skláňa).

Ako im môžeme pomôcť?

-sami sa naučiť o drogách čo najviac
-vedieť rozpoznať varovné signály
-zaujať pevný postoj voči užívaniu akýchkoľvek drog
-byť vzorom pre deti
-vybudovať pevné rodinné vzťahy, kde sa môže otvorene rozprávať o svojich pocitoch, problémoch
-povzbudzovať svoje deti v tvorivých, podnetných a záujmových činnostiach
-poznať svojich susedov a rodičov kamarátov svojich detí
-dobre počúvať , čo deti hovoria
-v prípade neistoty alebo podozrenia, či konkrétnych problémov, vyhľadať odborníkov (1) s. 116-123