Pri drogovo závislej osobe je potrebné začať s liečbou. Určitým liečebným efektom by malo byť už stretnutie terapeuta s toxikomanom.

Terapeut je prvým liečebným nástrojom a na jeho kvalitách osobných i odborných nesmierne záleží výsledok celého liečebného procesu.

Podľa P. Ondrejkoviča (et al. 1999) liečba drogových závislostí je komplex farmakologických a psychoterapeutických postupov, ktoré zvyčajne prebiehajú v troch základných etapách :

1.Detoxikácia
2.Liečba zdravotných následkov
3.Postterapeutická starostlivosť

Prvou úlohou je biologická detoxikácia organizmu pacienta zamoreného drogou. Časť tejto liečby spočíva v abstinencii od akýchkoľvek látok s drogovým účinkom.

Droga by mala byť toxikomanovi odobratá buď nahlo alebo postupne (podľa druhu užívanej drogy). Pri náhlom odobratí je častý abstinenčný syndróm (Ondrejkovič, et al. 1999).

Najreálnejšiu možnosť detoxikácie môže poskytnúť len detoxikačná stanica, kde nie je droga dosiahnuteľná.  Liečba by mala byť najmenej 4 týždenná.

O ambulantnú detoxikáciu je možné sa pokúsiť, ak osobnosť pacienta nie je príliš narušená. V takomto prípade sa môže použiť:
-abstinenčná indoktrinácia, pri ktorej sa odborník snaží pacienta poučiť a presvedčiť, aby zmenil svoj hodnotový systém, kde droga bude trvalé považovaná za vec, ktorá neprináša nič užitočného, je nebezpečná a škodlivá.  Dôležitou súčasťou tohto obdobia sú kontroly.

-Pre pacienta je dôležitý behaviorálny tréning, kde ho učia ako sa abstinencia trvalé dodržuje v akýchkoľvek životných situáciách.

-Významnú pomoc v tomto smere prináša socioterapeutický klub, ktorý umožňuje priame stretnutia spoľahlivo abstinujúcich bývalých pacientov režimovej liečby.

Cieľom týchto sedení je, aby si pacient vytvoril náhľad na svoj stav a získal vecnú a účinnú motiváciu. Komunity sa javia ako účinný prostriedok v boji s drogovými závislosťami, tvoria najbližšie sociálne prostredie, ktoré je potencionálne jedným z najdôležitejších faktorov vplývajúcich na formovanie osobnosti človeka.

Tento predpoklad platí i vo výchove toxikomanov.

-Liečebno-výchovná komunita slúži ako model spoločenstva. Ľudia v komunite majú spoločný cieľ a sú si príbuzní aj svojím postihnutím.
-Psychoterapia je predovšetkým starostlivosť, ktorej zámerným alebo nezámerným cieľom je:

a)zlepšenie duševného a telesného stavu
b)prípadné dosiahnutie adaptácie na nezmeniteľné rušivé podmienky a činitele
c)pôsobenie na vnemy, predstavy, reč, učenie, sugesciu, výklad, vzťahy (Ondrejkovič, et al. 1999).

Liečba zdravotných následkov :

Samotná psychoterapeutická liečba prebieha v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach.

Po ukončení intenzívneho behaviorálneho tréningu nastáva fáza dlhodobého ambulantného doliečovania, rehabilitácia.

Na ňu nadväzujú opatrenia na zníženie rizika relapsu
(opätovný návrat do stavu choroby po predchádzajúcom ochorení) a postterapeutická starostlivosť ako celoživotné doliečovanie, ktoré je pokračovaním terapeutickej starostlivosti.

Model liečby drogovo závislých jednotlivcov zahŕňa :

-zachytenie pacienta,
-krátkodobá detoxifikačnáliečba v špecializovanom ambulantnom zariadení,

-stredne alebo dlhodobo trvajúca terapia podľa motivácie pacienta,

-rehabilitácia a resocializácia,
-následná ambulantná starostlivosť, ktorá je založená na znížení rizika relapsu.

Drogy a závislosť na nich je globálny fenomén, týkajúci sa celej spoločnosti, bez rozdielu pohlavia, majetnosti či sociálnych podmienok.

Tento problém v sebe skrýva množstvo rizík súvisiacich s výchovou novej generácie, u ktorej je vyššia pravdepodobnosť výskytu rôznych závislostí a s nimi súvisiacich porúch správania.

Preto by si človek mal predovšetkým uvedomiť, že tento problém sa nedá ignorovať, nevšímať si ho a následne na to by sa mala zvýšiť informovanosť o predchádzaní a prevencii drogových závislostí.

Základom by mala byť rodina, tam by sa malo začať s prevenciou v prvom rade a následne na to v škole.

Celá spoločnosť, medziľudské vzťahy v nej by mali prejsť radikálnou zmenou, pričom táto zmena by sa mala premeniť v samotnom základe, ktorým je rodina. /1/ s.123-125