Delikvencia mládeže
(z lát. delinquere = previniť sa; angl. juvenile delinquency asociálne, resp. protispoločenské správanie mládeže približne vo veku 15-18 rokov.
Je to prejav aktivity, ktorá je v rozpore s normami trestného zákona a bol spáchaný duševne zdravým jednotlivcom. Výsledkom delikventného správania je často konflikt so zákonom a následný represívny postih.
Problémové spoločenské obdobia a osobitne revolučné udalosti prinášajú so sebou popri pozitívnych zmenách aj narastanie sociálnopatologických javov.
To bolo typické po roku 1989 aj pre slovenskú spoločnosť. Prudko sa zvýšila kriminalita, veľké rozmery nabral organizovaný zločin, toxikománia, rôzne formy sociálneho parazitizmu, nezamestnanosť, bezdomovstvo a iné javy, ktoré spoločnosť predtým nepoznala.
Možno to dať do súvislosti najmä so spoločenskými transformačnými zmenami a ich negatívnymi dôsledkami (uvoľnenie mravných a právnych noriem, nedokonalá legislatíva, mylné chápanie demokracie, rýchle osvojovanie si konzumného štýlu života, pokles životnej úrovne a pod.).
Alarmujúca je najmä skutočnosť, že stúpla nielen kriminalita dospelých, ale aj delikvencia mladistvých a maloletých detí.
Príčiny delikvencie mládeže :
Príčiny vzniku delikventného správania mládeže nie sú jednoznačne identifikované. Neexistuje jedna teória, ktorá by plne vystihovala dynamiku príčin delikvencie.
Súčasné názory na vznik delikvencie sa týkajú dvoch základných oblastí : vplyvu prostredia a osobnostných faktorov.
Je zložité presne určiť, ktoré z nich sú príčinami, a ktoré už iba dôsledkami nežiadúceho vývinu jednotlivca. Môžeme sa len pokúsiť charakterizovať rodinnú situáciu jednotlivca, jeho školské prostredie, názory, postoje, jeho prežívanie, aké vzory nasleduje a aké ciele si kladie.
Medzi niektoré faktory, ktoré sa podieľajú na vzrastajúcej delikvencii mládeže môže patriť to, že mladí ľudia sú poznačení nefunkčným rodinným zázemím, napríklad nezamestnanosťou rodičov, chudobou - sú vystavení množstvu spotrebného tovaru, ktorý majú pred očami, avšak bez prostriedkov dostať sa k nemu. Hranicu medzi dovoleným a zakázaným narúša aj násilie na televíznych obrazovkách.
Často možno vidieť mylný únik do delikvencie, ako prostriedku sebapresadenia a získania dôstojnosti.
Osobnostné faktory :
V období dospievania človek prechádza mimoriadnymi telesnými a psychickými zmenami, ktoré sa môžu odraziť aj v delikventnom správaní. Hovorí sa aj o tzv. „kríze originálnosti", v ktorej ide o silne prejavený pocit vlastnej individuálnosti a odlišnosti.
Nesprávny prístup dospelých k dieťaťu môže viesť ku konfliktom a prehnanej agresii, a to najmä v období puberty.
Medzi osobnostné faktory môžeme zaradiť:
•Vzťahy k dospelým. Najvýraznejšiu skupinu ťažkostí predstavuje správanie sa voči požiadavkám dospelých, rodičov a vychovávateľov, ktoré reprezentujú. Patria sem prejavy :
nedisciplinovanosti, nepodriaďovania sa príkazom, porušovania školského poriadku a zákazov každého druhu.
Nastávajú zmeny vzťahu mladistvých k rodine, ktoré sa vyznačujú konfliktami s rodičmi a oslabením emocionálnej väzby na rodičoch.
•Rovesníčke vzťahy. Táto kategória ťažkostí je spojená so vzťahom k rovesníckej skupine, napríklad neschopnosť nájsť si priateľov, pocity osamelosti, nepochopenia alebo na druhej strane, nadmerne silná väzba na partiu, najmä s delikventnou náplňou činnosti.
•Emocionálny vývin. Za charakteristickú osobitosť emocionálneho života dospievajúcich sa považuje neobyčajná intenzita a živosť pocitových prežívaní. Dospievajúci ľahko prechádza od radosti k smútku, od entuziazmu k znechuteniu, od nádeje k skľúčenosti.
Zároveň je to strach zo spoločenského života, vzrastá nesmelosť, nedostatok sebadôvery, objavujú sa depresie a sklony k podráždeniu. Hnev a agresivita predstavujú najčastejšiu reakciu na frustráciu.
Vplyv prostredia predstavujú:
-sociálne faktory vyplývajúce z výchovného pôsobenia. Patrí sem nekvalitné rodinné a problémové školské prostredie, ktoré formuje správanie a postoje detí, negatívny vplyv médií a rovesníčke vzťahy;
-kultúrne faktory ovplyvňujúce určitý systém životných hodnôt a ich preferencia. Okrem rodiny a školy sem patrí celý systém spoločenských inštitúcií, princípy spoločenskej morálky a ich praktické uplatňovanie;
-politické faktory - ovplyvňujúce spoločenský život, právne normy, ekonomické podmienky života spoločnosti i výchovný systém.
Negatívne pôsobenie môže viesť k protiústavnej činnosti, rasizmu, násilnej a majetkovej trestnej činnosti, najmä pri sociálnych konfliktoch;
-právne faktory - vplývajúce na právny poriadok štátu, ale aj početné medzery v legislatíve, ktoré negatívne pôsobia na rad odvetví života. Právny poriadok je často neprehľadný a v spoločnosti narastá odpor voči právu a zákonom;
-ekonomické faktory - ku ktorým patrí trhové hospodárstvo, ktoré prináša so sebou nové podnety na trestné prečiny: hospodárske podvody, sprenevery, korupcia, devízové delikty atď. Medzery v zákonoch umožňujú obohatenie jednotlivcov a skupín na úkor spoločnosti;
-viktimologické faktory, ktoré ukazujú, že napríklad ľahkomyseľnosť, neopatrnosť či provokácia zo strany obetí prispieva k trestným činom (vystatovanie sa majetkom, agresivita, stopovanie áut a pod.).
Ďalšie teórie delikvencie mládeže:
•Biologické - sa zakladajú na predpoklade, že niektorí jednotlivci majú predispozíciu k zločinnosti takú veľkú, že ju nemožno nijakými normálnymi výchovnými zásahmi zvládnuť.
•Psychologické - ako dôsledok všeobecného prekračovania optimálnej hranice zaťaženia nervovej sústavy.
Sociologické - delikvenciu považujú za jeden z nevyhnutných dôsledkov technického rozvoja a rastu civilizácie.
•Ekonomické - zdôrazňujú, že príčinou delikvencie mládeže je nespravodlivé rozdeľovanie materiálnych statkov.
V súčasnosti sa delikvencia mládeže najčastejšie chápe ako komplexný jav, na vzniku ktorej sa viac či menej podieľajú všetky uvedené činitele pričom ich účel môže byť rôzny. /1/ s. 141-144
|