Sejčová, Ľ. zrealizovala výskum s názvom Teoretická a empirická analýza etiológie kriminality mladistvých a delikvencie maloletých (1997).

Cieľom výskumu bolo prehĺbenie poznatkov o príčinách vzniku delikventného správania mladých ľudí vo veku 10-18 rokov.

Skúmal sa vzťah delikvencie a rodinného zázemia mládeže, školského prostredia, miery viktimácie, vplyv hodnotovej orientácie na delikvenciu mládeže, vplyv výberu vzorov na delikvenciu mládeže, vzťah výkonovej motivácie a delikvencie, vplyv náplne voľného času, vplyv akceptujúcich postojov mládeže k asociálnym a antisociálnym činom a vplyv užívania drog na delikvenciu mládeže.

Východiskom tejto práce bola výpoveď l 102 mladých ľudí vo veku 10-18 rokov o sebe a svojom živote. Základom pre interpretáciu výsledkov je porovnanie a analýza výsledkov delikventnej skupiny respondentov.

Výsledky analýz priviedli autorov k záverom, že pre delikventného mladého človeka vo veku 10 -18 rokov je charakteristické:

1.Rodinné zázemie. Delikvent môže pochádzať z neúplnej
rodiny, či s veľkým počtom súrodencov, s nedostatkom
finančných prostriedkov, často s výskytom trestanosti alebo
s nedostatkom otcovskej či materinskej lásky a častejším
používaním telesných trestov rodičmi.

2.Školské prostredie. Jeho pobyt v škole má problémový
charakter (prejavuje sa častejším odmietaním zo strany
spolužiakov, šikanovaním), nežiadúco sa správa v škole
(prejavujú sa konflikty s učiteľmi, agresivita, záškoláctvo,
nezáujem o učenie, strach z trestov za známky) a často aj
nedostatočný prospech (zlé známky z hlavných predmetov i zlý
celkový priemer známok, prepadávanie v jednotlivých ročníkoch).

3.Životná spokojnosť. Prežíva nespokojnosť so svojím životom,
má vysokú potrebu zmeny vlastného správania, vyššiu
viktimizáciu (väčší pocit krivdy, že mu niekto v živote ublížil),
častejšie sa stal obeťou sexuálneho obťažovania a má menšiu
schopnosť odpustiť človeku, ktorý mu ublížil.

4.Hodnotová orientácia. Dominujú u neho isté hodnoty a úsilie
nedostať sa do väzenia, pričom sa viac zameriava na materiálne
hodnoty v živote (mať auto, peniaze, chatu atd'.), čo by
vysvetľovalo tak častú majetkovú trestnú činnosť delikventnej
mládeže.

5.Výber vzorov a ideálov. Delikvent sa dištancuje najmä od
rodičovských vzorov, ktoré sú pre neho nežiadúce (nebyť ako
otec atd'.) a prejavuje väčšie sympatie k záporným vzorom,
z čoho plynie nebezpečie ovplyvnenia nežiadúcimi modelmi
správania.

6.Náplň voľného času. Mladistvý prežíva voľný čas pasívne
alebo nežiadúco (fajčenie, pitie alkoholu), akceptuje násilie
zobrazované v médiách a má väčší sklon imitovať tieto násilné
scény aj v bežnom živote.

7.Výkonová motivácia. Vyznačuje sa zníženou výkonovou
motiváciou s viacerými negatívnymi znakmi; pri výkone
prevláda očakávanie neúspechu, neprimeraná reakcia na
úspech, preferuje hodnotiteľov výkonu a širšieho prostredia
(nie rodičov), prevláda vonkajšia motivácia výkonu
(dosahovať dobré výkony nie kvôli sebe).

8.Postoje k asociálnym a antisociálnym činom. Prejavuje
tolerantnejšie postoje voči závažnejším činom (vražde,
znásilneniu), má častejšiu skúsenosť s asociálnymi činmi vo
svojom živote a okolí, čiže bol častejšie konfrontovaný aj
s trestnou činnosťou.

Viac akceptuje niektoré druhy asociálneho správania (alkoholizmus, užívanie drog, telesné trestanie detí) v prípade núdze a má vyššie očakávania svojej ďalšej kriminálnej kariéry

9. Postoje k drogám. Delikvent má väčšie skúsenosti s fajčením, požívaním alkoholu aj nealkoholových drog, začína užívať drogy vo veľmi nízkom veku, spektrum užívania drog má oveľa širšie, má menšiu skúsenosť s informáciami o prevencii závislosti na drogách a škodlivosti drog. /1/ s. 144-146