Slovo šikana pochádza z francúzskeho slova chicaner - čo znamená prenasledovať, týrať, trápiť - šikanovať.

Podľa P. Ŕíčana „šikanovanie sa obvykle definuje ako agresia, ktorej sa dopúšťa jednotlivec alebo skupina voči inému jednotlivcovi či skupine viac menej bezbranným.

Za charakteristické sa považuje opakovanie agresie voči obeti.
Problémy sú s určením spôsobu a miery agresie, čo rozhoduje o tom, či je možné určité chovanie považovať za šikanovanie.

Najtypickejšie je hrubé násilie alebo ponižujúca manipulácia.
Obeť môže byť aj pod hrozbou násilia prinútená sama k jednaniu, ktoré ju ponižuje alebo inak traumatizuje (napríklad obnažiť sa pred skupinou, poskytovať ponižujúce služby).
Kruté však môžu byť aj nadávky a hrubý posmech" (1996).

P. Pôthe uvádza nasledujúcu definíciu: „Pod pojmom šikana alebo šikanovanie medzi deťmi rozumieme široký okruh správania sa dieťaťa alebo skupiny detí s cieľom ohroziť, nastrašiť, ponížiť alebo inak ublížiť inému dieťaťu alebo skupine detí.

Šikana zahŕňa slovné ponižovanie, nadávanie a neustále kritizovanie, výsmech, hrubé žartovanie, vydieranie, obmedzovanie slobody, pohŕdanie, poškodzovanie odevu a osobných vecí, telesné napadnutie" ( 1996, s. 96).

Akákoľvek definícia šikanovania by mala zahrňovať základné znaky, ako sú:

-Jasný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky.
Napríklad: bitie, strkanie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj posmievanie, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných.

-Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí  (asymetrická agresia).

-Incidenty sú opakované - jednorázová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje.

-Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou. Táto prevaha či bezbrannosť obete môže byť skutočná alebo zdanlivá, v oblasti fyzickej sily alebo agresivity, osobnej sily jednotlivca alebo v prevahe skupiny.

Kto sú aktéri šikanovania ? Sú to:

-agresor alebo útočník, jeden či partia a –obeť alebo obete ( Ŕíčan, 1996).

Ako spoznať, že dieťa je šikanované :

Dieťa môže svojím správaním upozorňovať na to, že je obeťou šikanovania, preto treba venovať pozornosť nasledovným prejavom:

-Bojí sa ísť do školy alebo zo školy.
-Neochotne ide do školy.
-Prosí, aby ste ho autom odviezli do školy.
-Mení cestu do školy.
-Zhorší sa jeho prospech v škole.
-Prichádza domov so zašpinenými (poškodenými) šatami, vecami.
-Prichádza domov hladné (lebo mu niekto berie desiatu alebo peniaze na desiatu).
-Stáva sa uzavreté, začína sa zajakávať.
-Je utrápené, prestáva riadne jesť.
-Pokúsi sa o samovraždu.
-V noci v posteli plače.
-Má nočný des, vykrikuje zo sna „nechajte ma".
-Má modriny, škrabance, rezné rany, ktoré nechce vysvetliť.
-Zrazu nápadne často „stráca" veci a peniaze.
-Častejšie si pýta peniaze, lebo mu jeho peniaze niekto ukradol.
-Odmieta povedať, či nemá nejaké problémy.
-Dáva nepravdepodobné vysvetlenia na vyššie uvedené problémy.

Keď zistí rodič čokoľvek z uvedeného, mal by spozornieť a okamžite
sa začať zaujímať o to, či niekto dieťa neohrozuje alebo netrápi (nešikanuje).