Svätá omša – je stredobodom, vrcholom duchovného života veriaceho kresťana -katolíka
( nazýva sa aj eucharistická obeta, slávenie Eucharistie alebo Oltárnej sviatosti ). Veríme, že Pán Ježiš počas svätej omše premení chlieb a víno na svoje telo a krv, že takto príde medzi nás, že sa s ním stretneme ako so živým. Svätú omšu slávime na žiadosť samého Pána Ježiša, ktorú vyslovil pred apoštolmi pri poslednej večeri. „ toto robte na moju pamiatku“

Liturgia –( z gréckeho leiturgia- verejná služba) – sú to náboženské úkony a obrady, ktoré majú v cirkvi predpísané pravidlá a formy. Najnovšiu liturgiu sv. omše schválil pápež Pavol VI. V roku 1969.

Úvodné obrady –nimi sa pripravujeme na hlboké prežitie sv. omše. To dokážeme len s čistým srdcom, v ktorom nie hriechu, a preto po úvodnom pozdrave sa hneď očisťujeme – vyznávame Pánu Ježišovi všetko, čím sme ho urazili, a ľutujeme to. Vzápätí ho prosíme, aby sa nad nami zmiloval ( prosba Pane, zmiluj sa, povie sa po grécky Kýrie eléison – preto sa táto časť sv. omše volá aj Kýrie )

V nedeľu a vo sviatok ( okrem pôstu a adventu ) sa ešte pridáva oslavná pieseň Sláva Bohu na výsostiach ( po latinsky Glória in excelsis Deo ), ktorou oslavujeme Boha Otca a vzývame Pána Ježiša.

Liturgia slova – tvoria ju čítania zo sv. písma ( v nedeľu 3, vo všedné dni dve ). V nich sa nám prihovára sám Boh, sú to jeho slová, ktoré ľudia zapísali, preto ich treba pozorne počúvať.

Prvé čítanie býva zo starého zákona, alebo zo skutkov apoštolov.

Žalm ( medzispev ), ktorý po ňom nasleduje, je tiež zo starého zákona -je to modlitba alebo pieseň, ktorou Židia oslavovali Boha, ďakovali mu alebo ho prosili o pomoc, o odpustenie.

Druhé čítanie je zvyčajne z listu niektorého apoštola a poučuje nás nielen o pravdách viery, ale aj o tom, ako treba podľa viery žiť.

Evanjelium prináša slová a skutky Pána Ježiša, ako ich zachytili evanjelisti Marek, Matúš, Lukáš a Ján. Počúvame ho s veľkou úctou, čo vyjadrujeme aj tým, že stojíme.

Homília je kázeň, v ktorej kňaz rozvinie evanjelium, zdôrazní jeho myšlienky a poradí, ako zachovávať všetko to, čo od nás Pán očakáva.

Vyznaním viery po kázni ( voláme ho aj krédo z latinského slova credo - verím ) potvrdíme, že veríme nielen tomu, čo sme počuli v čítaniach, ale aj ďalším článkom našej katolíckej viery.

Liturgia Eucharistie – je druhou hlavnou časťou svätej omše. Na oltár sa prináša chlieb a víno s vodou, obetné dary, ktoré kňaz predloží Bohu Otcovi. Je to chvíľa, keď môžeme aj my v duchu ponúknuť Otcovi nebeskému ako dar, ako obetu svoje srdce, život, chorobu, učenie a pod.
Eucharistickou modlitbou sa začína vrchol celej svätej omše – premenenie chleba a vína na telo a krv Pána Ježiša. Teraz už pozorne počúvame, sústreďujeme sa na chvíľu, keď kňaz povie : „Toto je moje telo“ a „Toto je kalich mojej krvi“ . Vtedy Pán prichádza medzi nás, ukryje sa do hostie a vína v rukách kňaza. Táto časť sa nazýva pozdvihovanie a premenený chlieb ( hostia ) je Oltárna sviatosť čiže Eucharistia
( z gréckeho eucharisteia – vzdávanie vďaky )

Obrad prijímania – je prejavom veľkej lásky Pána Ježiša, keď vstupuje do nášho srdca. Pripravujme sa na to modlitbou Pána čiže Otčenášom a zmierením s blížnymi, keď si podáme ruky na znak pokoja. Kňaz rozlomí hostiu ( ako Pán Ježiš lámal chlieb pri poslednej večeri )
a pozve nás na veľkonočnú hostinu „ Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu“ po priznaní Pane, nie som hoden“ už nič nestojí v ceste tomu, aby sme prijali do srdca nášho Pána. V okamihu, keď nám kňaz položí hostiu do úst, venujeme sa len Pánovi Ježišovi – už cestou od oltára na svoje miesto mu ďakujeme, tešíme sa z jeho prítomnosti, potom si podľa možnosti kľakneme a vítame ho, prosíme, aby čím dlhšie ostal v našom srdci, aby sme ho nevyháňali hriechom.

Záverečné obrady – kňaz požehná veriacich a rozpustí ich : „Idťe v mene Božom.“ To znamená, že máme ďalej roznášať, čo sme na svätej omši dostali –Pána Ježiša a jeho lásku.