Rodina ako malá spoločenská skupina tvorí určitý spoločenský systém, z ktorej jej príslušníci odovzdajú svoju identitu.

Skupina osôb, ktorá v nej žije je charakteristická svojou prepojenosťou vzájomnými vzťahmi vznikajúcimi partnerstvom - manželstvom a príbuzenstvom -rodičovstvom a deťmi.

Rodinu je primárna socializačná inštitúcia, ktorej charakter a formy sa odlišujú. Vytvárajú jednotu, ktorá sa navonok prejavuje vzájomnou závislosťou jej členov.

Význam rodiny spočíva vo vytváraní:

-bezpečného intímneho prostredia,
-ochrany svojich členov.
-základných podmienok na existenciu svojich členov,
-priestoru na prejavovanie vzájomnej úcty a podpory zdravého sebavedomia jej členov.

Je prvou sociálnou skupinou, s ktorou dieťa nadväzuje sociálnu interakciu a získava v nej prvotné sociálne skúsenosti. Vytvára si vlastnú identitu a typickú kultúru prezentovanú vlastnými tradíciami, hodnotami a konvenciami (Fulková, 2004, s. 48 - 49).
Voči svojim členom a aj celej spoločnosti plní tieto funkcie:

1.biologicko - reprodukčnú.
2.ekonomickú (produkčnú),
3.psychohygienickú a emocionálnu,
4.výchovnú (edukačno - formatívnu),
5.ochrannú,
6.socializačnú.
7.odpočinkovo - regeneračnú.
8. náboženskú

Každá funkcia je špecifická ( viď bližšie kapitolu č. 4 - Funkcie rodiny) a rodina je v jej rámci plní konkrétne činnosti. Všetky funkcie sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú, nemožno ich odčleňovať - tvoria celok..

Ak rodina v plnej miere zabezpečuje všetky funkcie ide o rodinu plne funkčnú.

Ak je narušené plnenie všetkých funkcií rodiny hovoríme o afunkčnosti (nefunkčnosti) rodiny.

Ak dochádza k narušeniu jednej funkcie rodiny, hovoríme o dysfunkčnej rodine.

Výchovné štýly v rodine :

Z pohľadu edukácie je dôležité analyzovať spôsoby a charakter výchovy v rodine, ktorý je rozmanitý podľa toho, ako je rodič schopný rešpektovať individuálne potreby, požiadavky a záujmy detí a dať ich do súladu s vlastnými potrebami, požiadavkami a záujmami.

V každodennej interakcii je vo vzťahu rodič - dieťa dôležité, aby ich
vzájomný kontakt bol citlivý a vzájomne akceptujúci osobnosť toho druhého, aby sa v rodine dodržiaval princíp ľudskosti.

Podľa toho, do akej miery dokáže rodič pri svojom vplývaní na dieťa
zladiť emocionalitu a racionalitu, ako aj požiadavky a potreby dieťaťa so svojimi, existuje niekoľko výchovných štýlov:

- Autoritatívny výchovný štýl je zameraný na presadzovanie požiadaviek a potrieb rodiča voči požiadavkám a potrebám detí. Rodič uplatňuje svoju moc a formálnu autoritu bez akceptovania dieťaťa ako subjektu.

Liberálny výchovný štýl, akceptuje a uprednostňuje potreby a požiadavky dieťaťa pred požiadavkami a potrebami rodiča. Rodič uplatňuje voľný štýl pôsobenia bez výrazného kladenia požiadaviek na aktivitu a konanie dieťaťa a bez primeraného zaťažovania a zapájania dieťaťa do života rodiny.

Zanedbávajúci výchovný štýl, v ktorom rodič neadekvátne zabezpečuje alebo vôbec nezabezpečuje potreby a požiadavky dieťaťa, vývin dieťaťa a jeho výchovu nepodporuje, je k nemu ľahostajný.

Demokratický výchovný štýl zlaďuje požiadavky rodiča a dieťaťa, rešpektuje oba subjekty ako rovnocenných partnerov. Rodič akceptuje dieťa, jeho potreby, požiadavky a záujmy a pôsobí na neho prirodzenou autoritou /1/ s. 11-13

7