Sociálny pracovník – je odborník, ktorý sa na profesionálnej úrovni zaoberá pomocou a pomáhaním. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať sociálnu funkčnosť svojich klientov, prispieva k rozvoju ich potenciálov a tak minimalizuje sociálne riziká.Je realizátorom úloh sociálnej práce.
Podľa Žilovej má soc.pracovník :
-pomáhať jednotlivcovi vytvárať si rovnováhu medzi možnosťami a požiadavkami sociálneho prostredia a vlastnými potrebami a schopnosťami
-nabádať k správnym postojom k životu a vhodným spôsobom správania
-učiť rozvíjať a zlepšovať ich schopnosť riešiť problémy
-vychovávať jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú soc.situáciu
Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov stanovila podmienky :
-Soc.pracovník má ukončené min. 3-ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti SP alebo ukončené magisterské vzdelanie v oblasti SP
-Má záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie
-Dosiahol vek potrebný pre výkon praxe – 21 rokov
-Spĺňa osobnostné požiadavky napr. morálna bezúhonnosť, dôveryhodnosť
-Disponuje požadovanou úrovňou všeobecných a odborných, špecializovaných vedomostí, soc. zručností
Činnosti, úlohy a povinnosti soc.pracovníka sú pomerne jasne stanovené.
Osobnosť soc.pracovníka sa stavia ako ideálny typ jedinca s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť, dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie.
Profesionálna identita soc.pracovníka sa teda skladá z 2 samostatných celkov :
•osobnostnej výbavy
•profesionálnej výbavy
Osobnosť sociálneho pracovníka (Požiadavky na sociálneho pracovníka sú zahrnuté v Etickom kódexe sociálneho pracovníka /1980/)
-spravodlivosť
-zodpovednosť
-morálna bezúhonnosť
-dôveryhodnosť
-úcta a slušnosť
-zdvorilosť
-rešpektovanie súkromia, ap.
Pričom najviac zdôrazňované požiadavky sú: morálna bezúhonnosť, humánnosť, zrelá osobnosť. Sociálny pracovník je teda určitý ideál, ktorý je charakteristický komplexnou osobnostnou výbavou.
Termín humánnosť soc. pracovníka v sebe zahŕňa :
-soc.pracovník má záujem o ľudí, o ich individuálne osudy a problémy
-soc.pracovník chce pomáhať
Špecifický význam pre prax má životný optimizmus a zmysel pre humor.
Tým nemáme na mysli zľahčovanie, či zosmiešňovanie situácie klienta.
Táto vlastnosť mu má pomôcť prekonať životné a pracovné obtiaže, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.
V teoretickej rovine sa soc.pracovník zaoberá :
1)skúmaním príčin vzniku problému
2)hľadaním riešení
3)hľadaním optimálnych sociálnych modelov
4)skúmaním vzájomného vzťahu jedinec a spoločnosť
5)profesionálnou prípravou odborníkov