Sociálny klient – je osoba, ktorá aktívne vyhľadáva odborníka s cieľom požiadať ho o odbornú, profesionálnu pomoc.

V sociálnej práci termín klient, alebo sociálny klient označujeme jedinca, ktorý sa ocitol v preňho neriešiteľnej situácii a z toho dôvodu prichádza požiadať sociálneho pracovníka o niektorú z foriem pomoci.

Typológia na základe aktivity klienta

a)dobrovoľný klient – vyhľadáva soc.pracovníka dobrovoľne z vlastnej iniciatívy a je rozhodnutý pracovať na zmene svojej situácie

b)klient – odberateľ – je si takisto vedomí svojej situácie, ale za soc.pracovníkom prichádza s cieľom získať pre seba nejakú výhodu, službu, dávku.

Jeho cieľom v konečnom dôsledku nie je riešenie jeho situácie, ale dosiahnutie legislatívne stanovenej formy pomoci.

Soc.pracovník mu nemôže odmietnuť jeho nárok na pomoc, no mal by sa snažiť o zmenu jeho postoja a premeniť ho z pasívneho na aktívne spolupracujúceho.

c)nedobrovoľný klient – neprichádza za soc.pracovníkom z vlastnej vôle, ale na základe rozhodnutia tretej osoby, alebo inej inštitúcie a návšteva soc.pracovníka mu bola prikázaná.

Zväčša ide o jedincov postihnutých nejakou sankciou, či trestom napr. evidencia nezamestnaných na úrade práce. Skutočným dôvodom návštevy nie je teda hľadanie pomoci, ale strach z dôsledkov, spojených s porušením príkazu.

Typológia na základe veku klienta

a)detský klient – dieťa do 15 rokov, keďže nie je spôsobilý na právne úkony, je dôležité mu ustanoviť osobu, ktorá bude môcť konať v jeho mene a v jeho záujme.

S detským klientom teda pracujeme vždy za prítomnosti alebo so súhlasom jeho zákonného zástupcu, väčšinou rodiča, ale môže ním byť i kurátor, či opatrovník.
Pri práci s detským klientom je potrebný voliť jemu zrozumiteľný jazyk, aby dieťa porozumelo. Je emočne zraniteľnejší.

b)mládež – mladí ľudia vo veku 15 – 20 rokov, je to najrizikovejšia skupina klientov.
Sú dostatočne dospelí, aby vedeli vystupovať vo svojom mene, no málo zrelí na zhodnotenie situácie, v ktorej sa nachádzajú.
Často sa usilujú problém zvládnuť sami, bez pomoci, o ktorú požiadajú až vtedy, keď sa situácia stáva kritickou.

c)dospelý klient – klient v produktívnom veku – je zdanlivo najlepším klietnom pre spoluprácu, je zrelou osobnosťou, schopnou rozumieť svojej situácii.

Spravidla si uvedomuje, aký dopad má jeho situácia na jeho rodinu. Táto skutočne môže na neho plsobiť pozitívne, čo ho motivuje k čo najrýchlejšej zmene, no i negatívne, kedy odmieta ponúkané formy pomoci.

d)klient vyššieho veku – podobne ako pri detskom klientovi je potrebné venovať primeranú pozornosť komunikácii s ním.
Táto kategória / 80 rokov a viac / má bežne poruchy sluchu, koncentrácie, nie vždy dokážu objektívne zvážiť riziká spojené s ich problémovou situáciou.

Treba tomu taktiež prispôsobiť jazyk, používať jednoduchšie zrozumiteľné vety a venovať mu dostatok času, vyžaduje si to dostatok trpezlivosti, ale nemali by sme staršieho človeka stotožňovať s dieťaťom, ide totiž o klienta, ktorý má veľké životné skúsenosti a častokrát s trochou pomoci dokáže nájsť riešenie vlastných problémov.

Typológia na základe správania sa klienta

a)spolupracujúci klient – ako dobrovoľný

b)nespolupracujúci – ako nedobrovoľný

c)rizikový klient – ide o klienta, od ktorého je možné očakávať nejaké priame, / slovné /, často i fyzické ohrozenie, ale aj o klienta, pri ktorom je možný výskyt nešpecifikovaného rizika, napr. v teréne sa soc.pracovník môže nakaziť nejakou infekčnou chorobou, môže sa stať nepohodlným svedkom.

Hlavnou zásadou pri práci s týmto klientom je potom minimalizácia rizika a taktiež odovzdávanie informácii o rizikových klientoch.

d)manipulačný klient – spravidla nemá záujem o spoluprácu, ale usiluje s o získanie určitých výhod. Neformálnym až familiárnym správaním sa snaží priviesť pracovníka k rozhodnutiu o udelenie ,, výnimky“. Často sa utieka k nepravdivým tvrdeniam. Pri práci s takýmto klientom je preto dobré mať svedka, najčastejšie kolegu, ktorý je prítomný pri práci s klientom

e)agresívny klient – klient, ktorý sa správa agresívne k soc.pracovníkovi. Ide buď o verbálnu agresivitu – slovné útoky, nadávky, urážky, vyhrážky alebo o fyzickú agresivitu, kde už ide o fyzické útoky. Práca s týmto klientom je náročná, lebo vyžaduje odvahu a aj dobrú odbornú prípravu. Treba zachovať pokoj, udržať komunikáciu, nereagovať nervózne, neochotne alebo zastrašovať. Treba mať rozvážny prístup.

f)mlčanlivý klient - obtiažne sa s ním nadväzuje kontakt, buď nekomunikuje vôbec alebo používa iba jednoslabičné odpovede. Niektorí klienti majú problém komunikovať z dôvodu rečovej poruchy, slabej slovnej zásoby, nízkej sebadôvery, či v dôsledku silného negatívneho zážitku, napr. smrť milovanej osoby.

g)klient v odpore – odmieta spoluprácu so soc.pracovníkom. Neguje jeho úsilie pomôcť mu zvládnuť jeho situáciu. Často nerešpektuje odporúčania a robí pravý opak. Môžu to mať za následok predchádzajúce negatívne skúsenosti so spolupráce s odborníkom, nedôvera v možnosť nájdenia riešenia, nepripravenosť klienta prevziať zodpovednosť, najčastejšie bývajú : strata blízkej osoby, závažné ochorenie, nespravodlivé odsúdenie, a pod.

h)apatický klient – ide o klienta, ktorý na základe pretrvávajúcej nepriaznivej situácie a predchádzajúcich negatívnych skúseností rezignoval na možnosť nájsť riešenie.

Tým stráca záujem o hľadanie možných riešení. Pri komunikácii so socpracovníkom odsúhlasí navrhované riešenia, ale nie je schopný ich realizovať. Soc.pracovník s malými skúsenosťami si ho môže pomýliť s klientom v odpore a zvoliť nesprávny prístup.

Typológia na základe problémovej situácie klienta

a)klient bezdomovec

b)závislý klient

c)nezamestnaný klient

d)psychiatrický klient

e)klient so zdravotným postihnutím

f)klient páchajúci trestnú činnosť

Sociálny klient je predovšetkým neopakovateľný svojou ľudskou individualitou a to aj v prípade, že klientom je rodina alebo skupina.