Taktiež označuje určitý nesúlad, nezhodu, rozpor, stretnutie až zrážku. Je stretom dvoch aktérov pôsobiacich v tej istej spoločnosti, pričom môže ísť o stret dvoch individualít, ale tiež o narušenie interakcie medzi jedincom a spoločnosťou, alebo medzi dvoma časťami celku.

Psychológiu zaujíma hlavne skutočnosť, či je jedinec konfliktným typom.

Právo vníma konflikt ako stret dvoch rozdielnych polôh z hľadiska práv.normy.

Sociológia vníma soc.konflikt ako :

-dôsledok nedostatku hmotných statkov, vlastníctvo ktorých sa jednotlivci snažia zabezpečiť.
-antagonistické stretnutie dvoch protikladov

Z pohľadu SP je konflikt :

• systém protirečení medzi dvomi alebo viacerými soc.subjektami

• všetky vzťahy v spoločnosti, ktoré v sebe obsahujú rozpor v cieľoch, je teda vždy namierený proti cieľom, hodnotám niekoho, resp. niečoho. Sám o sebe nemusí mať    vždy len negatívny náboj, nemusí teda byť prejavom dysfunkčnosti spoločnosti, ale môže vystupovať i ako regulátor spoločenského vývoja, správania.

• najtypickejším príkladom je tzv. ,,generačný konflikt „- vychádza z odlišných hodnôt generácií žijúcich v úzkych rodinných vzťahoch

• potenciálnym zdrojom spoločenského napätia, porúch vznikajúcich v soc. interakcii, neadekvátnej komunikácie, a pod.

Úlohou SP je teda hľadať príčiny vzniku týchto stretov, odhaľovať možnosti ich riešenia, vypracovávať metódy práce s klientom, ktoré by viedli k spoločenskému konsenzu.