Príjemný dobrý deň milý poslucháči, vážený kolegovia.
Pod pojmom komunikácia si každý z nás predstaví určite, ako prvé, rozhovor medzi dvomi alebo viacerými ľuďmi. Toto slovo však označuje veľké spektrum možností, ako si ľudia dokážu podávať medzi sebou informácie.
Komunikácia sa z odborného hľadiska delí na dve hlavné časti. Je to komunikácia verbálna a neverbálna. Verbálnu komunikáciu môžeme charakterizovať ako komunikáciu pomocou slov, či už podaných slovne alebo písomne. Tento spôsob komunikácie prevláda nad neverbálnou formou. Neverbálnu formu tvoria gestá, mimika, pohyby tela, artikulácia.
Každý z nás však dobre vie, že obe formu spolu úzko súvisia. Osobne si nedokážem predstaviť, ako by niekto mohol rozprávať pútavý príbeh alebo len obyčajný zážitok bez toho, aby čo len najmenej mihol obočím alebo zdvihol, či stíšil hlas. Je to nepredstaviteľné.
Nesmieme však zabúdať, že pri komunikácii záleží na tom, s kým vedieme daný rozhovor. Preto sa komunikácia delí na formálnu a neformálnu. Formálna komunikácia je využívaná hlavne vo vzťahoch nadriadených ku podriadeným a naopak. Je to forma, kde jedinec jedná s niekým vyššie postaveným alebo nejakou autoritou, s ktorou musí viesť dialógy na istej spoločenskej úrovni. Nemôžeme si predsa hovoriť s našim šéfom tak, ako sme zvyknutý rozprávať s priateľmi pri pive.
Týmto som prešiel k druhému typu komunikácie a to je neformálna. Ako som už spomenul, je to typ reči, ktorú používame napríklad v styku s priateľmi, rodinou či dobrými známymi. Často obsahuje slangové slová či vulgarizmy, čiže slová, ktoré sú vo formálnom styku neprípustné.
A týmto sa chcem dostať k téme, ktorá je úzko spätá s komunikáciou, a to je etika vyjadrovania sa.
Človek dostal ten dar, že sa môže slobodne rozhodovať, či už v tom čo vykoná, no tak isto aj v tom čo vypustí zo svojich úst. Často sa stáva, že ľudia nezvážia čo povedia, nepremyslia si dopredu následky svojej výpovede, čo vedie k častým nedorozumeniam či hádkam. Robíme to všetci, ja niesom tiež výnimka. Preto Vás, milý poslucháči, nechcem nijako poučovať. Chcem Vám len poradiť: „ Radšej si tri krát niečo premyslite kým to poviete, aby sa potom nestalo, že by druhá strana, alebo aj vy sami, ste neboli nešťastný.“ Možno tým nezlepšíme celý svet, no minimálne môžeme zlepšiť svet druhej osoby.