Podľa akých kritérií a akým spôsobom teda vybrať tých, ktorí majú reprezentovať občana? Odpoveď na túto otázku sa v historickom vývoji menila a možno konštatovať že tento proces nachádzania ideálnej formy vlády nie je ukončený dodnes.
Postupne sa rozvíjala teória demokracie ako vlády ľudu, ktorá našla vyjadrenie v dvoch formách realizácie: priama demokracia, ktorá predstavuje priame rozhodovanie o veciach verejných a zastupiteľská demokracia, ktorej základ spočíva v tom, že občan ako nositeľ moci sa zúčastňuje správy vecí verejných prostredníctvom svojich zástupcov. A práve toto je moment, kedy prichádzajú k slovu teórie, venujúce sa realizácii zastupiteľskej demokracie. Všetky tieto teórie prisudzujú voľbám nezastupiteľné miesto. „Nevyhnutnosť volieb vždy vyplýva z potreby zúžiť počet ľudí, ktorí rozhodujú.”1 Voľby však nie sú jediným spôsobom ustanovenia štátnych funkcionárov sú ale v zásade metódou najdemokratickejšou a najspravodlivejšou.
Voľby umožňujú realizovať myšlienku suverenity ľudu, pretože občania ako nespochybniteľní nositelia moci túto dočasne delegujú na zastupiteľské zbory. Tým sa voľby stávajú dôležitým nástrojom rozvoja demokratického štátu, pretože sa stávajú základným prostriedkom prenosu moci a zvrchovanosti ľudu na zastupiteľské orgány. Základnou úlohou volebného výberu je „demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií”2 založený na princípe väčšiny. Princíp väčšiny tvorí základ zastupiteľského poňatia demokracie a má veľký význam pre legitimitu moci. Predstavuje minimálny konsenzus, pričom druhou stránkou princípu väčšiny je rešpektovanie a ochrana práva menšiny. Každé voľby sú charakteristické určitými znakmi. Je to predovšetkým spôsob hlasovania o kandidátoch, podľa spôsobu hlasovania rozoznávame voľby priame alebo nepriame. Volebný systém rozoznávame pomerný, väčšinový alebo zmiešaný. Teritoriálnym základom volieb sú volebné obvody a nakoniec charakter subjektívneho volebného práva určuje právo voliť a byť zvolený.
Z uvedeného definovania volieb vyplývajú aj základné úlohy, ciele a funkcie volieb. V prvom rade voľby sú základnou formou politickej participácie ľudu, ktorého „moc sa medzi voľbami poväčšine neprejavuje.”3 Ďalšími významnými funkciami sú funkcie legitimizačná a integračná, keďže voľbami sa zjednocujú roztrieštené názory a na základe nich sa konštituujú politické elity. V tomto prípade ide o výberovú funkciu. Voľby sú dôležité aj ako významný stabilizačný faktor v spoločnosti, založený na tolerancii voči inému rozhodnutiu či názoru. V súvislosti s voľbami nesmieme opomenúť ani volebné právo. Volebné právo je právo občana voliť svojich zástupcov do zastupiteľského orgánu, teda v tomto prípade do Národnej rady Slovenskej republiky. Taktiež volebné právo predstavuje právo byť volený do zastupiteľských orgánov. V prvom prípade ide o aktívne volebné právo, v druhom prípade o pasívne volebné právo.