Počas volebnej kampane je zakázané vysielať volebnú kampaň v čase, ktorý je v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradený reklame, alebo využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na volebnú kampaň. Ústredná volebná komisia ďalej zistí, ktoré politické strany získali menej než 5%, ktoré koalície zložené z dvoch alebo troch politických strán získali menej než 7%, ktoré koalície zložené najmenej zo štyroch politických strán získali menej než 10% z celkového počtu platných hlasov. Pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov sa už na tieto politické strany a koalície a hlasy pre ne odovzdané neprihliada. Ak Ústredná volebná komisia zistí, že žiadna politická strana a žiadna koalícia nespĺňa požiadavky zníži percentuálnu hranicu o jedno percento tak, aby sa pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaných mandátov mohlo prihliadať aspoň na dve politické strany alebo dve koalície, alebo na jednu politickú stranu a jednu koalíciu. Ak sa uprázdni mandát počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine, s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov.




2.2 Podmienky vzniku a vývoja volebného systému

November 1989 priniesol kvalitatívnu zmenu politického systému. Totalitný komunistický politický systém bol postupne nahradený demokratickým, pluralitným systémom založeným na voľnej konkurencii politických strán. Základná otázka, ktorá stála pred zákonodarcom pri tvorbe nového volebného zákona bola otázka zavedenia nového volebného systému. Aby toto bolo možné, bolo potrebné kooptovať nových poslancov do Federálneho zhromaždenia i národných rád prostredníctvom ústavného zákona č.14/1990 Zb., čím došlo k rekonštrukcii štátnych orgánov a ku vzniku novej politickej väčšiny. Následne boli prijaté zákony umožňujúce slobodné, demokratické a pluralitné voľby. Predlohou na usporiadanie volieb bol revolučný volebný zákon, prijatý v rámci balíka demokratizačných právnych noriem roku 1990. Zákon ustanovil pre Československo a v jeho rámci pre Slovensko pomerný volebný systém, teda systém, ktorého korene v československej politickej tradícii siahali do obdobia Československej republiky 1918–1938.