Zavedenie pomerného volebného systému v roku 1990 bolo prirodzené, „pretože po 41 rokoch režimu bez slobodných volieb chýbala akákoľvek tradícia volebných pravidiel.”16 Treba vyzdvihnúť, že napriek hektickej dobe, tesne po páde totalitného režimu, pri výbere volebného systému prejavili zákonodarcovia značnú opatrnosť. Zvolili pomerný systém, presne ten, ktorý sa v medzinárodnej odbornej verejnosti pre transformujúce sa krajiny aj najviac odporúčal. Možno taktiež konštatovať, že pre transformujúce sa a národnostne rozdelené krajiny je použitie pomerného volebného systému vhodnejšie, pretože zabezpečuje reprezentáciu rôznych skupín spoločnosti, ktoré tak nie sú zbavené možnosti spolupodieľať sa na správe vecí verejných.

2.3 Súčasný právny stav a tendencie vývoja

Volebný zákon sa teda, ako sa už vyššie spomína, novelizoval celkovo osem krát. Napriek tomu novely volebného zákona nesmerovali ku kvalitatívnym zmenám volebného systému. Stále viac hlasov (najmä po voľbách v roku 1994) sa však prikláňalo k zmene pomerného volebného systému na väčšinový, alebo sa hovorilo o možnosti zaviesť formu kombinovaného volebného systému. Významným momentom v tomto dianí bolo prijatie zákona č. 221/1996 Z. z. o novom územnom a správnom členení Slovenskej republiky, podľa ktorého sa územie štátu rozdelilo na 8 krajov a 79 okresov. Takéto územnosprávne členenie už vyvolávalo potrebu významnejšieho zásahu do volebného zákona tak, aby sa upravila otázka volebných obvodov v Slovenskej republike, resp. upravila možnosť prechodu na inú formu volebného systému. V zásade bola týmto otvorená možnosť kombinovaného volebného systému, resp. ponechanie pomerného volebného systému a upravenia veľkosti volebných obvodov (krajov) v dvoch formách. Buď vytvorenie 8 volebných krajov, ktoré by rešpektovali novo vzniknutú územnosprávnu situáciu alebo vytvorenie jedného volebného obvodu, ktorým by bolo územie celého štátu. Obe možnosti majú svoje negatíva aj pozitíva. V jednom celoštátnom volebnom obvode by sa posilňovali proporcionálne účinky pomerného volebného systému a naopak v ôsmich by sa posilňoval väčšinový efekt a táto možnosť tak bola výhodnejšia pre väčšie politické strany. Nakoniec prijatá novela volebného zákona č. 187/1998 Z. z. ponechala v platnosti volebný systém založený na zásade pomerného zastúpenia a stanovila jeden celoštátny volebný obvod. Problematika zmeny volebného systému totiž spočíva v vplyve tohto systému na systém politických strán. Hovoria o tom tri takzvané Duvergerove zákony, a to po prvé pomerný systém uľahčuje zavedenie a udržanie systému viacerých, pevných (t.j. disciplinovaných), nezávislých a zvyčajne stabilných strán, po druhé dvojkolový väčšinový systém sa približuje k systému viac ako dvoch pružných (t.j.