Obsadenie zastupiteľského zboru pomocou väčšinového volebného systému vyžaduje obdržanie rôzneho počtu hlasov pre jednotlivého kandidáta v závislosti od volebnej formule na rozdiel od pomerného volebného systému, kde ide o výpočet mandátov pre stranícku kandidátku pomocou určitej volebnej metódy.9 Najpoužívanejšími metódami sú Haareho metóda, Hagenbach-Bischoffova metóda, ktoré vedú ku vzniku zostatkových hlasov rozdeľovaných v ďalšom skrutíniu pomocou metódy najväčšieho zostatku alebo priemeru. Veľmi používanou je D’Hontova metóda, pomocou ktorej sa prerozdelia všetky hlasy už v prvom skrutíniu. Jej modifikácie predstavujú metóda Imperialli, Saint-Lagüerova metóda a vyrovnávacia metóda. Pri systéme jediného prenosného hlasu sa mandáty obsadzujú prerozdeľovaním preferencií jednotlivých kandidátov pokiaľ nezíska potrebný počet kandidátov potrebný počet hlasov. Počet poslancov volených v jednom obvode je tiež významným znakom volebného systému hlavne z hľadiska veľkosti volebného obvodu. Pre vytváranie volebných obvodov sa používa pojem volebná geometria. Pre určovanie veľkosti volebných obvodov je potrebné dodržať zásadu aby v každom volebnom obvode volil kandidujúce subjekty približne rovnaký počet voličov, pretože inak to pôsobí proti rovnosti voličov, obzvlášť vo väčšinovom volebnom systéme.
Veľmi dôležitá je otázka veľkosti volebných obvodov v pomernom volebnom systéme, kedy platí, že čím viac mandátov sa rozdeľuje v rámci volebného obvodu, tým proporcionálnejšie sú výsledky volieb. Z tohto pohľadu je veľkosť volebného obvodu často dôležitejšia ako samotná volebná formula, pretože vlastnosti volebnej formule sa pri určitej kombinácii s veľkosťou volebného obvodu nemusia prakticky prejaviť. Volebná klauzula (kvórum) predstavuje minimálnu percentuálnu hranicu, ktorú musí politická strana získať, aby bola zastúpená v parlamente. Volebné kvórum môže mať podobu explicitného kvóra, pevne stanoveného vo volebných zákonoch alebo formu implicitného kvóra, ktorým je „súhrn faktorov, ktorých prienikom je dosiahnutie minimálne jedného mandátu. Vo väčšinových systémoch je toto implicitné kvórum jednoznačne dané – aspoň v jednom volebnom obvode treba získať väčšinu hlasov.”10
Veľmi dôležitým znakom volebného systému je možnosť kontroly priebehu volieb nezávislými súdmi a volebnými komisiami.
Financovanie účasti na voľbách a pravidlá volebnej kampane by mali byť pre každého účastníka rovnaké. 1.3 Väčšinový volebný systém

Väčšinový volebný systém je najstarším volebným systémom. Je „založený na základnej myšlienke vlády väčšiny,”11 teda na myšlienke, že vôľa väčšiny hlasov voličov je prvoradá. Predstavuje najjednoduchší spôsob delegovania vôle občanov na zastupiteľský orgán.
Základnou črtou tohto volebného systému je, že štát sa rozdelí na také množstvo malých jednomandátových volebných obvodov, koľko je potrebné na obsadenie miest v zastupiteľskom orgáne.