V každom z týchto volebných obvodov zvedú volebný súboj stranícki alebo nezávislí kandidáti a víťazom sa stáva ten, ktorý dosiahne väčšinu hlasov. Stáva sa reprezentantom daného obvodu v zastupiteľskom orgáne a ostatné hlasy určené pre zostávajúcich kandidátov prepadajú. Väčšinový volebný systém delíme na systém s relatívnou väčšinou hlasov potrebných na získanie poslaneckého mandátu, pričom kreslo poslanca získava ten kandidát, ktorý dostane jednoduchú väčšinu voličských hlasov, a na systém s potrebnou absolútnou väčšinou hlasov, pričom poslanecký mandát získava kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov, t.j. najmenej 50% plus jeden hlas. Ak žiadny z kandidátov nezíska požadovaný počet hlasov, koná sa druhé kolo s dvoma kandidátmi, ktorí získali v prvom kole najviac hlasov, prípadne s kandidátmi, ktorí v prvom kole získali stanovené percento hlasov. Na získanie mandátu v druhom kole postačuje jednoduchá väčšina voličských hlasov.
Väčšinový volebný systém vedie k bipolarizácii politickej scény. Volebná súťaž sa odohráva viac-menej za účasti dvoch silných politických strán. Výhodou tohto systému je, že spravidla politická klíma je v krajinách s týmto volebným systémom značne stabilná. Hlavnou nevýhodou väčšinového volebného systému je jeho disproporcionalita. Ďalšou nevýhodou je racionálne hlasovanie, kedy voliči kalkulujú s možnými dôsledkami väčšinového systému. Hlasujú preto za jednu z dvoch silných politických strán, aby ich hlas neprepadol. Z hľadiska optimálnosti použitia väčšinového systému sa tento systém ukázal ako vhodný pre stabilizované krajiny s dlhšou demokratickou tradíciou. Naopak, politológovia ho považujú za nevhodný pre transformujúce sa štáty.
1.4 Pomerný volebný systém

Pomerný volebný systém je založený na princípe väčších viacmandátových volebných obvodov, v ktorých kandidujú politické strany formou kandidátnej listiny, pričom rozdelenie mandátov v zastupiteľskom zbore zodpovedá pomeru obdržaných hlasov pre jednotlivé politické strany. Základnou ideou pomerného volebného systému je „preniesť názorovú pluralitu spoločnosti do celej politickej sféry.”12 Na rozdiel od väčšinového volebného systému sú pri použití tohto volebného systému v parlamente zastúpené tak veľké, ako aj malé politické strany. Pomerný volebný systém presnejšie vyjadruje názory spoločnosti a zabezpečuje aj presadenie menšinových názorov. V súčasnosti sa používa takmer vo všetkých krajinách kontinentálnej Európy.