Významnou charakteristikou pomerného volebného systému je, že volič volí politickú stranu prostredníctvom kandidátnej listiny, ktorú politická strana môže podať v každom volebnom obvode v danom štáte, pričom tak nemusí urobiť vo všetkých obvodoch. Na základe zoznamu kandidátov má volič širší výber možností pre voľbu ako pri väčšinovom volebnom systéme. Jeho právo výberu je ale obmedzené tým, že všetkých kandidátov nominuje politická strana. Na mieru proporcionality volieb, a teda aj akejsi spravodlivosti volebného výsledku má veľký vplyv veľkosť volebného obvodu. V zásade platí, že čím väčší je volebný obvod tým proporcionálnejšie sú výsledky volieb. Vzhľadom na to, že pomerný volebný systém zabezpečuje do istej miery proporcionálny odraz rozloženia síl v parlamente, znamenalo by to, že v parlamente je zastúpené veľké množstvo malých politických strán. Tento výsledok by bol dôsledkom čistého pomerného volebného systému, ale práve vzhľadom na uvedenú roztrieštenosť politických síl v parlamente a aj vzhľadom na ochranu pred extrémistickými stranami je v niektorých krajinách zavedený volebný prah (volebná klauzula, kvórum). Kvórum predstavuje minimálny počet hlasov, ktoré politická strana musí získať, aby bola zastúpená v parlamente. Na prerozdelenie mandátov v zastupiteľskom orgáne existuje množstvo volebných metód. K výhodám a nevýhodám tohto volebného systému sa dá povedať, že výhody a nevýhody sa prelínajú s výhodami a nevýhodami väčšinového volebného systému, teda to čo je výhodou väčšinového volebného systému, je nevýhodou pomerného a naopak. „Hlavnou prednosťou pomerného volebného systému je, že poskytuje najvernejší obraz pomeru politických síl v danej krajine”13. Pozitívom pomerného systému je aj orientácia na politické strany v tom zmysle že volič volí politickú stranu kvôli jej vyprofilovanému programu a ideovej zameranosti. Jednou z hlavných nevýhod pomerného volebného systému je to, že spôsobuje roztrieštenosť politickej scény. Negatívom je aj značná zložitosť volebného systému. Dvoma základnými typmi pomerného volebného systému sú systém kandidátnej listiny a systém jediného prenosného hlasu, pričom systém kandidátnej listiny vytvára viacmandátové volebné obvody, v ktorých si volič vyberá spomedzi viacerých strán a systém jediného prenosného hlasu je založený na hlasovaní vo viacmandátových volebných obvodoch, volič má preferenčné hlasy, ktorými označí kandidátov vo zvolenom poradí. Kandidáti sú zvolení ak dosiahnu kvótu, ktorá predstavuje minimálny počet hlasov. Kvóta sa vypočíta na základe Droopovej formule.