Problém riešenia interupcií spočíva v rozhodnutí, čo je správne. Jedným z dôvodov, prečo sa väčšina z nás cíti zmätene, keď ide o problém interupcií, je to, že nenarodenému dieťaťu chceme aj nechceme dopriať práva, ktoré patria dospelým a deťom. Dôležité, pri rozhodovaní či budeme interupciu tolerovať je, aby sme vedeli, čo naozaj slovo interupcia znamená. Každý by na otázku: „Čo je interupcia?“ odpovedal, že je to umelé prerušenie tehotenstva. Nie je to však pravda. Interupcia je lekársky zákrok, pri ktorom lekár tehotenstvo ukončí a nie preruší. Nielen v definícii interupcie je chyba, ale aj v pomenovaní, že vykonávateľ interupcie je lekár. Lekár lieči. Tento však ničí život alebo teda jeho začiatok. Nie je to podľa mňa lekár, lebo lekár skladá predsa Hypokratovú prísahu, že bude ľudský život chrániť od počiatku až do konca. A on ho nechráni. A ak teda vykoná potrat, je ešte stále lekárom??? Otázka však aj znie, či to je alebo nie je trestný čin. Či je to vražda? A aké veľké zlo je interupcia?
Treba začať tým, že prečo sa ženy rozhodujú aj pre interupciu. Právne dôvody na tzv. "umelé prerušenie tehotenstva“ sa dajú rozdeliť do 4 kategórií:
A) zdravotné dôvody – ohrozenie života alebo zdravia matky,
B) eugenické dôvody – riziko abnormálneho zárodku,
C) humanitárne dôvody – tehotenstvo zapríčinené trestným činom ako je znásilnenie,
D) sociálno-ekonomické dôvody – chudoba, veľkosť rodiny.
Žena si želá vykonanie interupcie iba vtedy, ak sa dostala do neželaného tehotenstva a do ťažko riešiteľnej situácie. Naschvál som použila slovo ťažko riešiteľná situácia. Lebo je to ťažká, ale riešiteľná situácia. Niektorá považuje interupciu za riešenie. Ale dá sa to riešiť aj menej krutým spôsobom.
Interupcia:
- Zabíja život.
- Ovplyvňuje život a) matky, b) nenarodeného dieťaťa, c) ale aj život všetkých ostatných, ktorých sa týka – napr. otca, ale aj lekára a zdravotných sestričiek, ktoré boli prítomné pri jej vykonaní.
- Ohrozuje zdravie.
- A budúcnosť ďalšieho tehotenstva.
Základné ľudské právo je, že každý človek bez ohľadu na národnosť, náboženskú, politickú a inú príslušnosť má právo na život. Toto právo je neodnateľné a neodcudziteľné.
Každý človek však má právo o sebe rozhodovať a aj o svojom život. A tak aj žena si rozhoduje, či sa chce alebo nechce stať matkou, či chce byť tehotnou a priviesť na svet dieťa.
Každý jedinec bol od počatia pokladaný za ľudskú bytosť. Lenže tu sa názory začínajú rozchádzať. Väčšina ľudí sa prikláňa k názoru, že interupcia nie je morálne prístupná. Že nevinný plod sa nemôže brániť voči rozhodnutiu ženy. A je to voči nemu nefér. Pretože sú mu práva odoprené. Interupcia však je zabitie človeka alebo teda jeho likvidácia. Avšak je rozdiel medzi priamym zavraždením človeka a zabráneniu vzniku človeka. Dosť to pripomína antikoncepciu. Je to založené na inom princípe, ale v podstate s tým istým cieľom. A interupcia v prvých týždňoch tehotenstva, predtým než sa plod sformuje, nie je vraždou, pretože duša ešte nie je prítomná. To je jeden z názorov. Len zase život je príliš vzácnou hodnotou, ktorej zničenie je hriech.
Na čele hnutia proti interupciám stoja náboženské skupiny. Ale dokonca aj veriace ženy sa rozhodujú pre interupciu. Môžeme si zobrať aj príklad z matky prírody. Nie je to správne, ale aj zviera sa môže rozhodnúť a neživota schopné mláďa môže odvrhnúť – u ľudí tento príklad platí iba vtedy, ak by malo dôjsť k narodeniu chybného dieťaťa.
Kto však z ľudí má právo rozhodovať o živote? Ktorý človek má právo rozhodnúť o tom, či niekto bude alebo nebude žiť?
Existuje však aj názor, že plod je iba hmota – zatiaľ bezduchá, aj keď biologicky živá.
Je tam kus pravdy, ale asi nie je dosť presvedčivá pretože stále sa vyskytujú pochybnosti a ďalšie otázky. Hlavnou otázkou je kedy vzniká človek.
Väčšina odporcov interupcie vychádza z predpokladu, že plod je ľudská bytosť a že je človekom od momentu počatia. Lenže ani žaluď nie je predsa dubom. Plod je človek pred narodením tak, ako je žaluď základom pre to, aby dub vznikol. Interupcia je vlastne nie zabitie človeka, ale zabránenie vzniku života. Je však veľmi zložité a až nemožné vytýčiť hranice alebo body, kedy plod nie je vec, ale človek.
Plod nie je človek, iba kúsok tkaniva - ale dokedy je tým tkanivom? A odkedy je už človekom?
Každý človek má právo na život. Takže aj plod. Pretože je to ešte nevyvinutý a nenarodený človek. Avšak žena ako matka má právo rozhodnúť sa, čo sa stane jej telu. A ak bolo tehotenstvo spôsobené trestným činom – teda znásilnením, je pre ženu ľahšie prikloniť sa k interupcii a podstúpiť ju, ako keď sa jedná o dieťa, ktoré si teraz neželala.
Z tohto vyplýva, že tie plody, ktoré vznikli znásilnením majú menšie právo na život. Pretože sa uvažuje inak. A pritom je právo na život rovnoprávne.
Kto teda rozhoduje o tom, či je to len zhluk buniek, ktorý možno na požiadanie ženy odstrániť alebo je to bytosť s plným právom na život. Kto má právo rozhodnúť o jeho osude a jeho živote?
Interupcia vykonaná dostatočne zavčasu, teda keď ešte plod nemá vyvinuté všetky sústavy orgánov – nie je z morálneho hľadiska rovnocenná so zabitím dospelého človeka alebo nemluvňaťa.
Stále je tu však rozpor: Je ľudský plod osobou s právom na život od okamihu svojho počatia, alebo sa stáva osobou v istej fáze tehotenstva alebo až po narodení???
„Každá ľudská bytosť má právo na život a nedotknuteľnosť od okamihu počatia až do smrti.“
Svätý Augustín nepredpokladá, že plod má dušu a tak sa pýta: „Môže potomok umrieť skôr než žil?“
Tomáš Akvinský bol veľký filozof a svätec, ktorý žil v 13. storočí. Prehlásil, že plod nemá pri počatí intelekt ani rozumovú dušu, ale získa ju až o čosi neskôr. Popieral, že zárodok je už naplnený dušou. Zárodok je len hrubým materiálom ľudskej bytosti. Plod nemá ľudskú dušu a interupciu nemožno pokladať za vraždu až približne do konca 2/3 tehotenstva.
O interupcií diskutuje celé ľudské spoločenstvo. Delí sa na dva tábory:
- tí, ktorí sa nazývajú ochrancami nenarodeného života,
- druhí sa označujú za zástancov slobodnej voľby ženy.
Človek má vrodený pud sebazáchovy. Tak prečo teda dochádza k autodeštrukcii? Teda k samozničeniu. A prečo zabraňuje vzniku nového života a využíva antikoncepciu?
Počas vývoja ľudstva sa menili názory, aj zákony týkajúce sa interupcie.
Zákony a interupcia
Napr. je povinnosťou informovať v prípade nedospelosti dievčaťa rodičov – čo však dievčaťu môže spôsobiť psychickú ujmu, a zo strachu z rodičov utekajú z domu, volia samovraždu a to z dôvodu pocitu viny, sklamania a zlyhania alebo si volia cestu ilegálneho potratu, čo však môže spôsobiť poškodenie zdravia na celý život.
Spomínala som, že interupcia je morálne neprístupná, ale je to pozitívnejšie riešenie alebo teda aspoň správnejšie ako vražda novorodeniatka. Ročne sa uskutoční asi 50 mil. potratov. Interupcia sa povoľuje v 2/3 sveta. Ako následok interupcie môže byť poškodenie zdravia a ročne ako následok vykonania interupcie zomrie cca. 20 000 žien alebo má doživotné zdravotné následky. V krajinách kde je interupcia zakázaná sa takéto čísla nevyskytujú.
Interupcia v krajinách sveta
Belgicko- interupcia bola legalizovaná v roku 1990 – ale 2 lekári musia potvrdiť stav potreby do 12. týždňa. Povolená je, ak je ohrozené zdravie ženy alebo ťažká vrodená chyba dieťaťa.
Dánsko – 1939 – ak sa zachraňuje život matky.
1956 – aj z iných dôvodov.
1970 – žene po 38. roku, má 4 a viac detí, po 12. týždni iba na povolenie. Antikoncepcia je zadarmo aj pre teenagerov.
Fínsko – 1977, 1978, 1985 - došlo k viacerým novelizáciám – musia potvrdiť nutnosť vykonania interupcie, po 12. týždni len v ohrození zdravia ženy, života ženy alebo zdravia plodu.
Fašistické Nemecko - bola veľmi prísne zakázaná, avšak židovky boli nútené a mali to nariadené.
Rozdelené Nemecko – 1976 do 12. týždňa, ale potvrdia to 2 lekári.
1972 vzniklo NDR a organizácia Právo ženy.
Zjednotené Nemecko – 1992 do 3 mesiacov, ženy mali právo rozhodnúť sa, ale bola snaha odradiť ich, pri znásilnení však odrádzanie neplatilo a mohla interupciu podstúpiť, ale od roku 1995 si potrat platí sama.
Veľká Británia – Po katastrofálnych následkoch užívania talidomitu v roku 1962 boli narodené 1000-ky zmrzačených detí, ktorých matky odmietli z náboženských dôvodov podstúpiť interupciu. V roku 1990 bola interupcia povolená do 24. týždňa tehotenstva, ale iba pri výnimke ohrozenia zdravia a života.
Grécko – 1986 do 12. týždňa, pri lekárskom prípade do 24. týždňa u maloletých do 19. týždňa tehotenstva.
Taliansko – 1978 iba od 18. roku a po 90. deň tehotenstva iba pri ohrození zdravia a života.
Nórsko – do 12. týždňa, ale zákrok si platí sama, po 12. týždňoch pri potvrdení 2 lekármi.
Švédsko – bolo medzi prvými krajinami, ktoré legalizovali pilulky RU 486- pre prerušenie tehotenstva. Po niekoľkých novelizáciách z rokov 1938, 1946, 1974, 1975 – bola interupcia do 18. rokov bezplatná, ale až po schválení.
ČSR – 1957, 1987 písomnou žiadosťou do 3. mesiaca tehotenstva, potom už iba na základe rozhodnutia lekára.
Poľsko – 1956 do 3. mesiaca a v 2. trisemestre pri sociálno-ekonomických prípadoch, lekárske rozhodnutie a to pri sexuálnom zločine. Je vykonávaná zdarma v nemocniciach.
Rumunsko – 1957 interupcia bola zakázaná kvôli malej pôrodnosti. Viac než 10 000 žien zomrelo na následky domáceho potratu alebo ilegálneho a viac než 200 000 detí skončilo v sirotinci.
Interupcia je povolená v Španielsku, Portugalsku, Írsku, Albánsku, Maďarsku a v Bulharsku – kde je ich vykonaných veľa.
1/3 tehotenstiev je neplánovaná a 1/ 4 žien podstúpi interupciu. Zakázaním interupcie sa ich počet aj tak neznižuje. Nelegálnych potratov je veľa. Až 40% vedie k zdravotným komplikáciám. Každých 5 minút zomiera 1 žena na následky interupcie. 20 miliónov z 58 miliónov vykonaných potratov spôsobilo zdravotné problémy alebo až smrť. Legalizáciou interupcie predchádzame zbytočným ohrozeniam a smrti žien.
Československo – v rokoch 1918-1950 bola žena, ktorá podstúpila interupicu trestne stíhaná spolu s tým, kto ju vykonal. Bol to zločin. Trestný bol aj pokus o interupciu, vtedy hrozilo odňatie slobody na 6 mesiacov až 1 rok. Takisto aj otec, ak mal na interupcii podiel. Bol to zlý systém a spôsob riešenia, lebo napr. žena, ktorá mala 5 detí a 6. už nechcela mať – išla do väzenia na 2 roky.
V uhorskom trestnom zákonníku platilo: “Tehotná žena, ktorá svoj plod úmyselne vyženie, usmrtí alebo to dá vykonať niekým iným, bude potrestaná, ide-li o tehotenstvo mimo manželstva, žalárom do 2 rokov, ináč do 3 rokov. Rovnaký trest stihne toho, kto spácha zločin so zvolením tehotnej ženy, dopusti-li sa ho však zo zištnosti, bude potrestaný žalárom do 5 rokov.“
Potom to bolo zmenené. Šlo však o prísnejšiu verziu. Z 2 rokov sa stali 3-5, z 3 sa stalo 5-10 rokov a z 5 rokov sa stalo 2- 10 rokov. A to vďaka cirkvi.
Pasívne úpravy nastali po 2. svetovej vojne
Žena dostala 1 rok, vykonávateľ dostal 1-5rokov a ak to urobil pre zárobok dostal 3-10 rokov väzenia. Neskôr však boli podmienky opäť zmenené. Interupciu mohla podstúpiť žena od 16 rokov do 3. mesiaca tehotenstva. Dôležitým dôvodom bol pokročilý vek ženy, najmenej 3 žijúce deti, strata manžela alebo jeho invalidita, rozvrat rodiny, ohrozenie živ. úrovne v prípadoch, keď hosp. zodpovedná bola za výživu rodiny alebo dieťaťa žena, obťažná situácia vzniknutá pri otehotnení nevydatej ženy, okolností, ktoré nasvedčujú, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným činom.
Dnes je nelegálne ukončenie tehotenstva po 12. týždni ak na to nie sú zdravotné dôvody. Trestný zákon stanovuje, že pre toho, kto nelegálne ukončí alebo pomáha ukončiť tehotenstvo bez súhlasu tehotnej ženy je sankcia od 1-5 rokov. Ak to urobí s cieľom obohatiť sa, sankcia je od 2-8 rokov. Ak to urobí so súhlasom ženy sankcia je do 1 roka. Trest hrozí len tomu, kto potrat vykoná, nie žene, aj keď dala súhlas.
Najvyššiu úroveň potratovosti SR dosiahla koncom 80. rokov. V rámci Európy sme sa dostali medzi 10 krajín s najnižšou úrovňou indukovaných potratov. Teda s najmenším počtom vykonaných umelých prerušení tehotenstva na jednu ženu v reprodukčnom veku(15-49).
V minulosti, v roku 1990 pripadlo 1,2 interupcií na 1 ženu. Dnes je to 0,45 na 1 ženu.
Rapídne počet interupcií klesá:
1986 – 40 624
1993 – 38 815
1994 – 34 883
2000 – 18 468.
Pokles za posledných desať rokov je 60 %. Vek: až 54 % je nad 27 rokov. Po Holandsku sme 2. krajinou s najnižšou mierou potratovosti v Európe. Na 1000 žien vo fertilnom veku pripadá 13 potratov
Maďarsko má však tieto čísla veľmi vysoké. Napr. bolo obdobie kedy zaznamenali 90 000 pôrodov, ale až 80 000 potratov. Dnes tieto čísla však postupne klesajú lebo napríklad aj používanie hormonálnej antikoncepcie stúplo o 40 %. Ľudia začínajú byť viac zodpovední.
Interupcie z genetických dôvodov – zákonné interupcie v prípade vážneho poškodenia plodu
Týždeň vývoja plodu
Krajina
20 . - Bulharsko
21. - Estónsko
22. - Arménsko, Španielsko, Švédsko
24. - SR, ČR, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Luxembursko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko
28. - Ukrajina
Bez čas. obmedzenia - Albánsko, Belgicko, Nemecko, Rusko, Švajčiarsko, VB.
Výsledky ankety:
„Koľko ste mali rokov, keď ste prvýkrát otehotneli?“(%)
Do 17 rokov - 5
18-1919
20-2130
22-2322
24-2512
26-299
30 a viac - 3
Čo ste urobili, keď ste sa dozvedeli o svojom prvom tehotenstve?(%)
Spôsob riešenia
Nechala som si dieťa a vzali sme sa - 73
Dieťa som si nechala, nevzali sme sa, ale vychovali spolu - 3,5
Dieťa som si nechala, ale vzťah s otcom dieťaťa sa skončil - 7,4
Rozhodla som sa pre potrat a vzťah skončil - 8,2
Rozhodla som sa pre potrat a vzťah pokračoval - 3,2
Iná odpoveď - 4,6
Aká bola reakcia vašej rodiny, keď sa dozvedeli o vašom tehotenstve?(%)
Reakcia rodiny
Chceli, aby som sa vydala - 38,5
Nezasahovali do môjho rozhodnutia - 32,7
Nevedeli o tehotenstve - 13,5
Chceli, aby som išla na interupciu - 7,7
Prijali moje rozhodnutie dieťa si nechať a nevydať sa - 5,0
Iná odpoveď - 2,7
Vek pri narodení prvého dieťaťa
Do 17 rokov - 11,7
20-2127,7
22-2324,8
24-2516,6
26-2912,1
30 a viac - 4,4
Môj názor
Určite nie je správne zabraňovať vzniku života alebo ho ničiť. Je to však jedno z mnohých riešení a žena má právo rozhodnúť sa. Je to otázka charakteru. Určite však nie je ani správne odoprieť právo rozhodnúť sa. Interupcia je lepšie riešenie ako vražda nemluvňaťa, lepšie ako nelegálne potraty ohrozujúce zdravie ženy a lepšie riešenie ako samovražda tehotného dievčaťa.
