Problém riešenia interupcií spočíva v rozhodnutí, čo je správne. Jedným z dôvodov, prečo sa väčšina z nás cíti zmätene, keď ide o problém interupcií, je to, že nenarodenému dieťaťu chceme aj nechceme dopriať práva, ktoré patria dospelým a deťom. Dôležité, pri rozhodovaní či budeme interupciu tolerovať je, aby sme vedeli, čo naozaj slovo interupcia znamená. Každý by na otázku: „Čo je interupcia?“ odpovedal, že je to umelé prerušenie tehotenstva. Nie je to však pravda. Interupcia je lekársky zákrok, pri ktorom lekár tehotenstvo ukončí a nie preruší. Nielen v definícii interupcie je chyba, ale aj v pomenovaní, že vykonávateľ interupcie je lekár. Lekár lieči. Tento však ničí život alebo teda jeho začiatok. Nie je to podľa mňa lekár, lebo lekár skladá predsa Hypokratovú prísahu, že bude ľudský život chrániť od počiatku až do konca. A on ho nechráni. A ak teda vykoná potrat, je ešte stále lekárom??? Otázka však aj znie, či to je alebo nie je trestný čin. Či je to vražda? A aké veľké zlo je interupcia?

Treba začať tým, že prečo sa ženy rozhodujú aj pre interupciu. Právne dôvody na tzv. "umelé prerušenie tehotenstva“ sa dajú rozdeliť do 4 kategórií:
A) zdravotné dôvody – ohrozenie života alebo zdravia matky,
B) eugenické dôvody – riziko abnormálneho zárodku,
C) humanitárne dôvody – tehotenstvo zapríčinené trestným činom ako je znásilnenie,
D) sociálno-ekonomické dôvody – chudoba, veľkosť rodiny.

Žena si želá vykonanie interupcie iba vtedy, ak sa dostala do neželaného tehotenstva a do ťažko riešiteľnej situácie. Naschvál som použila slovo ťažko riešiteľná situácia. Lebo je to ťažká, ale riešiteľná situácia. Niektorá považuje interupciu za riešenie. Ale dá sa to riešiť aj menej krutým spôsobom.

Interupcia:
- Zabíja život.
- Ovplyvňuje život a) matky, b) nenarodeného dieťaťa, c) ale aj život všetkých ostatných, ktorých sa týka – napr. otca, ale aj lekára a zdravotných sestričiek, ktoré boli prítomné pri jej vykonaní.
- Ohrozuje zdravie.
- A budúcnosť ďalšieho tehotenstva.

Základné ľudské právo je, že každý človek bez ohľadu na národnosť, náboženskú, politickú a inú príslušnosť má právo na život. Toto právo je neodnateľné a neodcudziteľné.

Každý človek však má právo o sebe rozhodovať a aj o svojom život. A tak aj žena si rozhoduje, či sa chce alebo nechce stať matkou, či chce byť tehotnou a priviesť na svet dieťa.

Každý jedinec bol od počatia pokladaný za ľudskú bytosť. Lenže tu sa názory začínajú rozchádzať. Väčšina ľudí sa prikláňa k názoru, že interupcia nie je morálne prístupná. Že nevinný plod sa nemôže brániť voči rozhodnutiu ženy. A je to voči nemu nefér. Pretože sú mu práva odoprené. Interupcia však je zabitie človeka alebo teda jeho likvidácia. Avšak je rozdiel medzi priamym zavraždením človeka a zabráneniu vzniku človeka. Dosť to pripomína antikoncepciu. Je to založené na inom princípe, ale v podstate s tým istým cieľom. A interupcia v prvých týždňoch tehotenstva, predtým než sa plod sformuje, nie je vraždou, pretože duša ešte nie je prítomná. To je jeden z názorov. Len zase život je príliš vzácnou hodnotou, ktorej zničenie je hriech.

Na čele hnutia proti interupciám stoja náboženské skupiny. Ale dokonca aj veriace ženy sa rozhodujú pre interupciu. Môžeme si zobrať aj príklad z matky prírody. Nie je to správne, ale aj zviera sa môže rozhodnúť a neživota schopné mláďa môže odvrhnúť – u ľudí tento príklad platí iba vtedy, ak by malo dôjsť k narodeniu chybného dieťaťa.

Kto však z ľudí má právo rozhodovať o živote? Ktorý človek má právo rozhodnúť o tom, či niekto bude alebo nebude žiť?

Existuje však aj názor, že plod je iba hmota – zatiaľ bezduchá, aj keď biologicky živá.
Je tam kus pravdy, ale asi nie je dosť presvedčivá pretože stále sa vyskytujú pochybnosti a ďalšie otázky. Hlavnou otázkou je kedy vzniká človek.

Väčšina odporcov interupcie vychádza z predpokladu, že plod je ľudská bytosť a že je človekom od momentu počatia. Lenže ani žaluď nie je predsa dubom. Plod je človek pred narodením tak, ako je žaluď základom pre to, aby dub vznikol. Interupcia je vlastne nie zabitie človeka, ale zabránenie vzniku života. Je však veľmi zložité a až nemožné vytýčiť hranice alebo body, kedy plod nie je vec, ale človek.
Plod nie je človek, iba kúsok tkaniva - ale dokedy je tým tkanivom? A odkedy je už človekom?

Každý človek má právo na život. Takže aj plod. Pretože je to ešte nevyvinutý a nenarodený človek. Avšak žena ako matka má právo rozhodnúť sa, čo sa stane jej telu. A ak bolo tehotenstvo spôsobené trestným činom – teda znásilnením, je pre ženu ľahšie prikloniť sa k interupcii a podstúpiť ju, ako keď sa jedná o dieťa, ktoré si teraz neželala.
Z tohto vyplýva, že tie plody, ktoré vznikli znásilnením majú menšie právo na život. Pretože sa uvažuje inak. A pritom je právo na život rovnoprávne.

Kto teda rozhoduje o tom, či je to len zhluk buniek, ktorý možno na požiadanie ženy odstrániť alebo je to bytosť s plným právom na život. Kto má právo rozhodnúť o jeho osude a jeho živote?

Interupcia vykonaná dostatočne zavčasu, teda keď ešte plod nemá vyvinuté všetky sústavy orgánov – nie je z morálneho hľadiska rovnocenná so zabitím dospelého človeka alebo nemluvňaťa.

Stále je tu však rozpor: Je ľudský plod osobou s právom na život od okamihu svojho počatia, alebo sa stáva osobou v istej fáze tehotenstva alebo až po narodení???

„Každá ľudská bytosť má právo na život a nedotknuteľnosť od okamihu počatia až do smrti.“