Dale Carnegie Ako sa tešiť zo života (semestrálna práca)

Forma štúdia: Diaľkové bakalárske štúdium
Poslucháč:
Predmet: Teória riadenia
Vec: Semestrálna práca
Téma: Ako sa tešiť zo života a z práce
Autor: Dale Carnegie

I. Obsah

I. Obsah 2
II. Úvod. 3
III. Cieľ. 3
IV. Nenapodobňujeme iných. 3
V. Dodržiavame tieto štyri dobré pracovné návyky 3
A. Na pracovnom stole máme len to, čo momentálne potrebujeme 3
B. Prácu vykonávame podľa jej dôležitosti 4
C. Ak máme dostatok potrebných faktov, začneme problémy riešiť a svoje rozhodnutia neodkladáme. 4
D. Naučme sa prácu organizovať, prideľovať a dozerať na jej vykonávanie. 4
VI. Naučíme sa pri práci oddychovať 5
VII. Pracujeme s nadšením 6
VIII. Nerátame neúspechy, ale iba svoje úspechy 6
IX. Zapamätáme si, že nespravodlivá kritika býva často prejavom tajného obdivu. 6
X. Vydávajme zo seba maximum 7
XI. Záver 7




II. Úvod.


Referát z knihy:

Dale Carnegie: Ako sa tešiť zo života a z práce.
Výber z kníh „Ako sa prestať trápiť a začať žiť“ a „Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí“.

III. Cieľ.

Cieľom referátu je stručne vysvetliť a komentovať pravidlá z knihy Dala Carnegiho „Ako sa prestať trápiť a začať žiť“

IV. Nenapodobňujeme iných.

Doktor James Gordon Gilkey hovorí, že neochota byť sa-mým sebou "je stará ako ľudstvo samo a univerzálna ako ľud-ský život." Tento problém spôsobuje mnohé neurózy, psy-chózy či rôzne komplexy. Tvrdí sa, že "najnešťastnejší človek je ten, ktorý chce byť niekým iným, než svojím telom i dušou je."
My všetci tieto schopnosti máme, preto nepremárnime ani sekundu tým, že sa budeme trápiť, prečo nie sme ako iní. Každý z nás je na tomto svete jedinečný. Nikdy predtým, od začiatku sveta, tu neexistoval nikto, kto by bol taký istý ako my, a ani nikdy v budúcnosti nebude. Z genetiky vieme, že sme výsledkom 24 chromozómov nášho otca a 24 chromozó-mov našej matky. Týchto 48 chromozómov rozhoduje o tom, akí budeme. Vedci dokázali, že v každom chro-mozóme môže byť niekoľko desiatok až stoviek génov, pri-čom len jeden jediný gén môže v niektorých prípadoch zme-niť celý život človeka. Veru, spôsob, akým sme stvorení, vy-voláva zároveň úžas i strach. Šanca, že by sa našim rodičom počas ich spolunažívania narodil niekto ako my, je len jednou k 300 000 miliardám! Inými slovami, keby sme mali 300 000 miliárd súrodencov, každý z nich by bol iný. Sú to iba dohady? Nie. Sú to vedec-ky podložené fakty. Toto sú všetko dôkazy o tom že každý z nás je neopakovateľný.

Nesnažme sa teda za každú cenu sa podobať kolegyni, kolegovi, priateľovi, hercovi. Buďme samy sebou. Žime tak, aby sme sa nemuseli hanbiť sa za svoje činy a správanie.
V. Dodržiavame tieto štyri dobré pracovné návyky
A. Na pracovnom stole máme len to, čo momentálne potrebujeme

Jeden jediný pohľad na stôl zaprataný nevybavenou koreš-pondenciou, správami a poznámkami môže vyvolať zmätok, napätie a starosti. Ale nielen to. Ak si budeme sústavne pripomínať, že "na nás čaká milión povinností, na ktoré nemáme čas," môže to v nás vyvolať nielen napätie a únavu, ale aj vy-soký krvný tlak, problémy so srdcom a žalúdočné vredy. Naučme sa všetko bezodkladne. Nepoužívajme v dobe počítačov haldy papierov, obálok, všakovakých kancelárskych pomôcok. Pracovný stôl musí byť uprataný a pri prvom pohľade musí byť zrejmé, že všetko má svoje miesto. Už nikdy sa nám potom nestane, že nekonečne dlho hľadáme v hromade dokumentov na stole ten správny papier. Pôsobí to určite neesteticky a neprofesionálne.
B. Prácu vykonávame podľa jej dôležitosti

Na dobrom manažérovi si treba ceniť dve vzácne schopnosti, ktoré nemož-no zaplatiť nijakými peniazmi. Tými dvoma schopnosťami na nezaplatenie sú: schopnosť rozmýšľať' a schopnosť' vykonávať' veci podľa ich dôležitosti.
Z dlhodobých skúseností vyplýva, že nie vždy si človek vie zoradiť veci od najdôležitejších po najmenej dôležité. Ale vieme aj to, že každý plán je neporovnateľne lepší než improvizácia. Malo by nám stáť za to, že pri nástupe do zamestnania si zostavme plán práce na celý deň. Ešte lepšie by bolo naplánovať si všetko deň dopredu. Malo by byť samozrejmosťou každého manažéra dlhodobejšie plánovať dôležité schôdzky, prichádzať na ne včas, upravený a odborne pripravený.
C. Ak máme dostatok potrebných faktov, začneme problémy riešiť a svoje rozhodnutia neodkladáme.

Musíme priznať, že pracovné porady sú niekedy nekonečne dlhé, lebo problé-mov je veľa, no riešení málo. Výsledkom je, že každý účastník stretnutia si odnáša kopu práce domov.
Dale Carnegie v tejto stati tvrdí: „Treba si vziať na mušku iba jeden problém a ten aj vyriešiť. Už nijaké odďaľovanie či odkladanie. Za rozhodnutie sa pokladá aj preskú-manie ďalších faktov, alebo rozhodnutie, že sa niečo podnik-ne, prípadne, že sa nepodnikne vôbec nič. No skôr, než sa začne riešiť nový problém, vyrieši sa predchádzajúci. Výsledok bude badateľný a pozitív-ny, preberú sa všetky body programu a aj časový rozpis bude prehľadnejší. Potom si už účastníci stretnutia nemusia odnášať kopu práce domov.
Celkom dobrý nápad, čo poviete?

D.

Naučme sa prácu organizovať, prideľovať a dozerať na jej vykonávanie.

Veľa podnikateľov je na najlepšej ceste na onen svet len preto, lebo nikdy neboli zvyknutí prenášať zodpovednosť na iných, ale vždy si chceli urobiť všetko sami. Výsledok: de-taily a zmätok si ich úplne podmanili. Prenasleduje ich ne-ustály zhon, starosti, úzkosť a napätie. Nie je však jednoduché naučiť sa zveriť povinnosti aj iným. Ale ak sa chcú vedúci pracovníci vyvarovať starostiam, napätiu a úna-ve, musia sa to napriek všetkým problémom naučiť.
Pracovníci, ktorí uzatvárajú veľké obchody a nevedia organizovať, prideľovať či dozerať na prácu, často už v päťdesiatke alebo ako čerství šesťdesiatnici skončia s chorobami srdca, vyvolanými napätím a starosťami. Pokúsme sa jednoducho niektoré rozhodnutia a organizačné záležitosti zveriť podriadeným. Nechajme si väčší priestor na dôkladnú kontrolu. Nesnažme sa na diaľku držať tvrdý dohľad nad všetkým čo sa kde deje. Je to nemožné a v mnohých prípadoch aj škodlivé. Každý človek je rád, keď má možnosť spolupodielať sa na rozhodovaní v dôležitých veciach. Práca mu určite ide viac „od ruky“.

VI. Naučíme sa pri práci oddychovať

Ľudia dospeli k ohromujúcemu a dôležitému poznatku: du-ševná práca nespôsobuje únavu. Znie to absurdne. Ale už dávnejšie sa vedci pokúšali zistiť, ako dlho môže ľudský mo-zog pracovať bez toho, aby sa "znížila táto jeho schopnosť", čo vlastne vystihuje podstatu vedeckej definície únavy. S prekvapením sa zistilo, že ak je aktívny mozog zásobovaný kr-vou, neexistujú žiadne prejavy únavy! Krv v žilách pracujú-ceho robotníka obsahuje mnoho "toxínov" a iných látok, spô-sobených únavou. Ľudský mozog môže pracovať "rovnako dobre a rýchlo aj po ôsmich až dvanástich hodinách práce." Mozog nepozná žiadnu únavu.. Ale z čoho potom bývame unavení?
Psychiatri tvrdia, že naša únava pochádza najmä z duševného a emociálneho postoja.
A aký je recept na nervovú únavu? Oddych, oddych a zasa oddych! Naučme sa pri práci oddychovať!
Zdá sa vám to jednoduché? Omyl. Pravdepodobne budeme musieť zmeniť svoje celoživotné návyky. Ale tá námaha stojí za to, pretože od základov môže zmeniť náš život! William James vo svojej eseji Pravidlá relaxácie napísal: "Prílišné napätie, prudké pohyby, prepiata emocionalita, intenzita a bolesti pri vyjadrovaní.. to všetko sú viac či menej zlozvyky spoločnosti." Napätie aj uvoľnenie sú zvyky. A zlé zvyky možno premeniť na dobré.
Ako relaxovať? Mysľou alebo nervami? Ani jedným. Vždy začíname uvoľňovaním svalov!
Vyskúšame si to. Tu sú štyri rady, ktoré vás uvedú do tajov relaxácie:

 Oddychujeme vo chvíľach voľna. Indickí jogíni ra-dia, že človek, ktorý si chce osvojiť umenie relaxácie, by mal napodobovať mačku.

Ešte nikdy som nevidel unavenú alebo nervovo zrútenú mačku či mačku trpiacu nespavosťou, nervozitou alebo žalúdočnými vredmi. Ak sa naučíme relaxovať ako mačka, pravdepodobne sa vyhneme všet-kým týmto neduhom.

 Pracujeme v čo najpohodlnejšej polohe. Máme na pamäti, že napätie v tele vyvoláva bolesti chrbtice a nervovú úna-vu.

 Štyri až päťkrát za deň sa spýtame sami seba: "Nerobím si prácu ťažšou, než je v skutočnosti? Nepoužívam zbytočne svaly, ktoré vôbec neovplyvňujú moju prácu?" To nám pomôže vytvoriť si zvyk relaxovať.


 Na konci dňa sa opäť otestujeme otázkami: "Som veľmi unavený? Ak áno, nezapríčinila to moja duševná práca, ale spôsob, akým som ju vykonával."
VII. Pracujeme s nadšením

Ak pracujete duševne, únavu vo vás nevyvoláva množstvo vykonanej práce, ale množstvo nevykonanej práce. Len si spomeňte na dni v minulom týždni, keď vás sústavne vyrušo-vali. Výsledkom bola nevybavená pošta a odvolané stretnu-tia. Slovom, samé problémy. Úplne nevydarený deň. Nič ste vlastne neurobili, a predsa ste sa vrátili domov vyčerpaný -a navyše s bolesťami hlavy.
Ale v nasledujúci deň šlo v práci všetko ako po masle. Boli ste štyridsaťnásobne výkonnejší ako včera. A okrem toho ste sa vrátili domov svieži. Aké je z toho ponaučenie? Možno len také, že za našu únavu nemôže práca, ale obyčajné starosti, frustrácia, hnev.
Váš šéf má iste záujem na tom, aby ste sa z práce teši-li, lebo tak sa zvýši aj jeho príjem. Zabudnime však na to, čo chce šéf. Myslime len na to, čo zaujímavá práca prinesie nám. Nezabúdajme, že to môže zdvojnásobiť naše životné šťastie. Veď v práci strávime v bdelom stave približne polovi-cu života. Ak nenájdeme šťastie tam, potom ho možno už ne-nájdeme nikdy a v ničom. Záujem o prácu nás nielenže odpú-ta od osobných problémov, ale koniec koncov nám môže priniesť aj ďalší postup a zvýšenie platu. A ak nám ho aj neprine-sie, tak určite aspoň na minimum zníži našu únavu a pomôže nám tešiť sa z voľného času.
VIII. Nerátame neúspechy, ale iba svoje úspechy

Asi 90 percent vecí v našom živote je dobrých a iba 10 percent zlých. Ak nám však chýbajú starosti, smútok a žalúdočné vredy, vtedy sa zamerajme na tých 10 percent a ignorujme dobrých 90 percent.
Ale keď budeme našu pozornosť každý deň upriamovať na neuveriteľné bohatstvá - väčšie než bájne poklady Eldoráda, "doktorka radosť" nám poskytne svoje služby bezplatne.

Predali by ste svoje oči za miliardu dolárov? A za čo by ste predali svoje nohy či ruky? Alebo sluch? Deti? Rodinu? Len si to zrátajte a prídete na to, že by ste tento svoj majetok ne-predali ani za všetko zlato, ktoré kedy nahromadili všetci Rockefellerovci, Fordovci a Morganovci dokopy.
Ale ceníme si to? Bohužiaľ, vôbec. Aj tu platí "Málokedy myslíme na to, čo máme, ale stále len na to, čo nemáme." Áno, náš sklon myslieť na to, čo nemáme a nie na to, čo máme, je najväčšou tragédiou na sve-te. Zdá sa, že už zapríčinil viac biedy než všetky vojny a choroby v dejinách.
IX. Zapamätáme si, že nespravodlivá kritika býva často prejavom tajného obdivu.

Ak do vás ľudia kopú a kritizujú vás, býva to často preto, lebo im to dodáva nielen pocit dôležitosti, ale je aj dôkazom skutočnosti, že robíte niečo hodnotné a že si zaslúžite pozornosť. Mnoho ľudí má kruté potešenie z kritizovania nieko-ho vzdelanejšieho či úspešnejšieho, než sú oni.
Treba si uvedomiť, že v dnešných dňoch závisť hýbe svetom. Z každej kritiky si treba vybrať niečo prospešné, ale treba aj posúdiť, či kritika nieje len účelová, falošná a podfarbená závisťou.
Hovorí sa, že bezvýznamným ľuďom prinášajú chyby a slabosti veľkých ľudí nesmiernu radosť.
V podstate však platí, že väčšina z nás si priveľmi pripúšťa ironické posmešky či podpichovanie.
Dale Carnegie vo svojej knihe hovorí: „Už dávno som prišiel na to, že hoci nie je v mojich silách zabrániť ľuďom v tom, aby ma neoprávnene kritizovali, závisí len a len odo mňa, či si budem tieto neoprávnené obvinenia všímať.
Ale aby bolo všetko jasné: nezastávam názor, že treba ignorovať každú kritiku. To určite nie. Mám na mysli ignorova-nie evidentne nespravodlivej kritiky.“
X. Vydávajme zo seba maximum
Naučme sa pri akejkoľvek činnosti využiť čo najlepšie potenciál nášho mozgu i svalov. Vždy sa dá určiť, ktorá činnosť nepotrebuje celého človeka. Prácu, ktorú nechceme vykonávať naplno radšej nerobme. Pokiaľ sa ju pokúsime dokončiť, určite bude nekvalitná povrchná a bude na nej vidieť, že nebola robená s maximálnym nasadením. Takémuto výsledku sa vo všeobecnosti hovorí „nepodarok“.
Spomeňme si pri nechuti pracovať na lekára, ktorý by nás liečil iba na polovicu. Myslím, že by sa nám to nikomu vôbec, ale vôbec nepáčilo.

XI. Záver

V mojej práci som sa pokúsil priblížiť pravidlá z knihy Ako sa prestať trápiť a začať žiť. Len veľmi ťažko sa komentujú myšlienky takého velikána ako je Dale Carnegie. Ako záverečnú myšlienku uvediem 14 pravidiel z ďalšej časti tejto knihy „Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí.
1. Nekritizujeme, neobviňujeme a nesťažujeme sa.
2. Nešetríme nefalšovaným a úprimným uznaním.
3. Snažíme sa v iných vzbudiť silnú túžbu.
4. Úprimne sa zaujímame o iných.
5. Usilujeme sa v iných vzbudiť pocit dôležitosti, ale robíme to úprimne.
6.

Rešpektujme názory iných
7. Od začiatku sa správame priateľsky.
8. Od začiatku vedieme ostatných ku kladným reakciám
9. Necháme iného v domnienke, že na to prišiel sám.
10. Vždy apelujeme na ušľachtilé dôvody.
11. Na chyby upozorňujeme nepriamo
12. Kým začneme kritizovať niekoho iného, spomeňme si na vlastné chyby.
13. Namiesto vydávania príkazov, položíme otázky.
14. Vždy zachovávame ľudskú dôstojnosť.