Čo sú voľby?
Voľby sú pravidelne sa opakújuci proces, pomocou ktorého sa v demokratických krajinách obsadzujú verejné funkcie. Občania si vo voľbách vyberajú svojich zástupcov, ktorí ich reprezentujú určité obdobie. Voľby sú ukazovateľom rozloženia politických síl v krajine, prostriedkom na zmenu vlády, spôsobom na pridelenie legitimity parlamentu a majú vplyv na posilňovanie občianskeho sebavedomia.
Voľby prebiehajú vo volebných miestnostiach uspôsobených tak, aby mal každý volič možnosť slobodne upraviť hlasovací lístok bez kontroly.

Volebný proces
Celý volebný proces sa uskutočňuje v niekoľkých štádiách, začína vyhlásením volieb a končí prideľovaním mandátov. Volebný proces má z hľadiska času 3 základné štádiá, a to:

1. organizačno-prípravná etapa – začína sa okamihom vyhlásenia volieb a končí sa prípravou hlasovania
2. hlasovanie – začína prípravou hlasovania, prebieha uskutočnením hlasovania, uzavretím hlasovacej miestnosti a ukončením hlasovania
3. zisťovanie volebných výsledkov a prideľovanie mandátov – začína ukončením hlasovania, pokračuje sčítaním hlasov a končí vyhlásením volebných výsledkov a prideľovaním mandátov.

Organizačno-prípravné štádium volebného procesu v sebe zahŕňa aj riešenie otázok vyhlasovania volieb (kto, kedy, akým spôsobom), volebného územia (volebné obvody, okrsky), zoznamov voličov (stále alebo podľa jednotlivých volebných okrskov), volebných komisií, navrhovania kandidátskych listín a kandidátov a ich registrácie. K tejto etape možno zaradiť aj Volebnú kampaň, ktorá začína 30 dní pred voľbami a končí 48 hodín po voľbách. Počas volebnej kampane sa snažia politické strany alebo jednotliví kandidáti oboznámiť voličov so svojimi programami a získať ich priazeň (hlas vo voľbách).

I. Rozdelenie volieb

• Klasické voľby – konajú sa zväčša v lehotách nepresahujúcich volebné funkčné obdobie stanovené ústavou a zákonmi,
• Mimoriadne voľby – najmä predčasné voľby mimo lehôt pre riadne voľby, v prípade skrátenia volebného obdobia na základe ústavného zákona, ako aj na základe vzťahov medzi ústavnými orgánmi (prezident môže či musí rozpustiť parlament),
• Nové voľby – inak opakované voľby, musia sa konať, ak Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatuje neplatnosť volieb, ďalej pri komunálnych voľbách ak sa z akéhokoľvek dôvodu voľby nekonali, na komunálnej úrovni ak pri hlasovaní na post starostu 2 kandidáti získajú rovnaký počet hlasov (pozn. pri poslancoch rozhoduje žreb). To isté sa vzťahuje na voľby predsedu samosprávneho kraja v 2.kole, ak nie sú minimálne 2 kandidáti.
• Doplňovacie – voľbou sa doplňuje uprázdnené miesto v zastupiteľskom zbore

II. Rozdelenie volieb

• komunálne – ide o výraz pre pomenovanie volieb do orgánov samosprávy obcí na Slovensku. Voliť môžu všetci občania aj cudzinci s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. V komunálnych voľbách sa volia poslanci obecného a mestského zastupiteľstva, starostovia a primátori. Voľby vyhlasuje predseda parlamentu. Za poslancov zastupiteľstiev sú zvolení kandidáti s najvyšším počtom platných hlasov v danom obvode, za starostu je zvolený kandidát s najvyšším počtom platných hlasov vo všetkých volebných obvodoch.
• parlamentné – jedná sa o voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasuje ich predseda NR SR 90 dní pred konaním volieb. Priebeh volieb, zistenie a vyhlásenie výsledkov volieb atď. má na starosti Ústredná volebná komisia. Členmi ÚVK sú zástupcovia politických strán, ktoré kandidujú v parlamentných voľbách. Každá strana nominuje do komisie jedného člena a jedného náhradníka. Zrušiť výsledok volieb môže Ústavný súd SR, ktorý vyhlási voľby za neplatné a predseda parlamentu musí do 30 dní od uvedenia nálezu Ústavného súdu vyhlásiť nové voľby.
• prezidentské – prezident sa volí na obdobie päť rokov a za prezidenta môže byť zvolený občan SR vo veku nad 40 rokov, ktorý bol navrhnutý minimálne 15 poslancami Národnej rady SR alebo občanmi pomocou petície, pričom petícia musí obsahovať minimálne 15 000 podpisov. Ak má byť kandidát úspešný už v prvom kole volieb, musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov (nie len tých, čo sa zúčastnili volieb, ale všetkých voličov). Ak ani jeden kandidát nemá potrebný počet hlasov, dochádza k druhému kolu volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyššími počtami hlasov. V druhom kole víťazí kandidát s väčšinou hlasov. Za prezidenta môže byť v SR človek zvolený najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia.

Zásady volieb

• zásada všeobecnosti – ak občan dosiahne určitý vek, získava volebné právo, teda právo voliť a byť volený. Pri voľbách do NR SR je ďalšou podmienkou štátne občianstvo (občan SR) a podmienka veku 18 rokov. Pozor!!!! V starom zákone bola aj podmienka - v čase volieb zdržiavanie sa na území SR (nemožnosť voliť zo zahraničia)- TOTO UŽ NEPLATÍ, už sa dá voliť aj zo zahraničia poštou. Pri voľbách do Európskeho parlamentu majú právo voliť občania SR, ako aj občania členských štátov EÚ, podmienka dovŕšenia 18 roku veku najneskôr v deň volieb, trvalý pobyt či zdržiavanie sa na území SR (u občana členských štátov EÚ povolenie o trvalom pobyte). Pri komunálnych voľbách právo voliť majú fyzické osoby (občania SR i cudzinci), ktoré majú trvalý pobyt na území SR v obci, v ktorej chcú voliť, taktiež platí podmienka dovŕšenia 18 roku veku najneskôr v deň volieb.
• zásada rovnosti – všetci oprávnení občania sa zúčastňujú volebného procesu za rovnakých podmienok, t.j. každý volič má rovnaký počet hlasov, každý hlas voliča má rovnakú váhu zásada priamosti – vymedzuje podmienku jednostupňových volieb (nevolia sa volitelia kandidátov). Pri komunálnych voľbách je priamosť najvyditeľnejšia, pretože sa využíva väčšinový volebný systém. Pri voľbách do NR SR sa uplatňuje proporcionálny volebný systém, kde volič dáva svoj hlas kandidátnej listiny politických strán + preferenčný hlas,
• zásada tajnosti hlasovania – vzťahuje sa len k aktívnemu volebnému právu, poskytuje záruku, že volič môže slobodne rozhodnúť, komu dá svoj hlas (úprava hlasovacieho lístka, miesto jeho úpravy). Nejedná sa len o právo, ale aj povinnosť voliča, v opačnom prípade mu okrsková volebná komisia neumožní hlasovať, teda ide oobligatórne ustanovenie
• princíp slobodných volieb – vyplýva z č. 31 Ústavy SR, je čiastočne nadriadená zásadám uvedeným v bodoch 1.-4.

Čl. 30 ods. 1: Občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území SR majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov.
Čl. 30 ods. 2: Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.
Čl. 30 ods. 3: Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Čl. 30 ods. 4: Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám

Právo voliť
Volebné právo je prostriedok, ako sa občania podieľajú na uskutočňovaní moci, začleňuje sa do skupiny politických práv a slobôd, je obsiahnuté v Čl.30 Ústavy SR.

Je chápané v rovine:

• objektívneho volebného práva – určuje pravidlá správania sa, je to súbor všetkých právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy v procese volieb, je prameňom volebného práva, úprava je obsiahnutá v ústave (ustanovenia o politických právach, ustanovenia o tom, že SR je demokratický štát, napr. preambula, čl. 1 a ďalšie), vo volebnom zákonodárstve (jednotlivé zákony k jednotlivým voľbám).
• subjektívneho volebného práva – oprávnenie voliť a byť volený

1. Aktívne volebné právo – právo voliť
2. Pasívne volebné právo – právo byť volený

Volebné právo sa formovalo už v Starovekom Ríme, kde bola sformovaná Res Publica, teda vec verejná. Postupne sa právo voliť rozširovalo do ostatných krajín. Právo na slobodné voľby bývalo však potláčané rôznymi ideológiami. Napríklad v čase komunizmu, boli ľudia za nesympatizovanie s komunistickou stranou prenasledovaní.

Aj ženy majú právo voliť
Aj keď ženy tvoria viac ako polovicu ľudstva, možnosť voliť svojich zástupcov/zástupkyne a priamo rozhodovať o osude krajiny im bola ešte aj na začiatku 20. storočia upieraná. Až po silnom tlaku feministických kampaní sa po 1. svetovej vojne začali postupne v jednotlivých krajinách meniť zákony o volebnom práve v duchu legalizácie vstupu žien do verejnej sféry.
1848 - Cady Stantonová a Lucretia Mottová, ďalšia bojovníčka za ženské práva, zorganizovali v Seneca Falls v štáte New York prvý zjazd žien v svetovej histórii. Delegátky spísali deklaráciu, v ktorej žiadali rovnosť s mužmi pred zákonom, právo voliť a rovnaké príležitosti na vzdelanie a prácu.
1869 – Ernestine Rosová spoločne s Elizabeth Cady Stantonovou a ďalšou vedúcou aktivistkou za ženské práva Susan B. Anthonyovou založili Národnú asociáciu za volebné právo žien (NWSA), ktorá presadzovala prijatie ústavného dodatku o volebnom práve žien. Spomínané dve ženy sa stali najhorlivejšími bojovníčkami za práva žien.
V roku 1893 na Novom Zélande, ako prvej krajine zúčastnili na voľbách aj ženy. Následníkom Nového Zélandu sa stalo Fínsko, ktoré umožnilo ženám voliť 7. marca 1906. Fínsko drží ešte niekoľko ženských primátov: V roku 1926 sa stala prvou ministerkou na svete Fínka Miina Sillanpääová, ako ministerka sociálnych vecí a Fíni sa ako prví mohli pochváliť aj prvou ministerkou zahraničných vecí, Elizabeth Rehnovou. Fínsko sa ako jedna z mála krajín môže od roku 2000 pochváliť ženskou prezidentkou Tarjou Halonenovou.
Do vypuknutia druhej svetovej vojny získali ženy práva vo voľbách v 32 krajinách vrátane Československa, ktoré prialo zákon o možnosti žien voliť v roku 1919. V najstaršej republike sveta, San Marine, sa ženy tohto práva dočkali až v roku 1960, vo Švajčiarsku v roku 1971 a v Lichtenštajnsku (v poslednej európskej krajine) dokonca až v roku 1984.
Napriek tomu, že v konvencii OSN o politických právach žien, prijatej v roku 1952, sa hovorí, že "ženy majú mať vo všetkých voľbách právo voliť za rovnakých podmienok ako muži, bez akejkoľvek diskriminácie", nie je to dodnes pravidlom vo všetkých krajinách sveta. Napríklad, niektoré konzervatívne moslimské krajiny stále vzdorujú úsiliu priznať ženám právo na účasť v politickom živote. Napríklad v Spojených Arabských Emirátoch sa ženy dodnes nezúčastňujú volebného procesu. Príbeh zápasu za rovnaké politické práva žien je teda dlhý, takmer storočie oneskorený za „mužským“ príbehom a v podstate stále ešte nie je celkom ukončený.