referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohdan
Sobota, 21. decembra 2024
Slovensko a Európska menová únia
Dátum pridania: 10.01.2013 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Coriiin
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 478
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 22.7
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 37m 50s
Pomalé čítanie: 56m 45s
 

Európska menová únia

Vznik EMÚ
Prvým krokom vo vzniku EMÚ bolo založenie Európskej centrálne banky (založená 1. júna 1998 so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom), ktorá od 1. januára 1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne. Guvernérom ECB je Francúz Jean Claude Trichet. Európsky systém centrálnych bánk, Európska centrálna banka a národné centrálne banky sa vyznačujú inštitútom nezávislosti.
V roku 2000 sa začalo v kauze spoločnej meny prvýkrát konať - bolo vyhlásené referendum na tému prijatia eura ako spoločnej a jedinej meny.
V roku 2001 sa 12 členských štátov pripravuje na prijatie eura a v roku 2002 nastalo zavedenie eura ako jedinej platobnej meny v 12 krajinách.

Zavedenie eura ako spoločnej meny

Dňa 15. decembra 1995 schválila Európska komisia časový plán, ktorý viedol k zavedeniu spoločnej meny v Európskej únii.
2. máj 1998 padlo rozhodnutie vrcholových predstaviteľov vlád členských krajín o členstve v menovej únií, stanovenie fixných menových kurzov národných mien týchto krajín.
1. január 1999: začiatok fungovania menovej únie – potvrdenie neodvolateľných fixných menových kurzov národných mien krajín v menovej únii, podstúpenie národných menových politík jednotnej menovej politiky Európskej centrálnej banky.
1. január 2002 nastalo otvorenie procesu nahrádzania bankoviek a mincí spoločnou menou euro.
1. júl 2002 ukončenie procesu a zrušenie platnosti národných bankoviek a mincí.
Spoločná mena s názvom euro sa v roku 2002 stala oficiálnym platidlom v členských štátoch, medzi ktorými je tak zavŕšený proces vytvorenia Európskej menovej únie, otvorený k 1. januáru 1999.

Zaujímavý je fakt, že myšlienka zavedenia spoločnej meny bola ešte v roku 1998 spojená so štyrmi základnými problémami:

  1. Vrcholoví politici niektorých krajín deklarovali neochotu vstúpiť do Európskej menovej únie, a to buď vôbec nie, alebo nie v najbližšom možnom termíne (Švédsko a Veľká Británia);
  2. Výskumy verejnej mienky v rade členských krajín vykazovali vysoký podiel odporcov spoločnej meny;
  3. Náklady na prechod k spoločnej mene boli obrovské – len v bankovom sektore sa odhadovali na 100 – 120 mld. ECU;
  4. Vstup do Európskej menovej únie bol podmienený splnením piatich Maastrichtských kritérií (dvoch menových, dvoch fiškálnych a jedného kurzového).

Kritéria vstupu krajiny do EMÚ

Pred vstupom do EMÚ je potrebné splniť konvergenčné kritéria, nazývané tiež ako Maastrichtské kritéria, ktoré stanovujú ekonomické a právne predpoklady úspešnej účasti v Hospodárskej a menovej únii. Sú zamerané na:

  • Stabilitu výmenného kurzu
  • Konvergencia inflácie (znižovanie inflácie; inflácia = znižovanie kúpnej sily peňazí)
  • Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
  • Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3 % HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP.
  • Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body.
  • Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť slovenská koruna zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohoto obdobia nesmie slovenská koruna jednostranne devalvovať a koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma.

Slovensko a vstup do EMÚ

Vstupom do EÚ sa Slovensko stalo členom Hospodárskej a menovej únie. Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila odhodlanie vytvoriť do roku 2006 predpoklady na splnenie Maastrichtských kritérií. Národná banka Slovenska viackrát deklarovala, že podporuje vstup do menovej únie v najskoršom možnom čase. Vychádza sa z toho, že plné čerpanie výhod vyplývajúcich z integračného procesu bude možné až v jeho konečnej fáze – v menovej únii. Tento názor je založený na zhodnotení súčasného stavu a perspektív vývoja reálnej a nominálnej konvergencie slovenskej ekonomiky s ekonomikou EÚ, na posúdení rôznych aspektov členstva SR v menovej únii a z toho vyplývajúcom zhodnotení pozitívnych a negatívnych dopadov prijatia spoločnej meny.
Z globálneho hľadiska sa vytvoril jeden z najsilnejších ekonomických systémov.

Proces zavedenia eura na Slovensku

  • Júl 2009 Rada ministrov EÚ definitívne potvrdí zavedenie eura na Slovensku a stanoví konverzný kurz (30,126 SKK = 1€)
  • 1.január 2009 – Vstup do eurozóny - ,,Deň D“
  • 1. - 16. január 2009 – duálny obeh – platí sa aj v korunách aj v eurách
  • 30. jún 2009 – Koniec výmeny korunových mincí v bankách
  • 31. december 2009 – Koniec povinného duálneho zobrazovania cien a výmeny korunových bankoviek v bankách

Pozitívne a negatívne aspekty vstupu SR do EMÚ

Vstup SR do EMÚ predstavuje v slovenskej ekonomike novú kvalitu prostredia, ktorá znamená pozitívnu zmenu pre všetky subjekty. Členstvo v eurozóne je výhodné ako pre podnikateľskú sféru, tak i pre občanov. Podniky na Slovensku nie sú vystavené kurzovému riziku voči euru, čo umožňuje spoľahlivejšie dlhodobé programovanie ich rozvoja. Odstránili sa tiež náklady spojené so zaisťovaním rizika (hedging), ktoré v súčasnosti tvoria významnú súčasť nákladov podnikov. To by sa malo prejaviť na zrýchlení hospodárskeho rastu, z čoho budú profitovať prostredníctvom rastu zamestnanosti a príjmov tiež občania. Prijatie eura znamenalo zníženie nákladov na konverziu meny. Dôveryhodná prístupová stratégia bude významným signálom pre investorov, čo sa - spolu so stabilným prostredím a tiež odstránením kurzového rizika voči euru prejaví na zvýšení prílevu PZI s vplyvom na zrýchlenie reštrukturalizácie ekonomiky.

K pozitívnym efektom vstupu do menovej únie tiež možno zarátať:

  1. tlak na štandardizáciu domácich hospodársko-politických krokov a reforiem,
  2. tlak na realizáciu rozpočtovej politiky v súlade s Paktom stability a rastu a z nej vyplývajúce dopady na finančné trhy,
  3. zvýšenie cenovej transparentnosti,
  4. zvýšenie obchodnej výmeny,
  5. výhody z neodvolateľného zafixovania kurzu pre stabilitu finančných trhov a menovú stabilitu,
  6. stabilita podmienok pre podnikanie a z toho vyplývajúce urýchlenie reálnej konvergencie
  7. účasť na formulácii spoločnej menovej a kurzovej politiky (s prihliadnutím na prijatý model hlasovacích práv).

Vstup do menovej únie je vo všeobecnosti spájaný so zásadnou zmenou režimu fungovania ekonomiky spojenou hlavne so stratou nezávislej menovej politiky. To sa zároveň považuje za najväčšiu nevýhodu členstva v eurozóne. Argumentuje sa tým, že prijatie spoločnej meny znemožní, aby sa v prípade narušenia rovnováhy na jej nastolenie použila menová politika a kurz. Analýzy zo hraničia hovoria o tom, že zmena meny krajiny, je natoľko nákladná, že táto suma a tento fakt prevážia všetky pozitíva ktoré spoločná mena pre Europsku uniu prináša. Analýzy zo zahraničia, ale tiež domáce praktické skúsenosti však ukazujú, že v podmienkach liberalizovaných kapitálových tokov a liberalizovaného devízového režimu sú možnosti realizovať nezávislú menovú politiku veľmi obmedzené. NBS síce môže podnikať opatrenia proti krátkodobému prílevu špekulatívneho kapitálu, výsledok tohto úsilia je však - vzhľadom na jeho potenciálnu obrovskú kapacitu - problematický. Expozícia voči globálnym kapitálovým trhom vedie k nestabilite, ktorú síce možno koordinovaným postupom politík redukovať, ale nie odstrániť. Pre malú vysoko otvorenú krajinu sa ukazuje riešenie v podobe vstupu do menovej únie.
Do inej polohy sa dostáva aj otázka vonkajšej nerovnováhy. V prípade existencie vlastnej meny je nerovnováha manifestovaná na makroekonomickej úrovni. Pohyb kurzu môže nadobúdať výraznú volatilitu a riešenie situácie si môže vyžadovať vynaloženie značných národohospodárskych nákladov. Pri fungovaní krajiny v menovej únii sa problém transformuje do nerovnováhy na úrovni jednotlivých podnikateľských subjektov. Jeho riešenie môže byť v čase plynulejšie rozložené a celkové národohospodárske náklady sú nižšie.
Členstvo v eurozóne znamená pre jednotlivé ekonomiky fungovanie v spoločnej menovej oblasti s jednotnou menovou politikou. Prirodzená je obava, že jednotná menová politika nebude schopná reagovať na špecifické potreby jednotlivých ekonomík.
Ukončená je liberalizácia pohybu kapitálu, flexibilnejším sa stáva pracovný trh, aj keď existujú určité (dočasné) obmedzenia pohybu pracovných síl do zahraničia zo strany EÚ. Ďalšie možnosti prispôsobovania ekonomiky sú dané flexibilitou cien a miezd. Potrebné je však najmä, aby sa konsolidáciou verejných financií vytvoril priestor na ich aktívnu úlohu pri stabilizácii ekonomiky. Vyskytujú sa tiež obavy, že stabilizačné úsilie, ktoré vedie k znižovaniu inflácie, môže ohroziť hospodársky rast. Skúsenosti z viacerých krajín z konvergenčného procesu do menovej únie však svedčia o tom, že v tomto procese nominálna stabilizácia ekonomiky nebola brzdou ekonomického rastu, ale naopak, pôsobila v smere jeho podpory. Skúsenosti z prístupového procesu v minulosti teda ukazujú, že hospodársky rast a pokles inflácie sa navzájom nevylučujú. Naopak, bolo ukázané, že v prístupovom procese do menovej únie došlo aj v potenciálne rizikových krajinách ku kumulácii pozitívnych stabilizačných efektov (pokles inflácie) a efektov zrýchľujúceho sa hospodárskeho rastu. Možno teda konštatovať, že v procesy reálnej a nominálnej konvergencie sa navzájom dopĺňajú.
Dnes sa vynárajú mnohé dohady o tom či bol vstup do EMÚ pre Slovensko múdrym krokom, pretože sila eura postupne klesá, narastá inflácia zvyšuje sa nezamestnanosť, mnohí však tvrdia, že je to len aktuálny vplyv finančnej krízy a poklesu americkej ekonomiky.
V poslednom období Slovenko, tým že je v európskej menovej únii, najmä stráca vďaka navýšeniu Eurovalu, pomoci Grécku, pomoci Taliansku, Španielsku a mnohým krajinám EÚ a zadlženým krajinám. Mnohí odborníci prepokladajú, že množstvo krajín prichádzajucich ku krachu sa bude neustále zvyšovvať, čo bude oslabovať silu EÚ a kvázi ťahať vyspelé ekonomiky k debetu. Tento fakt dokazuje aj oslabovanie ekonomickej sily vyspelej krajiny ako Nemecka.
Na druhej strane sa Slovensku naskytuje pomoc v podobe dotácií z eurofondov, no táto dotácia je momentálne prevyšovaná požičkou poskytnutou na navýšenie eurovalu pre krajiny smerujuce ku krachu.
Slovenskí ekonómovia uvažujú, či by nebolo múdrejšie vrátiť sa späť k starej mene, ale zmluva podpísaná s EÚ nás zaväzuje k spoločnej mene, k euru. A odstúpenie od zmluvy je komplikované a mohlo by mať následky na hospodársku ekonomiku SR. A keďže je zmena meny podla finančných analytikov a ekonómov finančne náročná, tak je táto možnosť v nedohľadne. Množstvo finančných analytikov a kvalifikovaných ekonómov spochybňuje zmluvy podpísane s Európskou bankou. Podla odborníkov sú nevyhodné, stavané na benefitoch pre banky a nie pre členské štáty EÚ, ktoré pri pôžičkách s navýšeného eurovalu preplatia viac ako 20%, čo môže byť pri sumách o ktorých sa jedná v prípadoch pôžičkách pre štáty, niekoľko desiatok miliónov eur.

Plnenie Maastrichtských kritérií a vplyv vstupu do Európskej menovej únie - praktické cvičenie

Cieľ cvičenia - náplňou tohto cvičenia je získať aktuálne informácie a poznatky týkajúce sa vstupu Slovenskej republiky do Európskej menovej únie (ďalej len „EMÚ“) a z toho vyplývajúce plnenie konvergenčných kritérií, nazývaných tiež ako Maastrichtské kritéria. V rámci cvičenia študenti zadefinujú referenčné hodnoty konvergenčných kritérií a porovnajú ich plnenie desiatími novými členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „EÚ“).

Stručná história Európskej únie a eura

  • máj 1950 - plán vytvorenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Tento plán staval na myšlienke Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu. Základ tvorilo 6 štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. 
  • marec 1957 – Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko podpisujú Rímsku dohodu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS)
  • august 1968 – začala fungovať colná únia. Odstránenie ciel medzi členmi EHS bolo výrazným úspechom. Obchod medzi krajinami EHS vzrástol v období rokov 1958 až 1970 šesťkrát, zatiaľ čo celkový obchod s nečlenskými krajinami trikrát. V rovnakom období hrubý národný produkt EHS vzrástol o 70 %.
  • január 1973 – EHS sa rozšírilo o ďalších členov: Dánsko, Írsko a Veľká Británia.
  • jún 1979 - voľby do Európskeho parlamentu podľa Rímskej zmluvy.
  • január 1981 – k EHS sa pridružuje Grécko ako desiaty člen. Parlament sa rozšíril na 434 poslancov.
  • jún 1984 - druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.
  • rok 1986 – do EHS vstupujú Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov v parlamente sa zvýšil na 518. Vlády členských štátov podpísali Jednotný európsky akt. V tejto zmluve sa 12 členských štátov zaväzuje do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a kapitálu.
  • jún 1989 - tretie európske parlamentné voľby.
  • jún 1990 – Schengenská dohoda o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o voľnom pohybe občanov týchto štátov na ich území.
  • december 1991 – zasadanie Európskej rady v Maastrichte s cieľom založenia Európskej únie.
  • február 1992 – podpísaná Maastrichtská zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti. V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana.
  • november 1993 - vstupuje Zmluva o Európskej únii po ratifikácii v členských štátoch do platnosti.
  • jún 1994 - štvrté európske parlamentné voľby. Na základe zjednotenia Nemecka sa zvýšil počet poslancov na 567.
  • január 1995 – k EÚ pristupuje Fínsko, Rakúsko a Švédsko. V Európskom parlamente sa počet poslancov rozšíril na 626.
  • marec 1995 - vstupuje do platnosti dohoda zo Schengenu, ku ktorej pristúpilo v apríli 1995 aj Rakúsko.
  • október 1997- podpísaná Amsterdamská zmluva. Po jej ratifikácii všetkými 15 členskými štátmi nadobudla platnosť 1. mája 1999.
  • rok 1998 – Založenie Európskej centrálnej banky
  • december 1999 – prvé zasadnutie Konventu o budúcnosti EÚ
  • február 2000 – prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom. Referendum o prijatí eura
  • rok 2001 – 12 členských štátov EÚ sa pripravuje na prijatie eura ako jedinej meny
  • januára 2002 – Zavedenie eurobankoviek a mincí do obehu v 12-tich členských štátoch Európskej únie
  • máj 2004 – vstup Slovenskej republiky a ďalších deviatich krajín do EÚ.
  • 25. 11. 2005 – vstup Slovenska do ERM II

Zavedenie eura ako spoločnej meny v EÚ
Dňa 15. decembra 1995 schválila Európska komisia časový plán, ktorý viedol k zavedeniu spoločnej meny v Európskej únii. Spoločná mena s názvom euro sa v roku 2002 stala oficiálnym platidlom v členských štátoch, medzi ktorými je tak zavŕšený proces vytvorenia Európskej menovej únie, otvorený k 1. januáru 1999. Jednotlivé fázy prípravy na zavedenie spoločnej meny sú zhrnuté v Tabuľka 1.

Zaujímavý je fakt, že myšlienka zavedenia spoločnej meny bola ešte v roku 1998 spojená so štyrmi základnými problémami:

  1. vrcholoví politici niektorých krajín deklarovali neochotu vstúpiť do Európskej menovej únie, a to buď vôbec nie, alebo nie v najbližšom možnom termíne (Švédsko a Veľká Británia);
  2. výskumy verejnej mienky v rade členských krajín vykazovali vysoký podiel odporcov spoločnej meny;
  3. náklady na prechod k spoločnej mene boli obrovské – len v bankovom sektore sa odhadovali na 100 – 120 mld. ECU;
  4. vstup do Európskej menovej únie bol podmienený splnením piatich Maastrichtských kritérií (dvoch menových, dvoch fiškálnych a jedného kurzového).

Kritéria vstupu krajiny do EMÚ a ich plnenie
Pre členstvo v EMÚ je potrebné plniť konvergenčné kritéria, nazývané tiež ako tzv. Maastrichtské kritéria, ktoré sú zamerné na:

  • stabilitu výmenného kurzu,
  • konvergenciu inflácie,
  • konvergenciu úrokových mier a
  • fiškálnu stabilitu.

Centrálna parita a systém ERM II
Aby Slovensko, resp. ktorýkoľvek člen EÚ, mohlo byť prijaté do EMÚ musí byť jeho mena minimálne po obdobie dvoch rokov pred dátumom vstupu do EMÚ v mechanizme výmenných kurzov. Tabuľka 2 zobrazuje plánované vstupy jednotlivých nových členských krajín do systému mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).
Centrálna parita meny (u nás slovenskej koruny) voči euru je pred vstupom do kurzového systému zafixovaná a počas nasledujúcich dvoch rokov sa môže pohybovať v rámci fluktuačného pásma (štandardne je volená parita +/- 15 %) okolo centrálnej parity, bez toho, aby došlo k devalvácií centrálnej parity. Je to podmienka na vstup takého člena, ktorý má stabilnú národnú menu. Stanovenie centrálnej parity pre krajiny Európskej únie (ďalej „EÚ“).
Na základe centrálnej parity a fluktuáčneho pásma sú stanovené kurzy pre povinné intervencie. Ide vždy o vzájomnou dohodou medzi Európskou centrálnou bankou a príslušnou národnou bankou, v súlade s článkom 1.2 dohody z 1. septembra 1998 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny, ktorá stanovuje prevádzkové postupy pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (Ú. v. ES C 345, 13. 11. 1998, s. 6), v znení dohody zo 16. septembra 2004 (Ú. v. EÚ C 281, 18. 11. 2004, s. 3).

Maastrichtské konvergenčné kritéria

  • Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3 % HDP
  • Celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP
  • Inflačné kritérium - priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
  • Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb - priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami vo oblasti cenovej stability o viac akodva percentuálne body
  • Stabilita výmenného kurzu - dva roky pred hodnotením musí byť Slovenská koruna zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie Slovensko korunu jednostranne devalvovať, koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, koruna sa musí pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia

Slovenská koruna vstúpila do ERM II v novembri 2005. Slovenská republika zatiaľ spĺňa kritérium pre dlh verejných financií a pre dlhodobé úrokové sadzby. Kritérium stability kurzu začala SR oficiálne sledovať vstupom do kurzového režimu ERM II. Kurzová stabilita je podľa definície maastrichtského kritéria podmienená účasťou koruny v Mechanizme výmenných kurzov (ERM II) minimálne po dobu 2 rokov. Čo sa týka charakteristík doterajšieho vývoja fluktuácií koruny v rámci režimu výmenných kurzov ERM II, môžeme uviesť, že priemerná odchýlka do konca roku 2006 bola 2,99 % nad centrálnou paritou, pričom najväčšia odchýlka bola zaznamenaná 28. decembra 2006 a to na úrovni o 10,69 % silnejšej ako centrálna parita.
Ďalším z kritérií je deficit verejných financií, ktorý sa pre SR posudzuje z hľadiska doterajšieho a očakávaného trendu vrátane vplyvu dôchodkovej reformy. Vláda SR schválila rozpočet verejnej správy na roky 2007 – 2009, v ktorom sa zaviazala dodržať úroveň deficitu verejných financií v súlade s požiadavkou maastrichtského kritéria. Tento predpoklad je zachytený aj v predloženej aktualizácii Konvergenčnej správy Slovenskej republiky na rok 2007 Európskej komisii. Slovensko sa bude musieť sústrediť na plnenie kritéria pre infláciu. Na infláciu veľmi citlivo vplývajú svetové ceny ropy a energetických surovín, pričom vývoj na svetovom trhu týchto komodít je v súčasnosti priaznivý.

Plnenie konvergenčných kritérií v nových členských krajinách EÚ
Plnenie Maastrichtských kritérií nových členských krajín EÚ (Bulharsko a Rumunsko ešte nie sú zahrnuté) znázorňuje Obrázok 2. V hornom riadku je uvedená referenčná hodnota Maastrichtských kritérií, nižšie je zobrazené plnenie týchto kritérií novými členskými štátmi.

Postup pri príjímaní nového člena EMÚ
Postup európskych inštitúcií pri príjímaní nového člena eurozóny (podľa článkov 121 – 123 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) vyzerá nasledujúco:

  1. ECB a Európska komisia vypracujú konvergenčnú správu, ktorá hodnotí plnenie maastrichtských kritérií. Konvergenčná správa sa vypracuje na žiadosť krajiny alebo každé dva roky.
  2. Komisia navrhne Rade, aby zrušila členskému štátu výnimku a teda ho prijala za člena eurozóny.
  3. Rada prekonzultuje návrh Komisie s Európskym parlamentom.
  4. Rada, v zložení hláv štátov alebo vlád prediskutuje návrh Komisie.
  5. Rada (pravdepodobne v zložení ministrov financií) rozhodne kvalifikovanou väčšinou o zrušení výnimky (po schválení Ústavnej zmluvy tak bude môcť Rada rozhodnúť iba po odporúčaní prijatom kvalifikovanou väčšinou členov eurozóny – na rozhodnutie budú mať tieto krajiny šesť mesiacov).
  6. Rada, na návrh Komisie a po konzultácii s ECB, rozhodne o konverznom kurze (koruny na euro). Rada rozhoduje jednomyseľne, v zložení členov eurozóny a vstupujúceho štátu.
  7. Rada zmení a doplní niektoré Nariadenia týkajúce sa eura (1103/97 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura a 974/98 o zavedení eura) Napríklad v prípade Grécka (1) vypracovala ECB konvergenčnú správu 18. apríla 2000, Komisia vypracovala konvergenčnú správu 3. mája a (2) zároveň odporučila Rade zrušiť výnimku, (3) Európsky parlament sa vyjadril 18. mája, (4) 30. mája podala Komisia návrhy ohľadom konverzného kurzu gréckej drachmy, (5,6) 19. júna rozhodla Rada o zrušení výnimky a o konverznom kurze, (7) 27. novembra novelizovala Rada ostatné nariadenia o eure. Grécko prijalo euro 1. januára 2001.

Príprava a priebeh zavedenia eura v SR
Aktivity spojené s procesom zavádzania eura v oblasti komunikácie s odbornou a laickou verejnosťou sú ťažiskové pre nasledujúce obdobie. Preto bolo nevyhnutné, aby jednotlivé inštitúcie verejnej správy spolupracovali s Pracovným výborom pre komunikáciu (ďalej „PVK“), ktorý vznikol na základe uznesenia vlády SR 525/2005. Na základe tohto uznesenia má PVK zabezpečuje dostatočnú kompetenciu pre výkon spolupráce v príjímaní novej meny eura v SR.

Prieskum na tému zavedenia eura

V poslednom prieskume verejnej mienky na tému zavedenia eura v nových členských krajinách EÚ, ktorý Európska komisia uskutočnila v septembri 2006 a publikovala v novembri 2006, sa uvádza, že:

  • 47 % respondentov v 10 nových členských krajinách EÚ podporuje zavedenie eura (pokles o 1 percentuálny bod v porovnaní s aprílom 2006),
  • 50 % respondentov v 10 nových členských krajinách EÚ očakáva pozitívne dôsledky zavedenia eura (pokles o 2 percentuálne body v porovnaní s aprílom 2006),
  • 36 % respondentov v 10 nových členských krajinách EÚ očakáva negatívne dôsledky zavedenia eura (pokles o 3 percentuálne body v porovnaní s aprílom 2006),
  • 40 % respondentov v 10 nových členských krajinách EÚ je veľmi dobre informovaných o eure (nárast o 3 percentuálne body v porovnaní s aprílom 2006).

Z prieskumu ďalej vyplýva, že:

  • 71 % občanov SR predpokladá, že SR zavedie euro v rokoch 2009 – 2010
  • 47 % občanov SR si myslí, že sú dobre informovaní o eure
  • 56 % občanov SR očakáva pozitívny vplyv zavedenia eura na Slovensku
  • Slováci patria so Slovincami, Poliakmi a Maďarmi k národom, ktoré sú aj najviac presvedčené o pozitívnom dosahu eura na ich osobný život
  • 30% občanov SR sa domnieva, že zavedenie eura pomôže udržať cenovú stabilitu
  • 42 % občanov SR sa naopak obáva zvýšenia cien následkom zavedenia eura, pokles o 4 % oproti 2005, zároveň treba podotknúť, že tento údaj patrí k najnižším z pristupujúcich krajín
  • 73 % občanov SR sa obáva podvodov pri uvádzaní cien pri prechode na euro, nárast o 5 % v porovnaní s aprílom 2006
  • 38 % občanov SR by uvítalo takéto informácie o eure čo najskôr, 25 percentám budú stačiť pár mesiacov pred zavedením eura.
  • Najdôveryhodnejším zdrojom informácií o spoločnej európskej mene je Národná banka Slovenska

Podobné prieskumy sa v súlade s Národným plánom zavedenia eura v SR zaviazal dvakrát ročne vykonať aj Štatistický úrad SR. Prvý prieskum verejnej mienky sa uskutočnil v máji tohto roka. Druhý prieskum vykonal Štatistický úrad SR v novembri 2006. Z prieskumu Štatistického úradu SR vyplýva, že zavedenie eura považuje za prínos 29 % oslovených. Za nevýhodu považovalo v novembri 2006 zavedenie eura na Slovensku 41 % respondentov (tento údaj má od októbra 2004 stúpajúci trend – vtedy 28 %).

Harmonogram prijatia eura v SR
Časový harmonogram prijatia eura v Slovenskej republike predpokladá vstup SR do EMÚ začiatkom januára 2009.
1. etapa – po vstup do ERM II

  • Do júna 2006 /reálne plnenie – do novembera 2005/ - Absolvovanie prístupových procedúr do ERM II s orgánmi Európskej únie

2. etapa – členstvo v ERM II do rozhodnutia o prijatí SR do eurozóny

  • Do júna 2006 /reálne plnenie - november 2005 - Vstup do ERM II
  • Máj 2008 - Správy o konvergencii Európskej komisie a ECB
  • Máj – jún 2008 - Hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách
  • Jún 2008 - Rozhodnutie Rady EÚ o zrušení výnimky
  • Jún 2008 - Stanovenie konverzného kurzu SKK/EUR Radou EÚ

3. etapa – medzi rozhodnutím o prijatí SR do eurozóny a samotným vstupom

  • Júl – december 2008 - Zabezpečenie potrebného množstva eurových bankoviek a razba mincí pre hotovostný obeh SR
  • September – december 2008 - Predzásobenie NBS a komerčných bánk eurovým obeživom
  • December 2008 - Predzásobenie maloobchodného sektora eurovým obeživom
  • Júl 2008 – december 2009 - Povinné duálne oceňovanie
  • Do konca decembra 2008 - Konverzia bankomatov, automatov a iných zariadení fungujúcich na mince alebo bankovky

4. etapa – po vstupe do eurozóny

  • 1. január 2009 - Vstup do eurozóny
  • do 16. januára 2009 - Duálny obeh: výmena korunovej hotovosti za euro a sťahovanie slovenskej koruny z obehu
  • od 17. januára 2009 - Pokračovanie výmeny starého korunového obeživa za eurové bankovky a mince v bankách a NBS
  • do júna 2010 - Odporúčané duálne oceňovanie

Úlohy jednotlivých sektorov hospodárstva a vybrané prierezové oblasti (komunikácia, legislatíva a informačné systémy) pri príprave na zavedenie eura.

1. Banky a finančný sektor
  • Úlohou finančného sektora, vrátane NBS, bude zabezpečiť zavedenie eura do hotovostného aj bezhotovostného obehu. Na rozdiel od prvých dvanástich členov eurozóny sa obe tieto zmeny vykonajú súčasne. Niektoré úlohy sa zjednodušia a odstránia sa viaceré duplicity, zvyšujú sa však nároky na koordináciu a včasné a dôkladné plnenie úloh.
  • Zabezpečenie eurových bankoviek a mincí. - V hotovostnom obehu je najdôležitejšie zabezpečenie eurových bankoviek a mincí a ich výmena za staré, korunové obeživo. Eurové bankovky a mince zabezpečí NBS tak, aby sa koncom roku 2008 mohlo začať predzásobovanie bánk, následne aj maloobchodu a podnikov a od 1. 1. 2009 mohla začať výmena hotovosti pre obyvateľstvo.
  • Distribúcia eura obyvateľstvu. - Občania budú mať viacero možností získať eurové bankovky a mince. Do stanovených limitov si budú môcť bezplatne vymeniť koruny za eurá v bankách, alebo uskutočniť hotovostné výbery z účtov. Bankomaty budú odo dňa € (1. 1. 2009) vydávať výlučne euro. Počas duálneho obehu (do 16. 1. 2009) budú môcť občania platiť v obchodoch aj korunami, ale obchody budú vydávať iba v eure, čím občania tiež získajú určitú eurovú hotovosť.
  • Sťahovanie slovenských korún. - Podobné možnosti budú využité na stiahnutie slovenských korún z obehu. Po skončení duálneho obehu bude možné bezplatne vymeniť korunové bankovky za eurá v bankách do konca roku 2009 a mince do júna 2009. NBS bude bezplatne vymieňať bankovky bez časového obmedzenia a mince 5 rokov po zavedení eura. Medzi ďalšie úlohy spojené so zavedením hotovostného eura patrí dôkladná ochrana zvýšených objemov hotovosti pri preprave a skladovaní a vzdelávanie pracovníkov nakladajúcich s hotovosťou.
  • Platobné systémy. V bezhotovostnom obehu sa euro zavedie okamžite 1. 1. 2009. Tuzemský platobný systém bude upravený na používanie eura. Slovensko sa ešte pred dňom € napojí aj na európsky platobný systém TARGET 2. Tieto zmeny vykoná NBS v spolupráci s bankami a ostatnými inštitúciami, ktoré budú na platobné systémy napojené (napr. Štátna pokladnica). Zabezpečenie plynulosti všetkých bezhotovostných platieb bude zahŕňať aj zmeny platobných kariet a elektronického bankovníctva.
  • Konverzia účtov v bankách a úverov. Všetky účty klientov bánk, ale tiež úverové produkty, akreditívy, záruky a šeky budú prepočítané na eurá. Prepočty sa uskutočnia presne podľa konverzného kurzu a pravidiel zaokrúhľovania, o čom budú klienti vopred informovaní. Úrokové sadzby a iné podmienky budú v súlade so zásadou kontinuity kontraktov zachované. Z tohto dôvodu bude zákonom zabezpečená aj kontinuita, resp. nahradenie trhových indexov (nahradenie referenčných sadzieb BRIBOR a SKONIA sadzbami EURIBOR a EONIA, nahradenie základnej úrokovej sadzby NBS hlavnou sadzbou ECB).
  • Precenenie cenných papierov, dôchodkových jednotiek a podielov v kolektívnom investovaní. Pri cenných papieroch bude nevyhnutné prepočítať na eurá ako ich menovité, tak aj trhové hodnoty. Pri cenných papieroch s nižšou hodnotou budú určené presnejšie pravidlá zaokrúhľovania ako na najbližší eurocent. Napríklad hodnoty dôchodkových jednotiek sú už v súčasnosti určované s presnosťou na 4 desatinné miesta, po zavedení eura sa táto presnosť ešte zvýši, keďže euro má rádovo vyššiu hodnotu ako koruna. Trhové kurzy, indexy alebo ukazovatele výkonnosti investičných fondov budú prepočítané na eurá tak, aby sa zachovala kontinuita výkazov. Trhové hodnoty cenných papierov však budú veľmi rýchlo určené priamo na trhu.
  • Prechod kompetencií z NBS na ECB. Zavedenie eura si bude vyžadovať prevedenie niektorých kompetencií z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku. Budú to hlavne kompetencie v oblasti menovej politiky, ale tiež niektoré právomoci pri emisii obeživa. NBS bude tiež musieť dodržiavať pravidlá stanovené ECB.
2. Verejná správa a samospráva
  • Konverzia informačných systémov. Orgány štátnej správy a ústrednej samosprávy sa budú musieť na zavedenie eura pripraviť podobne ako všetky ostatné inštitúcie. Najdlhší a najnáročnejší bude proces úpravy finančných informačných systémov.
  • Účtovníctvo, výkazníctvo, dane, mzdy. Okrem zabezpečenia schopnosti vlastnej činnosti vytvoria orgány verejnej správy aj pravidlá pre súkromný sektor. Zmenia sa pravidlá v účtovníctve a výkazníctve, na eurá budú prispôsobené výpočty daňových povinností a tarifné platy. Tiež budú prepočítané dávky a príspevky sociálneho a zdravotného poistenia.
  • Legislatívne úpravy. Zavedenie eura ako zákonného platidla bude zasahovať do širokého okruhu života celej spoločnosti. Príslušné orgány verejnej správy a samosprávy budú musieť upraviť veľké množstvo právnych predpisov. Do 15. novembra 2005 by mali identifikovať všetky predpisy, ktoré bude nevyhnutné pred zavedením eura novelizovať. Harmonogram úpravy právnych predpisov pripraví ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií, ministerstvom hospodárstva a NBS tak, aby potrebné zmeny boli účinné ku dňu zavedenia eura.

3. Ochrana spotrebiteľa

  • Koncepcia ochrany spotrebiteľa. Po prepočítaní na eurá budú ceny v číselnom vyjadrení úplne odlišné ako terajšie ceny v korunách. Niektorým spotrebiteľom to sťaží posudzovanie, ako výhodné alebo nevýhodné sú ceny konkrétnych tovarov a služieb. Úlohou ochrany spotrebiteľa je zabrániť, aby dočasne znížená orientácia spotrebiteľov v cenách bola zneužitá na zvýšenie niektorých cien. Podrobnejšie postupy budú obsahom koncepcie ochrany spotrebiteľa, ktorú pripraví ministerstvo hospodárstva.
  • Duálne oceňovanie. Hlavným nástrojom zvýšenej ochrany spotrebiteľov bude duálne oceňovanie. Ceny všetkých tovarov a služieb budú prepočítané presne podľa konverzného kurzu a duálne označované primeraným spôsobom aj v korunách a aj v eurách. Duálne oceňovanie sa začne najneskôr jeden mesiac po určení konverzného kurzu Radou EÚ, teda približne 5-6 mesiacov pred zavedením eura. Spotrebitelia si tak budú môcť zvyknúť na hladinu cien v eurách. V duálnom oceňovaní budú predajcovia povinne pokračovať do konca roku 2009 a dobrovoľne ešte šesť mesiacov.
  • Duálne výpisy z účtov, výplatné pásky, faktúry ... Podobne ako pri duálnom oceňovaní tovarov a služieb sa bude postupovať aj pri ostatných finančných informáciách, ktoré občania dostávajú. Duálne budú uvedené hodnoty na výpisoch z bankových účtov, výplatné pásky, dôchodkové a sociálne dávky, účty a faktúry.
  • Monitorovanie cien, kontrola a riešenie sporov. Vývoj cien v rokoch 2008 a 2009 bude dôkladne monitorovaný. O výsledkoch prieskumov a kontroly budú spotrebitelia pravidelne informovaní. V prípade porušenia pravidiel budú konať orgány dozoru. Spotrebitelia sa budú môcť obrátiť aj na súdy, riešiť spory mimosúdnou cestou alebo dať podnety a sťažnosti zodpovedným orgánom.

4. Podnikateľská sféra

  • Podnikateľská sféra bude musieť uskutočniť všetky potrebné kroky na to, aby mohli jednotlivé spoločnosti a podnikatelia vykonávať svoju činnosť aj po zavedení eura. Úlohy hlavne pre maloobchod a poskytovateľov služieb vyplývajú aj z pravidiel ochrany spotrebiteľa.
  • Duálne oceňovanie a duálny obeh. Počas obdobia duálneho oceňovania musia byť všetci predajcovia pripravení označovať ceny v korunách aj v eurách. V období duálneho obehu musia byť pripravení prijímať platby aj v korunách aj v eurách, ale vydávať budú iba v eurách.
  • Účtovníctvo, výkazníctvo, informačné systémy. Všetky podniky sa budú musieť prispôsobiť novým pravidlám účtovania a výkazníctva v eure. Potreby podnikov však pôjdu nad rámec zákonných povinností. Bude nevyhnutné prispôsobiť všetky finančné informačné systémy, zabezpečiť vzdelávanie a informovanie pracovníkov a zákazníkov.
  • Prepočítanie základných imaní a podielov na majetku. Základné imanie podnikov, podiely a akcie budú prepočítané na eurá. Pri tom sa musí zabezpečiť, aby súčet hodnôt jednotlivých podielov alebo akcií bol po prepočítaní a zaokrúhlení naďalej rovný prepočítanému základnému imaniu.

5. Legislatívne potreby zavedenia eura

  • Euro bude na Slovensku zavedené rozhodnutím Rady EÚ. Tým sa stanú na území Slovenskej republiky účinné nariadenia Rady o zavedení eura, o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura a o výmenných kurzoch. Tieto nariadenia preto nebude treba explicitne prebrať do slovenského právneho poriadku. Bude však potrebné s nimi a aj s ďalšími právnymi aktmi Európskeho spoločenstva uviesť do súladu právne predpisy. Slovenské zákony tiež budú musieť upraviť tie oblasti, ktoré neupravuje právo spoločenstva.
  • Generálny zákon. Legislatívne potreby všeobecného charakteru bude riešiť generálny zákon (zákon o niektorých opatreniach súvisiacich so zavedením eura). Týmto zákonom sa upraví najmä zavedenie eura na Slovensku, prepočet z korún na eurá, pravidlá duálneho oceňovania, kontroly a dozoru. Zákon pripraví ministerstvo financií, ministerstvo spravodlivosti,  ministerstvo hospodárstva a NBS.
  • Druhá skupina zákonov. Užšia skupina zákonov bude musieť byť novelizovaná pred dňom zavedenia eura. Sú to zákony, na ktoré bude mať zavedenie eura závažný dopad, alebo ktorých zmeny sú dôležité pre zabezpečenie právnej istoty a hladkého prechodu na euro. Súlad medzi úpravami jednotlivých zákonov zabezpečia ministerstvo financií a ministerstvo spravodlivosti.
  • Tretia skupina zákonov. Veľká skupina ďalších zákonov obsahuje údaje v slovenských korunách alebo iné ustanovenia, ktorých sa dotkne zavedenie eura. Tieto predpisy však nebude nutné, ani možné, novelizovať pred dňom zavedenia eura. Budú sa na ne vzťahovať ustanovenia generálneho zákona. Predpisy v tretej skupine budú novelizované postupne po zavedení eura, keď bude aj iný dôvod na ich úpravu.

6. Zdroje informácií a komunikácia

  • Informačná kampaň. Pre úspešné zavedenie eura je dôležité, aby každý subjekt bol včas, správne a v dostatočnom rozsahu informovaný o všetkých súvislostiach, ktoré pre neho zo zavedenia eura vyplynú. Informačná kampaň bude mať informačný a vzdelávací charakter. Hlavná informačná kampaň bude orientovaná na obyvateľstvo. Osobitná pozornosť bude venovaná citlivým skupinám (seniori, deti, zdravotne postihnutí, osamelo žijúci, menšiny) a ekonomicky slabším regiónom Slovenska.
  • Malí podnikatelia. V oblasti podnikateľskej sféry sa informačná kampaň sústredí na malé a stredné podniky, veľkým podnikom a inštitúciám budú poskytnuté potrebné informácie, ale nebude voči nim vyvíjaná špecifická kampaň.
  • Komunikačné nástroje. Pre každú cieľovú skupinu budú zvolené vhodné komunikačné nástroje. Vo všeobecnosti medzi ne budú patriť informácie v médiách, vrátane inzercie, univerzálny tlačový materiál doručený do každej domácnosti, internetová stránka, rôzne brožúry, letáky, plagáty, billboardy, audiovizuálne materiály, bezplatná telefonická linka, odborné konferencie, školenia a prednášky.
  • Harmonogram kampane. Hlavná časť informačnej kampane sa uskutoční v roku 2008. Niektoré informačné aktivity budú pretrvávať aj v roku 2009. Informácie pre podnikateľov však budú poskytované už od roku 2005, aby sa mohli v dostatočnom predstihu začať pripravovať na zavedenie eura.
  • Flexibilita kampane. Informačná kampaň bude flexibilne reagovať na priebežné výsledky prieskumov verejnej mienky a bude vedená tak, aby adresáti nemuseli informácie spojené s prechodom na euro vyhľadávať sami, ale aby sa k nim cez vhodné komunikačné kanály včas dostávali do miesta bydliska, do domácností, do škôl, na pracoviská a pod.

7. Informačné a štatistické systémy

  • Zmeny informačných systémov sa budú týkať všetkých subjektov v hospodárstve. Najväčšie zmeny budú v bankovom a finančnom sektore, ale dôkladná príprava je potrebná aj vo verejnej správe a vo všetkých súkromných inštitúciách. Úprava informačných systémov môže trvať dva, prípadne aj viac rokov, takže je potrebné začať s prípravou dostatočne včas. Zavedenie eura sa dotkne všetkých informačných systémov, ktoré pracujú s finančnými informáciami. Pri niektorých jednoduchších zariadeniach (napr. staršie registračné pokladnice) budú nutné aj hardvérové zmeny, prípadne výmena celých zariadení.

Odporúčania Národného koordinátora
II. časť Národného plánu zavedenia eura v SR obsahuje odporúčania Národného koordinátora pre jednotlivé cieľové skupiny. Splnenie týchto odporúčaní zabezpečí hladké a rýchle zavedenie eura na Slovensku. Vo väčšine prípadov splnenie odporúčaní tiež zabezpečí ich adresátom konkurenčnú výhodu alebo priazeň občanov (spotrebiteľov a voličov).
Národný koordinátor adresuje svoje odporúčania bankám a finančným inštitúciám, orgánom samosprávy a centrálnym orgánom, občanom a podnikateľským subjektom.

Inflačné riziká menovej konverzie
Jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je zvýšenie cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine krajín, ktoré zaviedli hotovostné euro v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili.
Zavedenie eura z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny. Štatistické údaje krajín eurozóny to potvrdzujú. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 – 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu. Bolo to spôsobené súhrou nepriaznivých okolností, ktoré si spotrebitelia nesprávne spojili so zavedením eura (neúroda a zvýšenie cien potravín, zvýšenie niektorých daní) a zvýšením cien niektorých služieb (kaviarne a reštaurácie, ubytovacie a rekreačné služby a pod.), v ktorých bola nižšia úroveň konkurencie.

Aktuálna informácia – zmena centrálnej parity Skk voči euru /od 17. 3. 2007/
Na žiadosť Slovenska sa po dohode ministrov financií krajín eurozóny, prezidenta ECB a ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk Cypru, Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Slovenska centrálna parita slovenskej koruny v ERM II revalvovala s účinnosťou od 19. 3. 2007.
Nová centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni 1 euro = 35,4424 Sk.
Spodná hranica pre povinné intervencie je 30,1260 SKK/EUR a horná hranica je 40,7588 SKK/EUR.
Slovenská ekonomika prešla od vstupu do ERM II v novembri 2005 významnými štrukturálnymi zmenami. Zdravé makroekonomické politiky a významný prílev priamych zahraničných investícií v posledných rokoch viedli k postupnému zrýchľovaniu hospodárskeho rastu. Vysoký diferenciál rastu produktivity voči eurozóne viedol k významnému posilneniu rovnovážneho reálneho kurzu. Pri relatívne nízkej inflácii sa to premietlo aj do úrovne nominálneho kurzu. Revalvácia parity je preto plne opodstatnená rovnovážnym posunom ekonomických fundamentov.
Slovensko zároveň potvrdilo svoj záväzok pokračovať v zdravej a zodpovednej makroekonomickej politike. Správne nastavenie politík spolu s ďalšími štrukturálnymi zmenami sú nevyhnutné nielen pre podporu novej centrálnej parity, ale aj pre rýchly a udržateľný rast životnej úrovne na Slovensku.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.