Spoločnosť s hierarchickou sociálnou štruktúrou
4. Diferencovaná spoločnosť s tendenciou rastu stredných vrstiev.

U tzv. nižších vrstiev býva zdôrazňovaný zmysel pre solidaritu, charakteristická je intenzita príbuzenských kontaktov, preferovanie krátkodobých cieľov pred dlhodobejšími, obmedzenosť rozhľadu. Ľahká zmanipulovateľnosť a pod. Stredné vrstvy sa vyznačujú schopnosťou podriaďovať bezprostredné uspokojenie dlhodobejším cieľom, schopnosťou kritického a inovačného spôsobu myslenia, vyššími osobnými ambíciami, ale niekedy aj vyššou mierou pokrytectva a prehnaným individualizmom.
Vyššie vrstvy v socioprofesijnej stratifikácii súčasnej spoločnosti tvoria napr. priemyselníci, vysoko postavení riadiaci pracovníci, lekári a právnici.

Na označenie skupiny osôb s mimoriadnym sociálnym postavením v spoločnosti sa používa termín elita alebo aj termín mocenská elita pre označenie najvyšších predstaviteľov štátu, armády a vrcholový manažment hospodárskych inštitúcii. Pyramidálne usporiadanie spoločnosti sa vyznačuje širokým zastúpením najnižších vrstiev.
(elita, vyššie stredné vrstvy, vyššie spodné vrstvy, stredné horné vrstvy, stredné stredné vrstvy, stredné dolné vrstvy, nižšie horné vrstvy, nižšie stredné vrstvy, deklasované elementy)
Deltoidné usporiadanie spoločnosti je založené na prevahe stredných vrstiev a malej početnosti elity, vyšších a nižších vrstiev.