Forma štúdia charakterizuje študijný program. Každý študijný program sa môže uskutočňovať v dennej a externej forme štúdia.
- Denná - denná účasť študenta na vzdelávacích aktivitách
- Externá - prevažne samostatné štúdium akonzultácie
Metóda štúdia je spôsob, ktorý sa používa na dosiahnutie vzdelávacích cieľov. Zákon o vysokých školách rozlišuje 3 metódy štúdia:
Prezenčná - Prezenčná metóda štúdia je charakterizovaná priamym, osobným kontaktom študenta s prednášajúcim a študentov navzájom.
Dištančná - V dištančnej metóde štúdia sa vzdelávacie aktivity uskutočňujú bez priameho osobného kontaktu medzi prednášajúcim a študentom. Komunikácia medzi prednášajúcim a študentmi, ako aj študentmi navzájom, je uskutočňovaná napr. prostredníctvom internetovej pošty (e-mail), diskusných skupín a fór.
Kombinovaná - Spája predchádzajúce dve metódy štúdia. Okrem prezenčnej výučby majú študenti k dispozícii doplnkové študijné materiály v elektronickej podobe.
Bakalárske štúdium sa zameriava na získavanie teoretických a praktických poznatkov a ich následné využitie pri vykonávaní povolania alebo pri pokračovaní v ďalšom štúdiu. Na úspešné ukončenie bakalárskeho štúdia musí študent napísať bakalársku prácu. Obhajoba bakalárskej práce patrí medzi štátne skúšky. Štandardná dĺžka štúdia sú 3 roky. Bakalárske štúdium nesmie presiahnuť štandardnú dĺžku štúdia o viac ako o 2 roky. Absolventi bakalárskeho stupňa štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a titul „bakalár" v skratke „Bc.".
Magisterské/inžinierske štúdium sa zameriava na získavanie teoretických a praktických poznatkov a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri vykonávaní povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu. Inžinierske štúdium sa osobitne zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti ekonomických procesov. Záverečnou prácou magisterského stupňa štúdia je diplomová práca, ktorej obhajoba patrí medzi štátne skúšky. Štandardná dĺžka štúdia sú 2 roky a nemôže sa predĺžiť o viac ako o 2 roky. Absolventi magisterského stupňa štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a titul „magister" v skratke „Mgr.".
Absolventi magisterského štúdia môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je obhajoba. Po jej vykonaní udeľuje univerzita akademický titul:
Doktorandský stupeň štúdia sa zameriava hlavne na vlastnú tvorivú činnosť študenta. Štúdium sa uskutočňuje podľa individuálneho študijného plánu, ktorý zostavuje školiteľ a predkladá ho na schválenie predsedovi odbornej komisie. Súčasťou doktorandského štúdia je vykonávanie pedagogickej praxe, ktorá nemôže presiahnuť 4 hodiny týždenne v priemere za akademický rok. Doktorandské štúdium sa končí obhajobou dizertačnej práce, ktorá patrí medzi štátne skúšky. Štandardná dĺžka štúdia v dennej forme sú 3 až 4 roky a v externej forme štúdia je to 5 rokov. Podobne ako v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia nesmie dĺžka štúdia presiahnuť štandardnú dĺžku štúdia o viac ako 2 roky.
Slovo seminár má viac významov: Môže to byť cvičenie doplňujúce vysokoškolské prednášky. Kurz, cvičenie. Seminárom sa nazýva aj inštitúcia vychovávajúce katolíckych kňazov. Oddelenie na filozofických fakultách (napr. slovanský, filozofický seminár,...)
V našej seminárnej práci sme sa zamerali hlavne na vysokoškolský seminár. Seminár na vysokej škole je forma výučby, ktorá dopĺňa prednášky. Študenti sa snažia zavádzať do praxe poznatky, ktoré získali na prednáškach. Učia sa tvorivo myslieť a aktívne riešiť úlohy a problémy daného predmetu.
Seminárna práca má písomný charakter a týka sa úzkej témy alebo problému. Študent ňou prezentuje výsledky teoretického a praktického skúmania daného problému. Študenti sa vytváraním seminárnej práce učia pracovať so zdrojmi. Na vysokých školách je podmienkou na získanie skúšky.
- 1. strana - úvodná strana musí obsahovať presne predpísané informácie - názov školy, fakulta, názov práce, odbor, forma štúdia, ročník, vyučujúci, akademický rok, autori
- 2. strana - úvod - pre tieto práce je povinný, časť na objasnenie predmetu seminárnej práce, zhrnutie o čom seminárna práca bude, čím sa bude zaoberať
- 3. strana - cieľ našej práce, môže byť spojený s úvodom
- 4. časť - vypracovanie danej témy podľa jednotlivých častí z vlastných bodov
- 5. časť - záver - je potrebné napísať ho na samostatnú stranu, musí byť stručný, zhrnieme v ňom význam našej seminárnej práce, predmet riešenia, danú problematiku a jej spracovanie
- 6. časť - zoznam použitej literatúry
Seminárna práca má presne určenú formu. Odporúčaný druh písma je Times New Roman a veľkosť písma je 12. Názvy kapitol musia byť napísané väčším písmom - odporúčaná veľkosť je 14. Riadkovanie musí byť v celej práci rovnaké a to 1,5. Odstavce sa neoddeľujú prázdnymi riadkami, ale používa sa tabulátor. Presne určené sú aj okraje. Pravý, horný a dolný okraj musia mať 2,5 cm. Ľavý okraj musí mať 3,5 cm.
Školský systém je v každej krajine výsledkom dlhodobého vývoja a predstavuje hlavný článok našej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorej rovnocennou súčasťou sú i školské zariadenia. Štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy určujú zákony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých súčastí upravujú vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky. V Slovenskej republike ho tvoria 3 základné typy škôl : primárne, sekundárne, terciárne. Školský systém alebo školská sústava predstavuje súbor všetkých školských inštitúcií, ich fungovanie a prostriedky, ktoré v krajine zaisťujú vzdelávanie. „Pod pojmom školský systém chápeme vonkajšiu štruktúru a organizačné usporiadanie jednotlivých typov a stupňov škôl a ich vzájomnú nadväznosť." (Kováčiková, 2011, s. 73)
Pri vertikálnom členení školského systému rozlišujeme stupne škôl, ktoré majú v rôznych krajinách rôznu dĺžku i rôzne názvy.
- školy 1. stupňa - základné, primárne, elementárne, počiatočné
- školy 2. stupňa - nižšie sekundárne školy, vyššie elementárne školy
- školy 3. stupňa - vyššie sekundárne školy, stredné školy
- terciárna oblasť - univerzity, odborné vysoké školy
Pri horizontálnom členení školského systému rozlišujeme typy škôl.
- podľa zamerania obsahu vzdelávania
- v všeobecnovzdelávacie (základné školy, gymnázia, lýceá)
- v odborné (konzervatória, stredné odborné školy)
- podľa zriaďovateľa
- v štátne
- v cirkevné
- v súkromné
• podľa organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu
UNESCO vypracovalo v roku 1997 Medzinárodné štandardy klasifikácie vzdelávania (International Standard ClassificationofEducation) - ISCED. Táto norma pre klasifikáciu vzdelávania vznikla pre vytvorenie kompatibility a možného porovnávania školstva v Európe. Uplatňuje sa v rámci Štátneho vzdelávacieho programu. Uvedená klasifikácia je akceptovaná medzinárodnými organizáciami - UNESCO, OECD. Podľa ISCED sa rozlišuje 7 úrovní vzdelávania:
- ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie - programy pre deti predškolského veku, cieľom je uvedenie detí do prostredia školského typu, nástupný vek sú zvyčajne 3 roky a dieťa pokračuje v ďalšom stupni vzdelávania okolo 5.-7. roku
- ISCED 1 - primárne vzdelávanie - začiatok systematického vzdelávania, kladie základy čítania, písania a matematiky, typický vek vstupu je 5.-7. rokov, dĺžka primárneho vzdelávania je 4 až 6 rokov
- ISCED 2 - nižšie sekundárne vzdelávanie - začiatok predmetovo usporiadaného vzdelávania, vyučovanie koordinuje učiteľ a jeho poslaním je formovanie základných schopností a základov pre celoživotné vzdelávanie, typický vek nástupu na nižšie sekundárne vzdelávanie je 10 až 12 rokov, tento typ vzdelávania trvá 2-4 roky
- ISCED 3 - vyššie sekundárne vzdelávanie - začína po skončení povinnej školskej dochádzky, poskytuje všeobecné vzdelanie ako prípravu na vysokoškolské štúdium alebo zabezpečuje odbornú prípravu, vek nástupu je 14-16 rokov a trvá 2-5 rokov
- ISCED 4 - postsekundárne vzdelávanie - vyžaduje ukončenie 3. Úrovne vzdelávania, zahŕňa všetky programy medzi sekundárnym a terciárnym vzdelávaním, sú to programy odbornej prípravy, špecializované vedúce k dosiahnutiu kvalifikácie pre štúdium vyššej úrovne bez ohľadu nato, v ktorej inštitúcii sú organizované, trvá 2 roky
- ISCED 5 - prvý stupeň terciárneho vzdelávania - vysokoškolské vzdelávanie bakalárske, magisterské štúdium na vysokých odborných školách a ďalšie vzdelávanie, ktoré nesmeruje priamo k vedeckej kvalifikácii, vyžaduje ukončenie 3. resp. 4. úrovne vzdelania, tento typ vzdelávania trvá 3-5 rokov
- ISCED 6 - druhý stupeň terciárneho vzdelávania - sú to programy vedúce k získaniu vedeckej kvalifikácie, vyžaduje úspešné ukončenie 5. úrovne, záverečnou prácou je doktorská alebo dizertačná práca, ktorá je výsledkom vlastného výskumu, typická dĺžka trvania sú 3 roky
Zmeny v našej spoločnosti po roku 1989 sa odrazili aj v oblasti školstva. Nastali zmeny v školskom systéme, v učebných osnovách a plánoch na všetkých úrovniach vzdelávania. Systém základných a stredných škôl bol novelizovaný v roku 1990 Zákonom č. 171/1990 Z.z. a to v týchto oblastiach:
- základná škola sa predlžuje na deväť rokov
- na školách sa nepovoľuje činnosť politických strán a politických hnutí
- umožňuje sa zriaďovať súkromné a cirkevné školy
- upravuje sa dĺžka štúdia na niektorých stredných školách
- upravujú sa názvy niektorých typov škôl
- povinná školská dochádzka sa skrátila z desiatich rokov na deväť
Trvanie povinnej školskej dochádzky sa znova upravilo v roku 1998, kedy zákon č. 6/1998 Z.z. doplnil zákon č. 29/1984 Z.z.. Povinná školská dochádzka sa opäť predĺžila na desať rokov.
Súčasný školský systém sa riadi zákonom č. 245/2008 Z.z. (školský zákon) o výchove a vzdelávaní. Tento zákon nadobudol platnosť 1. septembra 2008. Nový školský zákon priniesol tieto zmeny:
- požiadavka ovládať aspoň dva cudzie jazyky
- zrušil úroveň maturít na gymnáziách
- v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach sa bude výchovno-vzdelávacích zariadeniach sa bude výchovno-vzdelávacia činnosť uskutočňovať podľa výchovného programu
- výchova a vzdelávanie na školách sa má uskutočňovať prostredníctvom dvojúrovňového vzdelávacieho programu: štátny a školský vzdelávací program
Zákon tiež stanovil 10 ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorá sa začína dovŕšením 6 roku života a končí sa v školskom roku, kedy žiak dosiahol 16 rok života. Povinná školská dochádzka sa plní v základných, stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Podľa školského zákona je výchova a vzdelávanie založené na princípoch:
- rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu
- zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie
- rovnoprávnosti postavenia škôl bez ohľadu na zriaďovateľa
- zákazu používania telesných trestov a sankcii
- bezplatnosti vzdelania v materských školách u žiakov v predškolskom veku, základných škôl a stredných škôl
