Podľa Maya bol príčinou pretrvávajúceho vysokého výkonu fakt, že:

- vznikla neformálna skupina, kolektív (i výber do skupiny bol podľa vzájomných sympatií),
- bola dosiahnutá optimalizácia v štruktúre pozícií,
- bol dosiahnutý vzájomný pozitívny vzťah medzi robotníčkami a pozorovateľmi,
- skupina si bola vedomá svojej výnimočnosti, členky boli hrdé na svoju príslušnosť k experimentálnej skupine.

Žiadny iný faktor, žiadna zmena pracovných podmienok nemali taký vplyv ako vedomie robotníčok, že boli pozorované.

V r. 1931 Mayo za rovnakých podmienok experiment zopakoval. Výsledok bol ale úplne opačný. Vytvoria sa síce zomknutá skupina, ale s negatívnym postojom voči administratíve, pracovníci obmedzovali vlastný výkon. Tento jav sa volá reštrikcionizmus a je jedným z hlavných objavov priemyselnej sociológie.
Pre Maya výsledky obidvoch experimentov znamenali potvrdenie sily neformálnej skupiny v priemyselnej výrobe a potvrdenie toho, že produktivita práce je závislá na vnútorných faktoroch pracovnej skupiny.
Záver je teda dvojznačný: Mayo poukázal, že vedľa formálnych noriem stanovených vedúcim, má každá pracovná skupina i svoje vnútorné neformálne normy. Mayo preukázal, že hoci na výkon má určitý vplyv aj technické prostredie, oveľa viac však prostredie ovplyvňujú sociálne, medziľudské vzťahy.

Pokračovatelia koncepcie Školy ľudských vzťahov
Monotónne opakovanie elementárnych (ďalej nedeliteľných) operácií robotníka pri stálej a prísnej kontrole správy sa dostáva do konfliktu s potrebami „vyvinutia osobnosti“. Deľba práce mala za následok dehumanizáciu práce. Podľa niektorých zástancov koncepcie školy ľudských vzťahov nastala nutnosť hľadať také prostriedky, ktoré by umožnili tento problém riešiť. Začalo vznikať hnutie za obohatenie a rozšírenie práce. Ďalšie opatrenie malo byť zapojenie robotníkov do plánovania a normovania riadiacich operácií.