CH. I. BARNARD
Bernard sa zaoberá predovšetkým prenikaním medziľudských vzťahov do manažérskej kultúry. Snažil sa o aplikáciu teoretických poznatkov do oblasti konkrétneho manažérskeho prostredia vo formálnej organizácii. Býva označovaný za teoretika správnej vedy.
Jeho organizačná teória sa zameriavala na sociálne, psychologické a fyziologické potreby pracovníkov.

Zatiaľ čo Weber zdôrazňuje strojový charakter modernej organizácie, Barnard kladie dôraz na dobrovoľnosť členstva. Zaujíma ho predovšetkým v akom stupni je organizácia schopná uspokojiť špecifické potreby svojich členov.

Zdôrazňuje rolu neformálnych skupín, teda tých inštitúcií, ktoré vznikli z iniciatívy radových členov a neopierajú sa o formálne sankcie.

RENSIS LIKERT
Pokúsil sa o teoretické zdôvodnenie spôsobu, ako uviesť do súladu správanie malých skupín so všeobecnými cieľmi organizácie.

LORSCH, LORENZ
Analyzujú zdroje konfliktov vyvolaných rozporom cieľov (ktorý je spojený predovšetkým so špecializáciou útvarov). Považujú za možný súlad vysokého stupňa diferenciácie funkcií, špecializácie, ich nutnosť je diktovaná dosiahnutím maximálnej efektívnosti maximálne špecializovaných útvarov, s integráciou všetkých dielčích cieľov do jedného všeobecného cieľa smerujúceho k úspešnej činnosti organizácie ako celku.

Členia typy riešenia konfliktov v organizácii:

• pozitívne riešiteľná forma
• vyhrávajúca/prehrávajúca forma
• úhybová forma

Odporúčajú vytvárať komisie ako integrujúci prostriedok. Svoju schému pomenovali model diferenciácie a integrácie.