Podľa Lorenza a Lorcha je nutné analyzovať v každej fáze vývoja organizácie možnosť podľa tejto schémy:
a) cieľ
b) proces alebo typ činnosti
c) osoba alebo objekt, s ktorým sa pracuje
d) miesto

GEORG CASPAR HOMANS
Homans sa pokúsil o systematizáciu teórie medziľudských vzťahov. Rozlišuje takzvanú vonkajšiu a vnútornú skupinu. Prvky vonkajšieho systému skupiny bývajú vytvárané čisto formálne so zámerom urobiť skupinu funkčnou vzhľadom k jej prostrediu (napr. vojenskú jednotku vzhľadom k armáde, pracovnú skupinu vzhľadom k podniku a pod.).

Akonáhle je vonkajší systém vytvorený a skupina začína fungovať, zároveň sa v nej rozvíjajú spontánne prvky vnútorného systému, teda systému ktorý nikto neplánoval. Tieto prvky sa postupne ustaľujú a štandardizujú.

Hamansova teória je návodom, ako popri rozkazom a pokutám využívať pre dosiahnutie stanovených cieľov aj mravného ocenenia, poprípade obavy zo straty sympatií. Základnou tézou (myšlienkou) tejto teoretickej koncepcie je interakcia s druhými môže byť odmenou sama o sebe. Avšak zároveň odráža jeden z hlavných nedostatkov tohto smeru, nebratie do úvahy faktor moci, ktorý štrukturuje vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými.

Prínos školy ľudských vzťahov:

- pozornosť bola venovaná jedincovi a pracovnej skupine a medziľudským vzťahom v skupine,
- rozšírili sa prieskumy pracovnej motivácie,
- riadiaci pracovníci sa začali vzdelávať v oblasti psychológie a sociológie,
- zakladali sa personálne útvary.