Vznikla 24.10.1945. Počet zakladajúcich členov bol 51, dnes ich je vyše 180. Samostatná Slovenská republika (ako jeden z dvoch nástupníckych štátov po Československu, ktoré patrilo medzi zakladaťelské štáty OSN) bola OSN prijatá krátko po svojom vzniku v r. 1993.
Vo valnom zhromaždení OSN, ktoré sa schádza každý rok na svoje riadne(v krízových situáciach i na mimoriadne) zasadania, sú zastúpené všetky členské štáty-bez ohľadu na svoju veľkosť-na základe vzájomnej rovnosti hlasu.
Rozhodnutia, príjmané na týchto zasadaniach, majú najčastejšie formu odporúčaní členským štátom. Najdôležitejším orgánom každodennej činnosti OSN, ktorý príjíma závažné a pre členské štáty i záväzné rozhodnutia (pri ich neplnení zasa sankcie), je Bezpečnostná rada OSN. V nej je od samotného vzniku zastúpených 5 stálych členov.
Po 50.rokoch existencie OSN sa začala postupná reforma jej činnosti, pri ktorej by sa mala Bezpečnostná rada rozšíriť o ďalších stálych členov a to s prihliadnutím k faktickému vplyvu niektorých ďaľších veľkých krajín na medzinárodné dianie-medzi najčastejšie navrhované patria Nemecko a Japonsko, no aj Brazília, Nigéria a India. V každom prípade má byť výsledkom reformy OSN rozšírenie Bezpečnostnej rady o ďaľších nestálych členov.
Činnosť mnohonárodnostného kolektívu pracovníkov OSN riadi generálny tajomník. Volí ho valné zhromaždenie OSN, ktoré sa často označuje ako „svetový parlament”. Od vzniku OSN sa v tejto neobyčajne zodpovednej funkcii postupne vystriedali zástupcovia Nórska, Švédska, Barmy, Rakúska, Peru, Egypta a v súčastnosti Ghana so zástupkyňou Kofi Annan.
Základným dokumentom činnosti OSN je Charta (jedným zo 14 spoluautorov jej dodnes aktuálneho a nikdy nespochybňovaného textu bol popredný slovenský diplomat Ján Pánek), v ktorej sa všetky členské štáty zaviazali predovšedkým zabrániť opakovaniu vojen a tak od nich ochrániť budúce pokolenia. Aj v súčastnosti –po ukončení nebezpečnej konfrontácie, nazývanej výstižne aj „studenou vojnou” -zostáva zachovanie mieru naďalej a bez zmeny hlavným poslaním OSN. Vďaka oveľa pevnejším základom mieru, ktorých súčasťou je nádejný proces odzbrojenia, môže sa OSN oveľa dôkladnejšie a s väčším účinkom sústrediť na medzinárodnú spoluprácu pri pomoci najzaostalejším krajinám, pri odstaňovaní hladu, podvíživy, chorôb, negramotnosti či dôsledkov živelných pohrôm.