Občianský zákonník - §137-142 podielové spoluvlastníctvo

Bakalárske štúdium - 1 ročník


Ekonomická fakulta Univerzity M.Bela,
detašované pracovisko Spišská Nová Ves






Seminárna práca z predmetu
Občianske právo




Občiansky zákonník
č. 40/1964 Zb.
Zmenený a doplnený: zákonom č. 58/1969 Zb., zákonom č. 131/1982 Zb., úplné znenie č. 70/1983 Zb., zákonom č. 94/1988 Zb., zákonom č. 188/1988 Zb., zákonom č. 87/1990 Zb., zákonom č. 105/1990 Zb., zákonom č. 116/1990 Zb., zákonom č. 87/1991 Zb., zákonom č. 509/1991 Zb., úplné znenie č. 47/1992 Zb., zákonom č. 264/1992 Zb., zákonom č. 278/1993 Z.z., zákonom č. 249/1994 Z.z., zákonom č. 153/1997 Z.z., zákonom č. 211/1997 Z.z., zákonom č. 252/1999 Z.z., zákonom č. 218/2000 Z.z., zákonom č. 261/2001 Z.z. a zákonom č. 281/2001 Z.z.
Druhá hlava

Spoluvlastníctvo

§ 137 – §142 - Podielové spoluvlastníctvo


Na úvod charakteristiky podielového spoluvlastníctva je vhodné použiť citáciu § 124 prvej hlavy, druhej časti, Občianského zákonníka, kde je definované „ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana“ , čo znamená, že nemôže byť spochybnené vlastnícke právo ani pri viacerých vlastníkov, a každý spoluvlastník má rovnaké práva dotýkajúce sa jeho vlastníctva.
Podielové spoluvlastníctvo je vyjadrené mierou podielu akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ak právny predpis neustanovuje ináč, alebo ak to nebolo dohodnuté, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. O veľkosti podielu môže rozhodnúť napríklad podiel z dedičstva, kúpou, darovaním, rozhodnutím štátneho orgánu, reštitúciou, alebo na základe iných skutočnosti uvedených v zákone.
Právne úkony vykonávajú spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, čo znamená asi to, že žiaden zo spoluvlastníkov nemôže konať bez vedomia a na úkor ďalších vlastníkov spoločnej veci, alebo bez ich súhlasu. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Napríklad, ak by išlo o prenájom nehnuteľnosti, ktorej sú spoluvlastníci traja vlastníci v rovnakom diele t.j. 1/3 , k prenájmu by mal stačiť súhlas dvoch z troch spoluvlastníkov, čím by sa splnila podmienka väčšiny podľa veľkosti podielov tj. 2/3 spoluvlastníkov. Tým by samozrejme nezanikol tretiemu spoluvlastníkovi nárok na podiel zo zisku z prenájmu (hospodárenia ) spoločnej nehnuteľnosti.

V prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu majú spoluvlastníci predkupné právo iba ak ide o prevod blízkej osobe čo je príbuzný v priamom rade, podľa § 116 deviatej hlavy, vymedzenie niektorých pojmov, občianskeho zákonníka. Ak k dohode nedôjde majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Napríklad v prípade vlastníctva nehnuteľnosti rozdelenej na desatiny a spoluvlastníctva rozdeleného v pomere:
5/10 prvý spoluvlastník
3/10 druhý spoluvlastník
1/10 tretí spoluvlastník
1/10 štvrtý spoluvlastník
Štvrtý spoluvlastník chce predať svoj podiel a nie je uplatnené predkupné právo blízkej osobe, nakoľko spoluvlastníci nie sú v priamom rodinnom vzťahu, a ani nedošlo medzi nimi k dohode. Podľa § 142 ods. 1 má predkupné právo podľa veľkosti podielov ako prvý „prvý spoluvlastník“ nakoľko vlastní najväčší podiel 5/10 ak však neuplatní svoje predkupné právo má predkupné právo po ňom „druhý spoluvlastník“, ktorý vlastní podiel 3/10 a nakoniec „tretí spoluvlastník“ z vlastníctvom 1/10 podielu. Dohody o zrušení a o vzájomnom vysporiadaní spoluvlastníctva v prípade nehnuteľnosti musia byť písomné. V prípade, že k dohode nedôjde, vykoná vysporiadanie na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Prihliada pritom na veľkosť podielov a účelné využitie spoločnej veci. Ak rozdelenie veci nie je dobre možné, súd vec prikáže za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov, môže súd nariadiť predaj a výťažok rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa podielu. V osobitných prípadoch, alebo ako zákon uvádza, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevysporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo prenájom veci a rozdelením výťažku. Súd tiež môže pri zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva rozdelením zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viazúce sa na nehnuteľnosť.
Na záver možno konštatovať, že akékoľvek právne úkony spojené z nakladaním, alebo vysporiadaním spoločného podielového vlastníctva musia byť v medziach zákona a vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Čím sa vlastne napĺňa ustanovenie § 139, ktoré dotýka v ods.1. právnych úkonoch, v ods.2. hospodárenia a ods.3. ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, o ktorých rozhoduje v prípade, ak sa dohoda nedosiahne, na žiadosť spoluvlastníkov súd. V Spišskej Novej Vsi Dňa: 8.4.2002.