Títo filozofi tvrdili, že jediný možný spôsob pokroku je v etike, vede o tom, čo je v ľuďoch dobré a zlé.

 Filozofia
Marx neskoršie tento názor rozšíril o tvrdenie, že cestou vpred je urobiť z filozofie nástroj zmeny chovania ľudí v spoločnosti. Tento svoj názor vyjadril známym výrokom: „Filozofi svet iba rozoberajú, zmyslom je však zmeniť ho.“
Na berlínskej univerzite sa stretával s takými Hegelovými nasledovníkmi, ktorým sa podarilo nájsť v jeho textoch radikálnu kritiku kresťanstva. Od toho Marx rozvíjal liberálnu opozíciu konzervatívneho a despotického pruského štátu.
Vďaka tomuto spojeniu s radikálmi Marx skoro zistil, že si uzavrel univerzitnú kariéru, a tak sa uchýlil k žurnalistike. Písal ekonomcké články a stal sa redaktorom novín Rheinische Zeitung. A práve v čase, keď písal pre noviny, si uvedomil potrebu filozofie samej zmeniť sa, pokiaľ má mať konkrétny vplyv. Pruská vláda noviny zakázala a Marx bol donútený odísť v roku 1843 do Paríža.
Keby Pruský štát dovolil iba niektoré ekonomické a politické názory a iné nie, potom by toto zriadenie nemohlo byť - ako predpokladal Hegel – vrcholom dejín.

 Štát a spoločnosť
Spoločnosť a štát boli v rozpore, pretože – ako to videl Marx – štát nereagoval na meniace sa potreby spoločnosti a nemohol byť racionálny v Hegelovom poňatí úspešného začlenenia ľudského vedomia do progresívneho vývoja. V Paríži sa Marx zoznámil s Bedrichom Engelsom, synom bohatého výrobcu bavlny z Manchesteru, s ktorým neskôr napísal Komunistický manifest.
Za pobytu v Paríži tiež napísal Ekonomicko-filozofické rukopisy, ktoré boli publikované až v roku 1930, ale z Paríža bol zásluhou svojich politických aktivít vyhostený. Potom sa na tri roky presťahoval do Bruselu, kde napísal spis Nemecká ideológia. V tomto diele tvrdí, že povaha jedinca závisí na materiálnych podmienkach prostredia, z ktorého pochádza.

 Hegel postavený na hlavu
Ako sám Marx povedal, postavil Hegela na hlavu. Nepoprel Hegelovu teóriu týkajúcu sa dejín ako procesu postupu, v ktorom jedna situácia vytvára svoj protipól, pričom vývoj postupuje stále viac dopredu. Ale trval na tom, že motorom zmeny nie je myseľ, ale vec, teda materiálna a hospodárska situácia.
Marx začal rozvíjať teóriu zameranú na výrobné prostriedky ( to znamená: práca, nástroje, priemyselné továrne) a ich vlastníctvo.
Túto svoju teóriu použil na vysvetlenie historických revolúcií a dané situácie: sú dve triedy ľudí – tí, čo majú peniaze v priemysle a finančníctve, a tí, ktorí ich nemajú. Keby tá druhá skupina prevzala výrobné prostriedky, zrušila by tým posledné rozdelenie tried.