Marx a Hegel

Marx a Hegel
Títo dvaja veľkí filozofi formovali svoje dobové názory na spoločnosť a spájali ich s pohľadom na ekonomiku a priemyselnú revolúciu.

Patrili medzi predstaviteľov osvietenstva, nového smeru myslenia 17. a 18. storočia. Osvietenstvo vytvorilo zvláštny priestor pre racionálne myslenie a skúsenosť, a všeobecne napadlo existujúce povery. Osvietenstvo prinášalo šancu, že by budúcnosť mohla poverčivú interpretáciu ľudskej existencie nahradiť racionálnym vysvetlením existencie človeka a prírody.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770-1831)

 Životopis
Narodil sa v roku 1770 v Stuttgarte v dnešnom Nemecku a odišiel na univerzitu do Tübingenu študovať teológiu. Dôsledkom toho bolo, že sa nikdy úplne nedokázal odpútať od vplyvu
kresťanskej dogmatiky. Po štúdiu strávil 9 rokov ako domáci učiteľ najprv v Berne, a neskôr vo Frankfurte. Potom zdedil nejaké peniaze, a tak mohol vziať miesto neplateného učiteľa na univerzite v Jene. Oženil sa, mal deti, preto sa musel vzdať svojho zamestnania. Stal sa redaktorom Bamberských novín. Potom bol 5 rokov riaditeľom gymnázia v Norimbergu, ale akonáhle sa preslávil svojimi prácami, pozvala ho berlínska univerzita, aby na nej učil. Do konca svojej profesionálnej dráhy tam aj ostal.  Kľúčové myšlienky
Dielo, ktoré vytvoril v Jene, Fenomenológia ducha vyšlo v roku 1807. Stalo sa základnou prácou na pochopenie Hegelových názorov. Jeho dielo tvoria 3 hlavné myšlienky : Odcudzenie, Zhmotnenie a Uvedomenie si samého seba.
Odcudzenie: znamená, že ľudia vstupujú do konfliktov s druhými a že existuje aj konflikt v ich myslení. To vedie k zhmotneniu: veci, ktoré si človek vytvoril napr. spoločnosť, zákon, morálny kódex, nevidí jako vlastný výtvor, ale jako výtvor pôsobenia antagonistických síl proti človeku.
Človek si uvedomí sám seba, keď rozpozná, že sa stal cudzincom vo svete, ktorý si vytvoril, takže sa obráti k sebapoznaniu.

 Dialektika dejín
Ústrednou kapitolou Fenomenológie ducha je kapitola nazvaná Pán a otrok. Hegel tvrdí, že spoločnosť bola pôvodne despotická a vládol v nej jeden despotický človek. Pretože všetci ostatní ľudia boli otrokmi, pred svojim pánom si boli rovní a rovnocenne boli aj závislí sami na sebe. Lenže aby mohol pán vládnuť, potreboval poddaných – takže aj on bol od nich závislý. Táto závislosť ho donútila, aby si uvedomil, že aj títo poddaní majú svoje vlastné životy.

A tak logika otroctva, jeho dialektika vychádza od odcudzenia k vzájomnému uznaniu, a preto sú dejiny príbehom narastajúcej slobody.





 Otroctvo
Otroctvo ako protiklad ku slobode vytvára slobodu, ktorá vedie k úteku z otroctva. A tak dejiny otroctva prechádzajú z jedného štádia – tézy do svojho protikladu – antitézy. Tretím nasledujúcim štádiom je syntéza, zlučovanie predchádzajúcich dvoch. Pretože tento proces pokračuje ďalej, stáva sa potom táto syntéza novým štádiom (novou tézou),ktorý produkuje svoj protiklad, antitézu.  Progresívna dialektika
Podľa Hegela je každá syntéza progresívna, pretože obsahuje napätie prislúchajúce k predchádzajúcej situácii – dokonca sa hneď vytvárajú nové napätia. A tak je dialektika niečim pozitívnym, pretože sučasné problémy vytvárajú vyššiu úroveň budúcej existencie. Hegelov trvalý prínos, ktorý je treba vyzdvihnúť, je v tom, že ešte ďaleko pred Darwinom pojal dejiny ľudstva ako akýsi evolučný proces, a naviac proces, v ktorom ľudské vedomie hrá aktívnu úlohu.

 Neskoršie práce a kritiky
V neskorších dielach, akými bola napríklad LOGIKA (1812-1816), Hegel vyjadril názor, že filozofia je svojou vlastnou filozofiou konečnou syntézou tohoto pohybu vpred. Pretože existovalo spojenie medzi evolúciou filozofie a nárastom slobody, potom pochopitelne konzervatívny a despotický pruský štát , v ktorom Hegel žil, musel byť považovaný za konečný stav civilizácie.
Hegel zomrel vážený spoločnosťou a ostatnými filozofmi vtedajšej doby, v roku 1831 počas epidémie cholery, ktorá v tom roku vypukla v Berlíne.
Odporcov Hegelových názorov môžeme rozdeliť do 2 skupín:
Boli to existencialisti, ako napr. dánsky filozof Kierkegaard, ktorý si prišiel do Berlína vypočuť Hegelove prednášky a domov sa vrátil sklamaný. A ďalej to boli ľavicovo zameraní myslitelia, ako bol Karl Marx, ktorý síce nesúhlasil s Hegelovými závermi, ale stále ho považoval za jedného z najväčších filozofov.



Karl Marx (1818-1883)
sa narodil v Trevíri, v Nemecku. Obaja jeho rodičia pochádzali z rabínskych židovských rodín, ale otec prestúpil ku kresťanstvu, aby mohol byť právnikom. Marx vyrastal v intelektuálnej rodine, kde sa veľa čítalo, hralo na hudobných nástrojoch a diskutovalo o súčasných názoroch. Marx navštevoval univerzitu v Bone (1835), ale nasledujúci rok prešiel na univerzitu do Berlína, kde dominovala Hegelova filozofia. Pôvodne sa chcel stať univerzitným učiteľom a v roku 1841 napísal doktorskú prácu o gréckych filozofoch po Aristotelovi.

Títo filozofi tvrdili, že jediný možný spôsob pokroku je v etike, vede o tom, čo je v ľuďoch dobré a zlé.

 Filozofia
Marx neskoršie tento názor rozšíril o tvrdenie, že cestou vpred je urobiť z filozofie nástroj zmeny chovania ľudí v spoločnosti. Tento svoj názor vyjadril známym výrokom: „Filozofi svet iba rozoberajú, zmyslom je však zmeniť ho.“
Na berlínskej univerzite sa stretával s takými Hegelovými nasledovníkmi, ktorým sa podarilo nájsť v jeho textoch radikálnu kritiku kresťanstva. Od toho Marx rozvíjal liberálnu opozíciu konzervatívneho a despotického pruského štátu.
Vďaka tomuto spojeniu s radikálmi Marx skoro zistil, že si uzavrel univerzitnú kariéru, a tak sa uchýlil k žurnalistike. Písal ekonomcké články a stal sa redaktorom novín Rheinische Zeitung. A práve v čase, keď písal pre noviny, si uvedomil potrebu filozofie samej zmeniť sa, pokiaľ má mať konkrétny vplyv. Pruská vláda noviny zakázala a Marx bol donútený odísť v roku 1843 do Paríža.
Keby Pruský štát dovolil iba niektoré ekonomické a politické názory a iné nie, potom by toto zriadenie nemohlo byť - ako predpokladal Hegel – vrcholom dejín.

 Štát a spoločnosť
Spoločnosť a štát boli v rozpore, pretože – ako to videl Marx – štát nereagoval na meniace sa potreby spoločnosti a nemohol byť racionálny v Hegelovom poňatí úspešného začlenenia ľudského vedomia do progresívneho vývoja. V Paríži sa Marx zoznámil s Bedrichom Engelsom, synom bohatého výrobcu bavlny z Manchesteru, s ktorým neskôr napísal Komunistický manifest.
Za pobytu v Paríži tiež napísal Ekonomicko-filozofické rukopisy, ktoré boli publikované až v roku 1930, ale z Paríža bol zásluhou svojich politických aktivít vyhostený. Potom sa na tri roky presťahoval do Bruselu, kde napísal spis Nemecká ideológia. V tomto diele tvrdí, že povaha jedinca závisí na materiálnych podmienkach prostredia, z ktorého pochádza.

 Hegel postavený na hlavu
Ako sám Marx povedal, postavil Hegela na hlavu. Nepoprel Hegelovu teóriu týkajúcu sa dejín ako procesu postupu, v ktorom jedna situácia vytvára svoj protipól, pričom vývoj postupuje stále viac dopredu. Ale trval na tom, že motorom zmeny nie je myseľ, ale vec, teda materiálna a hospodárska situácia.
Marx začal rozvíjať teóriu zameranú na výrobné prostriedky ( to znamená: práca, nástroje, priemyselné továrne) a ich vlastníctvo.
Túto svoju teóriu použil na vysvetlenie historických revolúcií a dané situácie: sú dve triedy ľudí – tí, čo majú peniaze v priemysle a finančníctve, a tí, ktorí ich nemajú. Keby tá druhá skupina prevzala výrobné prostriedky, zrušila by tým posledné rozdelenie tried.

To by ale tiež vytvorilo beztriedny štát, ktorý by bol konečne racionálny, pretože to, čo by vyrobil, by sa plánovalo tak, aby to zodpovedalo skutočným potrebám ľudí. Detailnému prepracovaniu tejto teórie sa venoval celý život.

 Ekonomika a revolúcia
Marx dospel k presvedčeniu, že nová revolúcia by bola možná len v tom prípade, že sa objaví nová ekonomická kríza a tá odštartuje plánovanú ekonomiku. Svoje závery Marx zverejnil v Kapitáli, ktorý vyšiel v roku 1867.
Väčšinu svojho dospelého života prežil Marx so ženou a deťmi v biede, až kým mu Engels po roku 1869 nezaistil príjem z textilných tovární. Počas 80.tych rokov 19. storočia musel pre vážnu chorobu obmedziť svoje aktivity a v roku 1883 zomrel.

 Marxove knihy a Veľká októbrová revolúcia
Aj keď počas života boli Marxove knihy pomerne málo známe, preslávili sa v dôsledku ruskej boľševickej Októbrovej revolúcie v roku 1917.
Nie je však príliš pravdepodobné, že by schvaľoval násilnosti, ktoré sa diali v zmysle s jeho menom, alebo že by súhlasil s totalitnými spoločnosťami, ktoré vznikli ideologizáciou jeho filozofie.

Zdroje:

svet poznania marshal cavendish -