Marx a Hegel
Títo dvaja veľkí filozofi formovali svoje dobové názory na spoločnosť a spájali ich s pohľadom na ekonomiku a priemyselnú revolúciu.
Patrili medzi predstaviteľov osvietenstva, nového smeru myslenia 17. a 18. storočia. Osvietenstvo vytvorilo zvláštny priestor pre racionálne myslenie a skúsenosť, a všeobecne napadlo existujúce povery. Osvietenstvo prinášalo šancu, že by budúcnosť mohla poverčivú interpretáciu ľudskej existencie nahradiť racionálnym vysvetlením existencie človeka a prírody.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770-1831)
Životopis
Narodil sa v roku 1770 v Stuttgarte v dnešnom Nemecku a odišiel na univerzitu do Tübingenu študovať teológiu. Dôsledkom toho bolo, že sa nikdy úplne nedokázal odpútať od vplyvu
kresťanskej dogmatiky. Po štúdiu strávil 9 rokov ako domáci učiteľ najprv v Berne, a neskôr vo Frankfurte. Potom zdedil nejaké peniaze, a tak mohol vziať miesto neplateného učiteľa na univerzite v Jene. Oženil sa, mal deti, preto sa musel vzdať svojho zamestnania. Stal sa redaktorom Bamberských novín. Potom bol 5 rokov riaditeľom gymnázia v Norimbergu, ale akonáhle sa preslávil svojimi prácami, pozvala ho berlínska univerzita, aby na nej učil. Do konca svojej profesionálnej dráhy tam aj ostal. Kľúčové myšlienky
Dielo, ktoré vytvoril v Jene, Fenomenológia ducha vyšlo v roku 1807. Stalo sa základnou prácou na pochopenie Hegelových názorov. Jeho dielo tvoria 3 hlavné myšlienky : Odcudzenie, Zhmotnenie a Uvedomenie si samého seba.
Odcudzenie: znamená, že ľudia vstupujú do konfliktov s druhými a že existuje aj konflikt v ich myslení. To vedie k zhmotneniu: veci, ktoré si človek vytvoril napr. spoločnosť, zákon, morálny kódex, nevidí jako vlastný výtvor, ale jako výtvor pôsobenia antagonistických síl proti človeku.
Človek si uvedomí sám seba, keď rozpozná, že sa stal cudzincom vo svete, ktorý si vytvoril, takže sa obráti k sebapoznaniu.
Dialektika dejín
Ústrednou kapitolou Fenomenológie ducha je kapitola nazvaná Pán a otrok. Hegel tvrdí, že spoločnosť bola pôvodne despotická a vládol v nej jeden despotický človek. Pretože všetci ostatní ľudia boli otrokmi, pred svojim pánom si boli rovní a rovnocenne boli aj závislí sami na sebe. Lenže aby mohol pán vládnuť, potreboval poddaných – takže aj on bol od nich závislý. Táto závislosť ho donútila, aby si uvedomil, že aj títo poddaní majú svoje vlastné životy.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie