Podľa neho príroda „ bola chrámom Božím, stvoreným pre človeka, ktorý sa mal v nej pohybovať s úctou prináležiacou takému miestu“.

4.ČLOVEK A PRÍRODA V OBDOBÍ RENESANCIE A REFORMÁCIE

Zhodnetenie prírody a človeka bolo v renesasancii spojené s ich divinizáciou, zboštením.Príroda bola pripodobňovaná živej bytosti , ktorá mala telo, dušu i rozum.Divinzácia vyustila do panteizmu, stotožnenia prírody s Bohom.Cieľom života človeka bolo stať sa správcom,užívateľom a dotvoriteľom prírody.
Príroda sa stáva vecou, úžitkovým predmetom.Ako vec nemá voči človeku žiadne práva a on s ňou zaobchádza podľa ľubovôle, motivovaný princípom úspechu (úrodnpsť pôdy, surovinové bohatstvo,...).
Zmyslom adaptačnej stratégie človeka bolo poľudšťovanie-humanizácia-prírody.V procese humaniz. sa prírodne zdroje čoraz viac zaťažovali produktívnou a neproduktívnou ľudskou činnosťou.
Základným úsilím renesancie bolo odstrániť vo vedomí protiklad medzi človekom a prírodou.
Renesančná veda už pozná aj pokus.Hlavnou metódou vedeckého poznania je technicky zdokonalené pozorovanie (ďalekohľad, meracie prístroje,...)Väčšina renesančných mysliteľov sa opiera o antickú koncepciu makrokozmu a mikrokozmu.
FRANCIS BACON-„Ľudské poznanie a ľudská moc sú jedno a to isté“.

5. ČLOVEK A PRÍRODA V NOVOVEKU

V novoveku sa zrodil typ myslenia, ktorý neskôr dostal názov vedecko-inštrumentálna racionalita.Bola založená na karteziánskom dualizme subjektu a objektu (subjekt je ľudská myseľ a všetko ostatné je objekt).Príroda sa brala ako vec, ako predmet úžitku.
Základy novovekej vedy položili KEPLER, GALILEI, BACON. Typickí novovekí myslitelia sú: DESCARTES, SPINOZA, NEWTON, ....
Stroj sa stal prejavom ovládnutia prírody človekom a prísľubom, že všetkým ľuďom sa bude môcť umožniť, aby sa venovali rozvoju ducha , ktorý stroje splodil (parný stroj).
Prelomom hospodárskej analýzy bolo vypracovanie „ekonomickej tabuľky“ doktorom F.QUESNAY. Išlo o vzájomnu závislosť medzi ekonomickou činnosťou a prírodou.
Utilitarizmus sa stal etickým a filozofickým základom ekonómie, t.j.maximalizácie ľudskej užitočnosti.
Priemyselná revolúcia v 18.st. v Anglicku je charakteristická strojovou výrobou , ktorá umožnila spriemyselniť poľnohospodárstvo a podriadiť vidiek mestu.Toto obdobie je sprevádzané vykorisťovaním,konkurenčným bojom atď.
Technológie strojovej výroby mali na prírodné prostredie väčšinou neblahý vplyv.
Za kapitalizmu je základným kritériom pri zavádzaní novej techniky ich ekonomická efektívnosťa produktivita a ochrane prírody sa neprisudzuje žiadny význam (JEAN BABTISTE SAY).
Dualizmus človeka s prírodou sa prehĺbil. Boj s prírodou už nemal náboženský, ale svetský motív a boj človeka s prírodou sa chápal ako historický proces postupnej emancipácie ľudstva od prírody. Emancipácia človeka, ľudskej kultúry od prírody sa stala strategickou líniou vývoja modernej euroamerickej civilizácie.
Mechanizácia výroby zmenila postavenie človeka v produktívnom procese.Zvýšila sa produktivita práce, zisky, ale aj produktívna spotreba materiálov,surovín a energie.
Novoveký ulitarizmus mení prírodu na bezduchý predmet-stroj.