Teoretické poznávanie zákonov prírody má pomôcť podriadiť prírodu ľudským potrebám.Prírodu treba donútiť, aby slúžila človeku, zabezpečila blahobyt a príjemný život všetkým. Typický novoveký scientický a technologický optimizmus- bezhraničná viera vo vedecký a technologický rozvoj, ktorý vyrieši všetky problémy ľudstva.Dôsledky produktívnej záťaže na prírodu neboli ešte také zreteľné, aby tento optimizmus narúšali.
Z enviromantálneho hľadiska sa tieto koncepcie považujú ako následok súčasnej globálnej enviromentálnej krízy.
Už v 19.st. H.D.THOREAU poukazoval na dôsledky nadbytočnej produkcie potrieb pre každodenný život, ktoré vedú k devastácii životného prostredia.
Francúzsky filozof života H. BERGSON: kritizuje prienik prírodovedeckej racionality do iných sfér kultúry, súčasná spoločnosť je spoločnosťou, ktorá sa cíti doma v neživej prírode a so živou si nevie rady.

6. ČLOVEK A PRÍRODA V 20. STOROČÍ

Vedeckotechnická revolúcia je počiatkom novej éry vo vzťahu medzi spoločnosťou a prírodou.
Životné prostredie nie je znečisťované len priemyselným odpadom, ale aj radioaktívnymi látkami (ČERNOBYĽ apríl 1986).
V masovom meradle sa vyrábajú herbicídy a pesticídy, ktoré sa nikdy nerozložia, rozptyľujú sa po celom svete a ohrozujú životné prostredie (BHOPALE december 1979 porucha továrne na umelé hnojivá ).
Formy lokálneho znečistenia životného prostredia sa menia na ďalekosiahle globálne.
Dnešné prípady makroznečistenia životného prostredia:
1. Difúzia toxických látok do prostredia (chemické látky a radioaktívny odpad).
2. Okysľovanie jazier a ničenie lesov spôsobené emisiami uhoľných elektrární, oceliarní a pod.
3. Ovplyvňovanie vyšších vrstiev atmosféry chlórovanými a fluorovanými uhľovodíkmi (aerosoly v sprejoch alebo chladiacich zariadeniach).
4. „Skleníkový efekt“ , ktorý ovplyvňuje teplotu na zemskom povrchu
(spaľovanie fosilných palív, devastácia tropických lesov).
Nárast populácie v menej rozvinutých častiach sveta a pokles v rozvinutých.
Ekologická,ekonomická, politická alebo sociálna kríza sú prejavom jednej veľkej globálnej krízy.Hlavným zdrojom je kríza ľudského myslenia.Svet dnes tvorí jeden celok, myslenie ľudí zostáva na úrovni,
ako bolo v časoch, keď svet tvorili jednotlivé štáty a krajiny.
Rozvoj výrobných síl je naďalej podriadený honbe za ziskom, vytvára obmedzený utilitaristický vzťah k prírode.
Mechanická technika je priestorovo, materiálne a energeticky náročná.