Funguje na úkor čerpania neobnoviteľných prírodných zdrojov.
V priemyselnej výrobe sa prejavuje automatizácia produktívnych procesov.Vyzdvihuje sa význam abiotickej techniky, jej potrebnosť a nezastupiteľnosť pôvodnou prírodou.
Rozvojom všetkých úrovní techniky vzniká samostatný systém- technosféra- ktorý má základne požiadavky na geografický priestor, energiu, pôdu, vodu, vzduch a pod. Avšak technosféra narušuje prirodzenú samoregulačnú schopnosť biosféry. Dochádza k zvyšovaniu produktivity poľnohospodárskej práce a aj k rastu celkovej produkcie. No zároveň aj k rastu negatívnych enviromentálnych dôsledkov.
Pribúda aj sociokultúrne zaťaženie prírody a to vo sfére spotreby a mimopracovných aktivít človeka.
Vysoká spoločenská a osobná spotreba poškodzuje v konečnom dôsledku to, čo je pre ľudskú kultiváciu nevyhnutné a čo predtým jestvovalo ako samozrejmé a optimálne- zdravé životné prostredie.
Ekonomický rast podmieňuje zaťaženie prírody. Rozvíja sa koncepcia trvalo udržateľného rozvoja, alebo koncepcia udržateľného života.
Po 2.svetovej vojne rastie životná úroveň najmä v západnej Eúrope a Severnej Amerike.Tento rast vedie k drancovaniu prírodných, energetických a surovinových zdrojov a k znečisťovaniu celej planéty priemyselnými odpadmi.
Od 80-tych rokov sa rozvíja koncepcia trvalo udržateľného rozvoja. Jej spoločným znakom je etické úsilie o medzigeneračnú a medziregionálnu spravodlivosť pri rozdeľovaní prírodných- neobnoviteľných i obnoviteľných- zdrojov na Zemi.
Nový pojem prírody : príroda je nenahraditeľným funkčným rámcom, jediným vhodným prostredím kultúry v celom nám známom vesmíre (ekológia ako veda).
Systém enviromentálnej etiky presadzoval A.SCHWEITZER.



8. ČLOVEK A PRÍRODA NA ZAČ. 21. STOR.

Príroda a vôbec celé životné prostredie je pod neustálym tlakom.
Zásoby prírodných zdrojov sa blížia k hranici svojho úplného vyčerpania. Spôsobuje to nízka cieľová účinnosť industriálnych technológií, spolupôsobenie trhu na plytvaní spotrebnými produktmi a
rast spotreby energie.
Pre všetkých stúpencov doterajšieho industriálneho vývoja sa zdá byť jediným riešením energetického problému orientácia na jadrovú energiu. Ale predpokladá straty energie v podobe odpadového tepla, veľkú spotrebu vody na chladenie a hlavne vzniká odpad v podobe rádioaktívnych látok.
Najviac zamorené sú mestá a oblasti okolo zdrojov znečistenia, v ktorých dochádza k smogovým poplachom. Aj vodné toky sú považované za skládku civilizačných odpadov.
Taktiež dochádza k rastu púšti a trvalému úbytku pralesov na zemskom povrchu.
Globálne nepriaznivý vplyv industrializácie sa uplatňuje aj voči pôde – skládky odpadov a aplikácia chemických hnojív.