V y š š i e ú z e m n é c e l k y
Zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov

Reforma verejnej správy, ktorej spustenie sa malo stať jedným z hlavných splnených cieľov vládnutia Dzurindovho kabinetu, bola naštartovaná predčasne. Viedla sa viac než dvojročná celospoločenská diskusia o podobe územno-správneho usporiadania SR, najmä o počte vyšších územných celkov (VÚC).Rozhodovalo sa medzi 8 alebo12 VÚC, alebo o modeli 3+1 (členenie na západo-, stredo-, východoslovenský kraj a Bratislava). Nakoniec sa zriadilo 8 samosprávnych krajov. Reforma verejnej správy sa v praxi začala realizovať voľbami do VÚC a prenosom prvých kompetencií štátu na samosprávy obcí 1. januára. Národná rada SR sa uzniesla na zákone dňa 4. júla 2001, ktorý vymedzuje:
Vyšší územný celok - je samosprávny kraj. Samosprávny kraj (SSK) je PO, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Je samostatný územný samosprávny a správny celok SR.
Na území SR sa zriadili tieto samosprávne kraje:
1. Bratislavský (so sídlom v Bratislave) – predsedom je Ľubo Roman
2. Trnavský (v Trnave) – Peter Tomeček
3. Trenčiansky (v Trenčíne) – Štefan Štefanec
4. Nitriansky (v Nitre) – Milan Belica
5. Žilinský (v Žiline) – Jozef Tarčák
6. Banskobystrický (v BB) – predsedom je Milan Marčok
7. Košický (v Košiciach) – Rudolf Bauer
8. Prešovský (v Prešove) – Peter Chudík

Aké by mali byť znaky VÚC
Zákonom schválené samosprávne kraje sú v podstate novovytvorené umelé celky. Ani jeden z nich nenadväzuje na historickosprávne členenie územia Slovenska. Samosprávny charakter novozriadených vyšších územných celkov (VÚC) vyvoláva potrebu vzniku a používania ich vlastnej symboliky, a to erb, vlajka a pečať. Symboly VÚC by sa mali jasne odlišovať od štátnych, mestských i obecných symbolov. Spoločným prvkom všetkých znakov samosprávnych krajov je biely lem. Pre Nitriansky SSK sa odporúčajú tri lipové prúty, pre Trenčiansky tri javorové listy, pre Trnavský veniec z troch obilných klasov, pre Bratislavský strapec hrozna, pre Prešovský tri smreky, pre Žilinský vetvička ihličnatého stromu, pre Banskobystrický tri duby a pre Košický tri ruže. SSK predkladá Ministerstvu vnútra SR návrh symbolov na zápis do Heraldického registra SR.

Pôsobnosť SSK
SSK sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov.

Pritom najmä:
- zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja
- vykonáva plánovacie činnosti
- obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady SSK a územné plány regiónov
- účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje
- vykonáva investičnú a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov SSK
- riadi a kontroluje rozpočtové a príspevkové organizácie
- podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia
- utvára podmienky na rozvoj školstva, kultúry
- koordinuje rozvoj cestovného ruchu, športu
- spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obci
- podieľa sa na riešení problémov obcí
- vykonáva ďalšie pôsobnosti
Samosprávny kraj môže spolupracovať so štátnymi orgánmi, s inými samosprávnymi krajmi, obcami a PO, s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. Má právo stať sa členom medzinárodného združenia územných celkov alebo orgánov. Financovanie SSK
Postup decentralizácie financií bol rozložený na dve etapy. Prvá etapa, ktorej trvanie sa odhaduje na 2 roky (2002-2004), neuvažuje so žiadnou decentralizáciou financií. Uvažuje sa so zachovaním súčasného systému daní a poplatkov. SSK financuje svoje potreby z vlastných príjmov, potom zo štátnych decentralizačných dotácií. Ide o transfer finančných zdrojov zo ŠR do rozpočtov územnej samosprávy a podlieha celý objem kontrole MF SR a Najvyššieho kontrolného úradu. Základom je rozpočet, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Novela zákona o rozpoč. pravidlách zavádza vnútorné členenie rozpočtu na bežný a kapitálový rozpočet, pričom zavádza povinnosť zostavenia vyrovnaného bežného rozpočtu. Kapitálový rozpočet môže byť zostavený ako schodkový, ale len ak schodok bude možné uhradiť usporenými finančnými prostriedkami z minulých rokov alebo návratnými zdrojmi financovania. Zákon stanovuje aj povinnosť schválenia úveru MF v prípade, ak suma úverov VÚC presiahne v príslušnom rozpočtovom roku 75 miliónov Sk.
Medzi vlastné príjmy patria najmä:
- P z majetku SSK a z majetku štátu prenechaného samosprávnemu kraju do užívania
- P z miestnych daní a poplatkov
- výnosy z pokút, dobrovoľných zbierok, príspevkov a darov PO a FO
- iné príjmy.
Medzi výdavky SSK patria:
- výdavky súvisiace s výkonom samosprávnych funkcií
- V súvis. so správou majetku
- V súvis. s plnením programu sociálneho a ekonomického rozvoja SSK
- iné výdavky
Návrh rozpočtu SSK musí byť pred schválením najmenej 15 dní verejne prístupný, aby sa mohli vyjadriť aj obyvatelia.
SR sa chce stať plnohodnotným členom Európskej únie a preto by mala rešpektovať všeobecne platné princípy financovania územnej samosprávy:
1. pokiaľ ide o výkon vlastných kompetencií, väčšia časť zdrojov by mala pozostávať hlavne z vlastných zdrojov, ktoré môže samospráva voľne používať
2. prevody a podpory financií by mali byť realizované maximálnou mierou bez udania účelu použitia
3. štatutárna povinnosť vyhovovať určitým rozpočtovým pravidlám alebo štandardnému účtovníckemu systému nepripúšťa zásah do finančnej nezávislosti samosprávy
4. podiely na všeobecne platných daniach daných zákonmi môžu byť považované za vlastné zdroje
5. miestne orgány musia mať právo na dostatočné vlastné zdroje, s ktorými môžu v rámci svojich právomocí voľne disponovať
6.

finančný systém zaisťujúci zdroje pre miestne orgány má byť natoľko pestrý a životaschopný, aby umožňoval ich priebežnú adaptáciu na reálny vývoj nákladov spojených s ich fungovaním.
SR bude prispievať do všeobecného rozpočtu EU príjmami z DPH a cla. To znamená, že daňovým príjmom rozpočtu štátu, VÚC a obcí ostanú príjmy z priamych daní a nepriame dane selektívne. Súčasťou zmien musí byť posilňovanie finančnej autonómie územnej samosprávy v súlade s princípmi európskych chárt a dohovorov.

Obyvateľ SSK
Zákon ďalej vymedzuje pojem obyvateľ samosprávneho kraja - je osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Takýto obyvateľ sa zúčastňuje na jeho samospráve a je oprávnený najmä:
- voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastup.,
- voliť predsedu a byť volený za predsedu,
- hlasovať v referende SSK,
- zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva,
- obracať sa so svojimi sťažnosťami a inými podaniami na predsedu, zastupiteľstvo a orgány ním zriadené.
Na výkone samosprávy sa môže podieľať aj ten, kto na území SSK má nehnuteľný majetok, je prihlásený na prechodný pobyt, má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt.

Orgány samosprávneho kraja
Medzi orgány SSK patria zastupiteľstvo a predseda.
1. Zastupiteľstvo
Je zbor zložený z poslancov SSK zvolených v priamych voľbách, ktorý sa schádza najmenej raz za dva mesiace. Určí sa počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca .
Zastupiteľstvo má právo uznášať sa na nariadeniach, určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom SSK, schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja SSK, rozvojové plány, schvaľovať rozpočet SSK, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky SSK, o vyhlásení referenda, voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu SSK, voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra SSK a určovať odmenu poslancom, členom komisií.
Poslanec
Poslanec je povinný zložiť sľub na prvom zasadnutí zastupiteľstva, na ktorom sa zúčastní, obhajovať záujmy samosprávneho kraja a jeho obyvateľov, zúčastňovať sa na zasadnutiach, informovať na požiadanie voličov o svojej činnosti a o činnosti zastupiteľstva
Zamestnávateľ umožní svojmu zamestnancovi výkon funkcie poslanca. Ak je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania, patrí mu namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní odmena od samosprávneho kraja. Samosprávny kraj uhrádza zamestnávateľom za krátkodobé uvoľnenie poslanca na výkon funkcie náhradu mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu.

Patrí mu aj náhrada výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie.
Najväčší počet poslancov, celkovo 60, má Prešovský samosprávny kraj a najmenej Trnavský samosprávny kraj, ktorého regionálny parlament má 40 poslancov.
2. Predseda
Predsedu volia obyvatelia SSK v priamych voľbách, ktorý tiež skladá sľub. Predseda zastupuje SSK navonok a je štatutárnym orgánom. Jeho funkcia je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere.Za prácu v regionálnom parlamente dostane mesačný plat 53 300 korún, pričom má tiež nárok na paušálne náhrady súvisiace s výkonom jeho funkcie vo výške 26 400 korún ročne. Zároveň môže požadovať služobné auto a technické zabezpečenie - ako telefón, počítač atď. Ak sa šéf samosprávneho kraja rozhodne zo svojej funkcie odísť, má nárok na vyplatenie dvojmesačného odstupného. Predseda môže uložiť PO alebo FO za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk, ktorá je príjmom SSK.
V samosprávnom kraji ďalej pôsobí:
- hlavný kontrolór, ktorý vykonáva kontrolu plnenia úloh SSK,
- mandátová komisia a finančná komisia
- úrad pre administratívne a organizačné veci

Referendum
Zastupiteľstvo vyhlási referendum o dôležitých otázkach, ktoré sa týkajú výkonu samosprávy SSK, ak sa na tom uznesie alebo ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov. Referendum sa má uskutočniť do 90 dní od schválenia uznesenia o vyhlásení referenda. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda.

Podľa zákona č. 416/01 z 20. septembra o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku:
- pozemných komunikácií - divadelnej činnosti
- dráh - múzeí a galérií
- cestnej dopravy - osvetovej činnosti
- civilnej obrany - knižníc
- sociálnej pomoci - zdravotníctva
- územného plánovania - humánnej farmácie
- školstva - regionálneho rozvoja
- telesnej kultúry - cestovného ruchu

Prevádzku škôl ohrozujú záväzky štátu a komplikácie s preberaním majetku
Predstavitelia samospráv už pred niekoľkými mesiacmi upozorňovali, že prechod škôl zo štátu na vyššie územné celky (VÚC) nie je dostatočne pripravený a nesystémové riešenia môžu ohroziť začiatok nového školského roku. Tieto obavy sa tesne pred 1. septembrom potvrdili. Dodávatelia energií vo viacerých regiónoch pristúpili k odpájaniu školských zariadení, pretože krajské úrady do 30. júna neuhradili záväzky, ktoré vznikli ešte v období, keď školstvo patrilo do ich pôsobnosti. Zadĺženosť školstva predstavuje približne 510 miliónov.

Napr.v Nitrianskom kraji dlhujú školy a školské zariadenia dodávateľom energií celkovo 126,805 mil. Sk, čo je takmer 99 % celkových záväzkov krajského úradu. Čiastočným riešením je rozhodnutie vlády SR realizovať oddĺženie škôl v dvoch etapách, pričom pre prvú už vyčlenila 300 mil. Sk. Akým spôsobom sa podarí vykryť ďalších vyše 400 mil. Sk záväzkov zatiaľ nie jasné. Verí sa, že štát všetky záväzky školstva, tak ako sľúbil, uhradí. . Od 1. júla 2002 prešlo pod VÚC a obce 3243 materských škôl, 2400 základných a 810 stredných škôl. V pôsobnosti krajských úradov zostalo celkovo 430 špeciálnych škôl, z toho 66 materských, 344 základných a 20 špeciálnych stredných škôl. Podobný problém so zadĺženosťou má aj zdravotníctvo. Z celkovej sumy schválenej na oddĺženie zdravotníctva v tomto roku v objeme 3,685 mld. Sk sa 2,777 mld. Sk použije na oddĺženie zdravotníckych zariadení, ktoré od januára prechádzajú pod správu obcí a vyšších územných celkov. Zvyšných 908 mil. Sk sa má použiť na oddĺženie ostatných zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní .

Slovenský dom v Bruseli
Predsedovia VÚC navrhujú zriadiť v Bruseli Slovenský dom, kde by mohli pôsobiť vysunuté pracoviská vyšších územných celkov a ďalšie subjekty zo SR, ktoré potrebujú priame kontakty na ústredie EÚ. Európska únia (EÚ) je pripravená po roku 2004 vyčleniť pre Slovensko na tri roky 1,7 miliardy EUR na projekty regionálneho rozvoja. Na využití a financovaní Slovenského domu by sa okrem štátu a samosprávnych krajov mali podieľať napríklad aj ZMOS či podnikateľské organizácie. Neskôr by sa malo založiť aj Združenie samosprávnych krajov (ZSK), ktoré bude podobné ako ZMOS. Jeho vznik plánujú do konca roka. Po založení ZSK podpíšu dohodu s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR. Samosprávne kraje totiž budú jedným z najväčších zamestnávateľov, čo sa premietne aj v ich zastúpení v tripartite. V januári 2003 pribudne odbor územného plánovania a životného prostredia. Celkovo by malo v krajskej samospráve pracovať okolo 130 ľudí, výber kandidátov na všetky pracovné posty ukončia až v roku 2004, kedy prejdú pod regionálnu samosprávu posledné kompetencie na úseku dopravy. Taktiež od 1. januára 2004 prejdú správy údržby ciest 2. a 3. triedy a delimitácie majetku Slovenskej správy ciest pod VÚC. Zámery politických strán
SDKÚ - Strana sa chystá po voľbách opäť otvoriť diskusiu o počte VÚC.

Bude žiadať vytvorenie 12 samosprávnych celkov a zrušenie okresných úradov
HZDS - Pri modernizácii a decentralizácii správy chce zohľadniť potreby občanov a národno-štátne záujmy, stabilizovať verejnú správu. HZDS odporúča znížiť počet členov vládneho kabinetu. SMER - Garantuje pokračovanie reformy v podobe 3 + 1 VÚC, integrovaný model správy – zánik KÚ a ich zlúčenie s VÚC, zníženie počtu okresov približne o polovicu. Uznáva nevyhnutnosť vypracovania daňovej reformy a chce zníži prezamestnanosť na úradoch minimálne o 20 %. SMK - Chce vytvoriť územnosprávne jednotky založené na prirodzených regiónoch. Miestnym samosprávam priznáva SMK právo na vlastné zdroje príjmov, na štátne dotácie a prémie, osobitné financovanie rekonštrukcií a na daňové úľavy samospráv. Bude podporovať lokálne združenia obcí a „euroregiónov“ a oblasti s mestským centrom. KDH - požaduje vytvorenie viac než 8 samosprávnych krajov, dôslednú decentralizáciu kompetencií vo verejnej správe na základe subsidiarity. Výkon úloh štátu by mali v regiónoch zabezpečovať KÚ a špeciálna štátna správa, okresy majú zaniknúť. KDH sa pokúsi presadiť majetkovú účasť regionálnych a miestnych samospráv na dopravnej infraštruktúre. ANO - Navrhuje reorganizovať výkonnú moc – redukovať počet orgánov a ich zamestnancov na všetkých stupňoch samosprávy a štátnej správy vrátane redukcie počtu členov vlády, zrušenie decentralizačnej dotácie, uskutočnenie daňovej reformy, zavedenie viaczdrojového financovania samosprávy, presadenie ekonomicky žiaducej veľkosti sídiel na úrovni 5 tis. obyvateľov. SNS - hodlajú správu decentralizovať na princípe čo najbližšie k občanovi. Sprevádzať ju má primeraná redukcia zamestnancov úradovní. KÚ sú zbytočné pretože len zdvojujú činnosti VÚC. SNS počíta s ich odstránením
KSS - Volebný program komunistov na prebiehajúcu reformu verejnej správy úplne zabudol.

Záver
SR sa bude v najbližšom čase v oblasti reformy verejnej správy snažiť predov.o tri priority, a to zrušenie okresných úradov k 1. januáru 2004, vytvorenie 12 vyšších územných celkov a zmena fiškálnej politiky. Tá by mala odrážať princípy spravodlivosti, solidarity a motivácie. Musia sa však ešte prebrať otázky dokončenia reformy verejnej správy, uskutočnenia daňovej reformy a účasti VÚC na realizácii negociačnej kapitoly o regionálnej politike a štrukturálnych fondoch.

Zdroje:
Zákon č. 302/01 o samospráve vyšších územných celkov
Zákon č. 416/01 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na VÚC
Príručka pre volených predstaviteľov a pracovníkov v samospráve – Samospráva VÚC, r. 2002
internet: - NR SR
- Hospodárske noviny
- Trend
- Pravda
- Atlas.sk.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vyššie územné celky