Niekde má malú možnosť zasahovať do politiky (Nemecko, Rakúsko) a v krajine vládne šéf vlády, no inde zasa má veľký vplyv (USA)



MIERA DEMOKRACIE V ŠTÁTE

- určuje ju stupeň vplyvu občanov na politický život

- podľa nej poznáme pluralitné, alebo totalitné štáty

- v pluralitných štátoch súperia politické strany o podiel na moci cez regionálnu po miestu úroveň. Ide o tzv. zastupiteľskú demokraciu – občana háji iný občan, zvolený väčšinou



POLITICKÝ PLURALIZMUS

- prejavuje sa v jeho vzťahu k ideológiám

- porazené strany musia rešpektovať víťazov a naopak

- štát si však nemôže osvojiť ideológiu víťaznej strany, lebo je voči ideológiám indiferentný, čo platí aj o náboženstvách. TOTALITNÝ ŠTÁT

- je založený na nadštandartnom postavení určitej politickej skupiny, čím nepripúšťa súperenie o moc. To nadobúda podobu iba do boja politických klanov v strane. Iné strany, či združenia sú zakázané

- ideologicky sa stotožňuje s vládnucou politickou stranou, náboženstvom

- politikov vyberá vládnuca strana, náboženská organizácia, …

- volebný akt využíva iba ako potvrdenie zhora vybraných osôb



FORMY VLÁDY

- parlamentná, kabinetná a prezidentská

- súvisí s tým, ktorý zložka (zákonodarná, výkonná, súdna) dominuje v štáte



PARLAMENTNÁ FORMA VLÁDY

- ak prevažuje zákonodarná moc nad výkonnou

- parlament má mocenské postavenie – po voľbách zostavuje vládu a ustanoví ministrov, ktorých aj odvoláva. Schvaľuje vládny program, posudzuje kroky vlády

- keďže absolútne víťazstvo je v pluralitných demokraciách zriedkavé, musia spolu spolupracovať viaceré strany, často s rozdielnym programom, čo sa prejavuje permanentnou vládnou krízou. Tá prináša často zmenu vlády aj bez volieb (vyslovením nedôvery). Typickou krajinou je Holandsko. Vládna kríza vo vyspelých demokraciách neprerastá do spoločenskej krízy



KABINETNÁ FORMA VLÁDY

- vzniká ak má dominantné postavenie v štáte vo vláde

- o tom, kto bude zostavovať vládu rozhodnú voliči vo voľbách

- premiér vyberá členov vlády a má možnosť ich aj odvolať

- parlament schvaľuje program vlády prerokúva aj dôležité rozhodnutia vlády

- hlavným predstaviteľom štátu sa stane šéf exekutívy (predseda vlády, premiér, kancelár), ktorý je aj zodpovedný za vládnu politiku

- kabinetná politika = politika ktorá nevzniká tajne, ale verejne vo vládnom kabinete. Ide o stabilnú formu politiky štátu, ktorá nespôsobuje krízy



PREZIDENTSKÁ FORMA VLÁDY

- málo rozšírený variant vlády, keď má prezident výnimočné postavenie v štáte. Volí sa mimo parlamentu a svoje právomoci má posilnené na úkor vlády a parlamentu, ktorí ho dokonca ani nemôžu odvolať.