referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Vznik, význam a pôvod mýtov
Dátum pridania: 09.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Domique
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 993
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 

Výchovný charakter mýtu sa prejavoval najmä spravodlivým potrestaním zla a odmenou dobra. Príkladom života boli mýtickí hrdinovia.
Po oddelení od náboženstva sa mytológia stala oblasťou slobody pokrokovej obraznosti, na ktorej potom mohlo ľudské vedomie vyrukovať do boja proti obmedzeniam náboženstva. Mytológia pridávala krídla ľudskému sebavedomiu tým, že vytvárala svojich pozitívnych hrdinov, na rozdiel od náboženstva, ktoré živilo pocit ľudskej bezmocnosti a závislosti od nadpozemských síl. Zberatelia mýtov
• Homér (9.-8. st. p.n.l.) bol podľa tradície slepý básnik, autor dvoch veľkých eposov Iliady, ktorá má 15 693 veršov a Odysseie s 12 111 veršami. Ilias (od slova Ilion, starého názvu mesta Tróje) zachytáva posledných 51 dní desaťročnej trójskej vojny a končí pádom Tróje. Odyssea opisuje posledných 41 dní desaťročného dobrodružného návratu itackého kráľa Odyssea, účastníka výpravy proti Tróji.
• Hésiodos (7. st. p.n.l.) napísal dielo Erga kai hémerai (Práce a dni), ktoré zachytáva tvrdý život roľníkov v Grécku tej doby a Theogoniá (Zrod bohov), príbehy o zrodení a rodokmeni bohov. • Ovídius (43 p.n.l.- 18 n.l) bol rímsky básnik. Z jeho rozsiahlej tvorby je najvýznamnejšie a umelecky najdokonalejšie dielo Metamorphoses (Premeny), v ktorom spracoval asi 250 rozličných bájí a povestí, z ktorých každá obsahuje nejakú premenu.
Vergílius (70 p.n.l.- 19 n.l.) v Aeneade ospravedlňoval nadvládu Rímskej ríše nad helénskym svetom a vyhlasoval Rím za dediča Grécka.

Porovnanie mýtov jednotlivých krajín
Všetky mytológie odrážajú kultúru, v ktorej existujú. Roľnícke národy ako Číňania, či starí Egypťania, si uctievali najmä bohov poľnohospodárstva a úrodnosti. Sumerské náboženstvo bolo zrejme založené hlavne na potrebe uzmierovať neľútostných bohov a bohyne poskytovaním veľkorysých obetí. Gréci a Rimania oslavovali zvlášť bohov, ktorí ochraňovali mestá a miesta, kde bývali. Severské národy oslavovali bohov, ktorí vládli prírodným silám a vojne. Naproti tome mýty austrálskych domorodcov, ktorí neboli roľníkmi, ale lovcami a zberateľmi, obsahujú posvätné poznatky o tom, ako prežiť v pustom a nehostinnom vnútrozemí Austrálie.
Vývoj prvotnopospolnej spoločnosti prebiehal všade približne rovnako, a z toho vyplýva, že bohovia a bohyne, rovnako aj mýty rozprávajúce o nich, sa zrodili vo fantázii národov po celom svete. Medzi národmi, ktoré medzi sebou udržiavali styky, došlo k vzájomnému pôsobeniu, odovzdávaniu a preberaniu mýtov.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Estinová, C.-Laporteová, H.: Grécka a rímska mytológia. Bratislava. Mladé letá. 1994., Román, J.: Mýty starého sveta. Bratislava. OBZOR. 1966., Trescényi- Waldapfel, I.: Mytológia. Bratislava. OBZOR. 1973.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.