V dávnych časoch, keď ľudia ešte ovládali len celkom primitívne prostriedky, cítili sa proti neznámym prírodným silám bezradní a bezmocní. Všetko, čo si nevedeli vysvetliť, pripisovali nadprirodzeným silám, záhadným bytostiam, vílam, bohom alebo obludám. Tak vznikol mýtus (gréc. mythos- báj, vymyslené rozprávanie). Mýty, čiže báje, sú vymyslené príbehy o bohoch a hrdinoch, zväčša božského pôvodu, s nadprirodzenými schopnosťami. Majú symbolickú a posvätnú hodnotu a tvorili základ kultúry prastarých národov. Prinášali ľuďom odpovede na základné otázky. Všetci v ne verili, lebo ich upokojovali pred neznámym svetom. Súbor všetkých mýtov, a súčasne aj veda, ktorá sa zaoberá ich skúmaním, sa nazýva mytológia. Vznik a vývoj mýtov:
Prvotné formy mýtu vznikali na počiatočnom stupni vývoja ľudského vedomia, keď ešte viera, fantázia a poznanie- neskoršie sa ostro dištancujúce- navzájom splývali. Rozvíjal sa v úzkej súvislosti s ostatnými atribútmi náboženstva- s obetnými ceremóniami, magickými obradmi a modlitebnými formulami.
V priebehu stáročí sa mýty navzájom obohacovali, dopĺňali ústnym rozprávaním. Až neskôr ich jednotlivci, často spisovatelia, zachytili písomne. Jeden príbeh máva preto často rozličné verzie. Uctievanie boha v zvieracej alebo polozvieracej podobe sa nazýva theriomorfizmus alebo zoomorfizmus. V takejto forme sa zachovali v starovekom Egypte, v mýtoch primitívnych národov Ameriky a Afriky. Totemistické zvieracie božstvá dosiahli v priebehu vekov ľudskú podobu (antropomorfizmus) a pamiatku na svoj pôvod si zachovali iba v prívlastkoch a niektorých sprievodných symboloch. Antropomorfizmus sa vyskytuje vo väčšine národných mytológii. Obsah mýtov:
Mýty zachytávajú predstavy o vzniku sveta, o pôvode človeka a vecí. Rozprávajú o vzniku vesmíru (kozmogónia), zrode bohov (theogónia) a usporiadaní sveta (kozmológia). Vysvetľujú javy, úkazy a kolobeh prírody. Rozprávajú o počiatku a konci, o stvorení a skaze, o živote a smrti. Zároveň vykresľujú každodenný život človeka, dejiny niektorých národov a ich túžbu po lepšom živote. Význam mýtov:
Mýty a legendy nám slúžia ako podklady k poznaniu dejín, spôsobu života a túžob ľudu. Filozofi zo začiatku využívali mýty na to, aby jasne, jednoducho a konkrétne vysvetlili abstraktné myšlienky ktoré sa ťažko podávajú. Ale odhliadnuc od tejto ich hodnoty treba zvýrazniť aj ich umeleckú stránku, ktorou pôsobili na vtedajších ľudí. Každý mýtus obsahoval morálne ponaučenie, ktoré malo vplývať na vedomie ľudí.

Výchovný charakter mýtu sa prejavoval najmä spravodlivým potrestaním zla a odmenou dobra. Príkladom života boli mýtickí hrdinovia.
Po oddelení od náboženstva sa mytológia stala oblasťou slobody pokrokovej obraznosti, na ktorej potom mohlo ľudské vedomie vyrukovať do boja proti obmedzeniam náboženstva. Mytológia pridávala krídla ľudskému sebavedomiu tým, že vytvárala svojich pozitívnych hrdinov, na rozdiel od náboženstva, ktoré živilo pocit ľudskej bezmocnosti a závislosti od nadpozemských síl. Zberatelia mýtov
• Homér (9.-8. st. p.n.l.) bol podľa tradície slepý básnik, autor dvoch veľkých eposov Iliady, ktorá má 15 693 veršov a Odysseie s 12 111 veršami. Ilias (od slova Ilion, starého názvu mesta Tróje) zachytáva posledných 51 dní desaťročnej trójskej vojny a končí pádom Tróje. Odyssea opisuje posledných 41 dní desaťročného dobrodružného návratu itackého kráľa Odyssea, účastníka výpravy proti Tróji.
• Hésiodos (7. st. p.n.l.) napísal dielo Erga kai hémerai (Práce a dni), ktoré zachytáva tvrdý život roľníkov v Grécku tej doby a Theogoniá (Zrod bohov), príbehy o zrodení a rodokmeni bohov. • Ovídius (43 p.n.l.- 18 n.l) bol rímsky básnik. Z jeho rozsiahlej tvorby je najvýznamnejšie a umelecky najdokonalejšie dielo Metamorphoses (Premeny), v ktorom spracoval asi 250 rozličných bájí a povestí, z ktorých každá obsahuje nejakú premenu.
Vergílius (70 p.n.l.- 19 n.l.) v Aeneade ospravedlňoval nadvládu Rímskej ríše nad helénskym svetom a vyhlasoval Rím za dediča Grécka.

Porovnanie mýtov jednotlivých krajín
Všetky mytológie odrážajú kultúru, v ktorej existujú. Roľnícke národy ako Číňania, či starí Egypťania, si uctievali najmä bohov poľnohospodárstva a úrodnosti. Sumerské náboženstvo bolo zrejme založené hlavne na potrebe uzmierovať neľútostných bohov a bohyne poskytovaním veľkorysých obetí. Gréci a Rimania oslavovali zvlášť bohov, ktorí ochraňovali mestá a miesta, kde bývali. Severské národy oslavovali bohov, ktorí vládli prírodným silám a vojne. Naproti tome mýty austrálskych domorodcov, ktorí neboli roľníkmi, ale lovcami a zberateľmi, obsahujú posvätné poznatky o tom, ako prežiť v pustom a nehostinnom vnútrozemí Austrálie.
Vývoj prvotnopospolnej spoločnosti prebiehal všade približne rovnako, a z toho vyplýva, že bohovia a bohyne, rovnako aj mýty rozprávajúce o nich, sa zrodili vo fantázii národov po celom svete. Medzi národmi, ktoré medzi sebou udržiavali styky, došlo k vzájomnému pôsobeniu, odovzdávaniu a preberaniu mýtov.

Tak napríklad môžeme nájsť príbuzné črty u gréckeho boha Dia, rímskeho Jupitera, slovanského Perúna, germánskeho Thora, Donara, Odina alebo Wuotana.
Ale príčina zhody mýtov krajín, ktoré nikdy neprišli do styku sa dá vysvetliť i totožnosťou prírodných a spoločenských podmienok, ktoré sa v nich odrážajú. Tak napríklad nielen v gréckych, ale aj v mnohých predoázijských, amerických, afrických, ugrofínskych a iných mýtoch a povestiach je to žena, poväčšine prvá žena, ktorej zvedavosť privalila na muža záplavu biedy a súženia (napr. biblická Eva, grécka Pandora). Odráža to pravdepodobne prechod z matriarchátu na patriarchát. Častým námetom mýtov je aj potopa.
Najvýznamnejší bohovia jednotlivých národov
Mezopotámia:
- Nammu- bohyňa, ktorá zrodila 1. božský pár- An (Nebo) a Ki (Zem)
- Enki (Ea)- boh Zeme a vôd a spolu s Nammu stvorili ľudstvo
- Marduk- boh slnka a mesta Babylon, ktorý neskôr splynul s postavou hlavného boha
- Ištar- bohyňa lásky, vojny a plodnosti, ovládala život a smrť
- Miestni bohovia boli stotožňovaní s nebeskými telesami: Šamaš (Slnko), Sin (Mesiac), Ištar (Venuša), Nergal ( Mars), Marduk (Jupiter)...

Egypt:
- Amon Ré- hlavný boh, boh slnka, neobmedzený vládca Egypta
- Osiris (Usiré)- boh úrody a podsvetia
- Hór- boh so sokolou hlavou- stotožňovaný s faraónom
- Thovt- boh písma a pisárov
- Ptah- stvoriteľ sveta a boh remeselníkov
- Sachmet- najobávanejšia bohyňa- velila poslom smrti a zodpovedala za epidémie
- Moncev- boh vojny

Grécko a Rím
- Zeus (Jupiter)- najvyšší boh, vládca sveta, neba i vesmíru, boh bleskov
- Héra (Juno)- Diova manželka, bohyňa manželstva, pôrodu
- Poseidón (Neptún)- vládca morskej ríše
- Hádes (Pluto)- boh podsvetia
- Athéna (Minerva)- bohyňa práva, múdrosti, umenia, vojny
- Áres (Mars)- boh vojny
- Afrodíta (Venuša)- bohyňa krásy a lásky
- Apolón (Apollo)- boh svetla, slnka, poézie a hudby

Severná Európa a Škandinávia
- Odin (nemecky Wodan)- vládca bohov, sveta a valhally, pán vetra
- Thor (nemecky Donar)- pán hromu
- Loki- boh zla, podvodov a nerestí
- Heimdall- strážca dúhy a sídla bohov
- Balder - boh múdrosti a krásy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vznik, význam a pôvod mýtov