referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Nedeľa, 8. decembra 2019
Vznik, význam a pôvod mýtov
Dátum pridania: 09.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Domique
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 993
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
V dávnych časoch, keď ľudia ešte ovládali len celkom primitívne prostriedky, cítili sa proti neznámym prírodným silám bezradní a bezmocní. Všetko, čo si nevedeli vysvetliť, pripisovali nadprirodzeným silám, záhadným bytostiam, vílam, bohom alebo obludám. Tak vznikol mýtus (gréc. mythos- báj, vymyslené rozprávanie). Mýty, čiže báje, sú vymyslené príbehy o bohoch a hrdinoch, zväčša božského pôvodu, s nadprirodzenými schopnosťami. Majú symbolickú a posvätnú hodnotu a tvorili základ kultúry prastarých národov. Prinášali ľuďom odpovede na základné otázky. Všetci v ne verili, lebo ich upokojovali pred neznámym svetom. Súbor všetkých mýtov, a súčasne aj veda, ktorá sa zaoberá ich skúmaním, sa nazýva mytológia. Vznik a vývoj mýtov:
Prvotné formy mýtu vznikali na počiatočnom stupni vývoja ľudského vedomia, keď ešte viera, fantázia a poznanie- neskoršie sa ostro dištancujúce- navzájom splývali. Rozvíjal sa v úzkej súvislosti s ostatnými atribútmi náboženstva- s obetnými ceremóniami, magickými obradmi a modlitebnými formulami.
V priebehu stáročí sa mýty navzájom obohacovali, dopĺňali ústnym rozprávaním. Až neskôr ich jednotlivci, často spisovatelia, zachytili písomne. Jeden príbeh máva preto často rozličné verzie. Uctievanie boha v zvieracej alebo polozvieracej podobe sa nazýva theriomorfizmus alebo zoomorfizmus. V takejto forme sa zachovali v starovekom Egypte, v mýtoch primitívnych národov Ameriky a Afriky. Totemistické zvieracie božstvá dosiahli v priebehu vekov ľudskú podobu (antropomorfizmus) a pamiatku na svoj pôvod si zachovali iba v prívlastkoch a niektorých sprievodných symboloch. Antropomorfizmus sa vyskytuje vo väčšine národných mytológii. Obsah mýtov:
Mýty zachytávajú predstavy o vzniku sveta, o pôvode človeka a vecí. Rozprávajú o vzniku vesmíru (kozmogónia), zrode bohov (theogónia) a usporiadaní sveta (kozmológia). Vysvetľujú javy, úkazy a kolobeh prírody. Rozprávajú o počiatku a konci, o stvorení a skaze, o živote a smrti. Zároveň vykresľujú každodenný život človeka, dejiny niektorých národov a ich túžbu po lepšom živote. Význam mýtov:
Mýty a legendy nám slúžia ako podklady k poznaniu dejín, spôsobu života a túžob ľudu. Filozofi zo začiatku využívali mýty na to, aby jasne, jednoducho a konkrétne vysvetlili abstraktné myšlienky ktoré sa ťažko podávajú. Ale odhliadnuc od tejto ich hodnoty treba zvýrazniť aj ich umeleckú stránku, ktorou pôsobili na vtedajších ľudí. Každý mýtus obsahoval morálne ponaučenie, ktoré malo vplývať na vedomie ľudí.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Estinová, C.-Laporteová, H.: Grécka a rímska mytológia. Bratislava. Mladé letá. 1994., Román, J.: Mýty starého sveta. Bratislava. OBZOR. 1966., Trescényi- Waldapfel, I.: Mytológia. Bratislava. OBZOR. 1973.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.