To sa rozumie pod pojmom 'rast nášho poznania'". Sme síce omylní, ale môžeme sa učiť z chýb. Nemôžeme síce potvrdiť svoju teóriu, ale môžeme je rozumom kritizovať a prijať tie, ktoré najviac vzdorujú našej kritike.(Falzifikacionizmus).
Metoda vedy je metódou "približovania sa" k pravde, dohadov a usilovných pokusov o ich vyvrátení. Pravdivý obsah teórií je daný množstvom ich zaujímavých a dôležitých dôsledkov. Preto má tautológia nulový pravdivý obsah. O vzťahu pozorovania a teórie hovorí Popper, že teória prichádza prvá, ako očakávanie, predpokladania. Začíname vždy problémom, nie pozorovaním. Rast poznania prebieha od starých problémov k novým, prostredníctvom približovania a odmietania. (conjenctures and refutations).
Popper vystupuje proti koncepcii, že všetko pochádza zo zmyslov. Každý živočích sa rodí s istým druhom očakávania , s istým druhom hypotetického vedenia. Pokiaľ nie sú tieto vrodené očakávania naplnená, vzniká problém. Rast poznania je neustálym procesom riešenia problémov, procesom opravovania a upravovania predošlých poznaní. Metoda vedy je metódou približovania sa pravde. Toto približovanie sa k pravde má prirodzenú povahu a preto i artikulácia vedeckých metód sú vyjadrením ľudských prirodzeností. Sú však vyjadrením takým, ktoré sa líši od celého súboru týchto prirodzeností tým, že je vybrané ako to, ktoré je metodicky vedúce k pravde. Výber sa pritom uskutočňuje vždy s ohľadom k už panujúcim teóriám a metódam. Neruší tieto teórie a metódy bez dôvodu, ale kriticky ich prehodnocuje vždy v snahe o dosiahnutie väčšej adekvátnosti, väčšej blízkosti pravde. Metoda má byť účinná v tom zmysle, že nám má priniesť pravdivé poznanie spôsobom, ktorý sa opiera o teóriu pravdy najbližšie a preto v daný moment najlepšie z existujúcich. Viera v približovaní sa pravde ovplyvňuje utváranie teórií a vymedzuje kritickým spôsobom aj metódu, a to svojím požiadavkám vyššej vysvetliteľnosti (explanačnej schopnosti) a testovateľnosti.
Teória rastu vedy. Každá pravda skôr či neskôr vystriedaná inou, s tou to však dopadne rovnako. V skutočnosti platí, že nepoznáme, ale len tušíme ako sa veci majú. Svoju predstavu Popper predstavuje v práci Objektívne poznanie. Jej najjednoduchšie vyznanie je nasledovné: P1 TT EE P2. P1-vedecký problém, EE - eliminácia mylných teórií, TT - skúšobné teórie, P2- nový vedecký problém. Teórie sa v skutočnosti nerozvíjajú len porážajú jedna druhú.
Humanum est rationale – človek je bytosť racionálna.