Tu platí, okrem iného, že sústavne a s neomylnou istotou opakujeme mnohé chyby svojich predchodcov. Najskôr preto, že sa málo či nedostatočne spoliehame na svoj vlastný kritický postoj, že naša vlastná rozumnosť je nedostatočne kritická, že nedostatočne poznáme antropologické dimenzie rozumného a nerozumného, ich proporcie v aktualizovanom ľudskom čine.