Kritický racionalizmus K. R. Poppera.

Karl Raimund Popper sa narodil v roku 1902 vo Viedni. V roku 1936
emigruje na Nový Zéland po tom čo v Rakúsku vznikla hrozba, že sa
národný socialisti dostanú k moci. V roku 1934 vydáva asi svoje
najdôležitejšie dielo Logika vedeckého bádania .V roku 1945 vydáva
dielo s politickej filozofie Otvorená spoločnosť a jej
nepriatelia 1- s podnázvom " Uhranutie Platónom" a takisto Otvorená
spoločnosť a jej nepriatelia 2- podtitul " Hegel, Marx a čo ďalej". V
tomto istom období vzniká i práca " Bieda historicizmu", ktorá vznikla odčlenením od Otvorenej spoločnosti. Ďalšími významnými
prácami sú Večné Hľadanie, Dohady a vyvrátené tvrdenia: Rast
vedeckého poznania, Ja a jeho mozog, Celý život je riešením
problémov, Budúcnosť je otvorená, Hľadanie lepšieho sveta. Popper
je zakladateľom smeru, ktorému sa hovorí "Kritický racionalizmus".

Filozofia je kritická rozumová veda, ktorá uvádza zásadne do pochybnosti celý náš (každodenný a špeciálnymi vedami odhaľovaný) skúsenostný svet, podrobuje kritike každý názor, každý obraz sveta, každú hodnotu, každú ideológiu, náboženstvo, vedu, technológiu, spoločnosť; odmieta nekritický dogmatizmus a plní vo filozofii osvecujúcu funkciu.
Smer súčasnej filozofie, či skôr metodický prístup, postoj ducha, podľa ktorého sú vedecké teórie principiálne nedokázateľné. Neučíme sa z poznatkov a porozumenia veciam, ale z chýb. Vedecký pokrok vzniká tým, že sa snažíme falzifikovať existujúce vedecké teórie. Posledné zdôvodnenie nášho vedenia neexistuje. Nezostáva nám nič iného ako existujúce vedenie postupne zlepšovať tým, že ukážeme, čo je v ňom chybné. Kritický racionalizmus odmieta neutrálny postoj filozofie voči politickej a spoločenskej skutočnosti. Jeho angažovanosť sa prejavuje predovšetkým v kritike ideológie. Stavia sa proti totalitnému nároku (nároku vysvetliť celok) svetových názorov a snaží sa odhaliť ako ideológiu marxizmus, ďalej mnohé tradičné filozofické náuky a náboženstvá. Kritika ideológie sa zameriava najmä proti teóriám, ktoré si robia nárok, že môžu uskutočniť ideálnu spoločnosť ako uzavretý sociálny systém. Kritický racionalizmus vyžaduje otvorenú spoločnosť nezávislú od ideológie, ktorá pracuje s vedeckými hypotézami a učí sa z chýb. Nemôže existovať nijaká hodnota, nijaké učenie alebo teória, ktoré by si smeli robiť legitímny nárok na imunitu voči kritike. Už intelektuálna poctivosť nás zaväzuje kriticky skúmať všetky hodnoty, skôr než ich uplatníme.