Všeobecné odstrašenie sa spája s pojmom generálnej prevencie, odstrašenie páchateľa určitého deliktu, ktorý bol zaň odsúdený a potrestaný sa spája s pojmom selektívnej prevencie. Na základe výskumov bolo zistené, že ak má trest pôsobiť vo všeobecnosti preventívne v zmysle generálnej prevencie mal by spĺňať tieto postuláty a kritériá:
˛ musí byť dostatočne prísny, aby vykompenzoval zisk
z deliktu, teda aby sa delikt nevyplatil,
˛ musí byť dostatočne istý, neodvratný, lebo inak vyššie
uvedená prísnosť trestu nebude pôsobiť, páchateľovi musí
byť jasné, že štát dokáže dôsledne uplatňovať jestvujúce
normy trestného práva,
˛ musí byť uskutočnený v čo najkratšom čase, aby páchateľ
jednoznačne spájal ujmu z potrestania so spáchaným
deliktom.
Prevencia prostredníctvom trestného práva sa v súčasnosti nevyčerpáva len odstrašujúcim účinkom trestu. Hľadajú sa nové alternatívy k trestu odňatia slobody, ktoré by umožnili pozitívne ovplyvniť správanie páchateľa v jeho prirodzenom sociálnom prostredí. Hlavná pozornosť sa venuje najmä riešeniu problémov kriminality mladistvých, mladých dospelých a prvopáchateľov. V súvislosti s trestným konaním sa riešenia nachádzajú v tzv. odklone od štandardného priebehu trestného stíhania, čo je možné a žiadúce uplatniť pri menej závažnej trestnej činnosti, kedy je vhodnejšie dosiahnuť odstránenie konfliktu medzi poškodeným a obvineným než trestne postihnúť páchateľa. Filozofia sociálnej prevencie vychádza z aspektov:

˛ predchádzania nepriaznivých javov
˛ vyvolávania či podpory priaznivých javov.

Pojem sociálna prevencia vyjadruje spojitosť prevencie s celým sociálnym systémom. Vychádza z toho, že príčiny kriminality úzko súvisia s rôznymi spoločenskými javmi. Sociálnu prevenciu rozčleňujeme na tri časti:
˛ primárnu
˛ sekundárnu
˛ terciárnu

˛ Primárna prevencia prostredníctvom hospodárskej a sociálnej politiky, politiky zamestnanosti, výchovy a vzdelávania, urbanizmu a ďalších opatrení strategického sociálneho plánovania a riadenia sociálnych procesov v celoštátnom alebo regionálnom rámci, sleduje rast životnej úrovne, duchovný rozvoj, humanizáciu a skvalitňovanie spôsobu života všetkých občanov a sociálnych skupín spoločenstva. Reálny je predpoklad, že všeobecné zlepšenie v oblasti verejného zdravia, výchovy a vzdelávania, bývania, voľného času, zamestnanosti, atď. za určitých okolností povedie aj k zníženiu objemu kriminality, resp. k jej pozitívnej reštrukturalizácii. ˛ U sekundárnej prevencie ide o včasnú identifikáciu potenciálnych páchateľov a o intervenciu prv, než spáchajú trestný čin.